Hospodársky denník
USD40,995 Sk
EUR44,678 Sk
CHF27,998 Sk
CZK1,166 Sk
  Streda  24.Marca 1999

Premiér si šlape po jazyku


Komentuje Peter Višváder
Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR stanovuje plat sudcov na trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Úprava príjmov sudcov zákonom má veľký význam. Zabezpečuje, aby ich platy neboli ovplyvňované politickou mocou alebo výkyvmi v ekonomike. Tento princíp vytvára základ ich nezávislosti, ktorá je podmienkou objektivity v rozhodovaní. Napriek týmto zásadným argumentom vláda navrhla na tento rok zmraziť platy niektorých ústavných činiteľov, medzi nimi aj sudcov. Museli sme reagovať na zlú situáciu slovenskej ekonomiky - dôvodí jej predseda M. Dzurinda. Touto argumentáciou však porušil jeden zo základných dôvodov (nazávislosť platov sudcov od ekonomickej situácie v krajine), prečo plat sudcov je pevne stanovený zákonom. Okrem toho pri príprave návrhu štátneho rozpočtu výkonná moc neakceptovala silný stavovský tlak na zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly súdnictva. Súdy teda zostávajú naďalej závislé na ministerstve spravodlivosti pokiaľ ide o bežné a kapitálové výdavky. Ak dáme oba problémy do spojitosti, potom možno zo strany vlády hovoriť o snahe udržiavať súdnu moc závislú od výkonnej. Premiér M. Dzurinda však pred rokovaním parlamentu išiel ešte ďalej. Vyzval sudcov, aby deklaratívne podporili úmysel vlády. Aké prosté. Ak však majú byť sudcovia nezávislí aj od politickej moci, nemôžu s jeho návrhom súhlasiť, lebo by mu tým vyslovili podporu. A oni predsa nemôžu podporiť jednu alebo druhú politickú stranu. Spochybnili by tým sami seba. Preto premiérov návrh ich stavovské organizácie odmietli. Logicky. Ale premiér porušil aj druhý princíp nezávislosti platov sudcov - tentoraz na politickej moci... Sudcovia nesmú podnikať, ale príplatky za nepodnikanie ako iné kategórie štátnych úradníkov a predstaviteľov nemajú. Nesmú mať vedľajšie príjmy, nemajú ani funkčné požitky, ako napríklad poslanci alebo členovia vlády. Pokiaľ ide o ekonomické zabezpečenie, z trojuholníka delenia štátnej moci – výkonná, zákonodarná, súdna - hoci súdna je z hľadiska rozhodovania o tom, čo je „správne“, teda zákonné na vrchole pyramídy, ťahá za kratší koniec. I napriekt tomu, že všetky tieto tri zložky majú byť podľa ústavy SR rovnocenné. Ak si uvedomíme, že súdy s konečnou platnosťou rozhodujú o aplikácii zákona, o spravodlivosti v tom najširšom zmysle slova, potom by mali byť najviac chránené pred zásahmi zvonka. Bez spochybňovania súčasnej objektivity sudcov by sa skôr, ako nad zmrazovaním, resp. znižovaním ich platov, bolo treba zamýšľať nad tým, či trojnásobok priemernej mzdy je dostatočnou ochranou ich nezávislosti a objektivity. Nie je. O to viac, že vláda vyhlásila v nastávajúcom období boj proti zločinnosti a organizovanému zločinu. A ten, ako je známe, má silné ekonomické zázemie, ktorým sa môže snažiť vplývať na sudcov. Štátny rozpočet by podľa predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina ušetril na platoch sudcov 25 miliónov korún. Každý rozumný človek si dokáže dať do súvislosti možné škody – materiálne i morálne – ktoré by mohli vzniknúť neobjektívnou aplikáciou zákonov v praxi. Určite by to presiahlo uvedenú sumu. Napokon, 25 miliónov nie je dramatická suma ani z pohľadu štátneho rozpočtu, ktorému má pomôcť. Je premiér a jeho vláda dôsledná pri šetrení, tak ako sa snaží byť pri sudcoch, v každej oblasti?
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.