Hospodársky denník
USD40,995 Sk
EUR44,678 Sk
CHF27,998 Sk
CZK1,166 Sk
  Streda  24.Marca 1999

Hoci čmeliaky málo lietajú


Keď sa neprepúšťa, netuneluje a je dobrý manažment, firma prosperuje Pravdaže nejde o hmyz, ale o lietadlá spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú postreky a posypy zo vzduchu. Je to vždy fascinujúce vidieť žlté lietadlo letiace vo výške 5 až 30 metrov od zeme, ktoré na konci lánu odvážnym oblúkom sa obracia takmer sa dotýkajúc zeme. A vôbec nie je pravda, že letia aj pod vedením vysokého napätia, majú to zakázané. Rozpačitá jar
Až 99 percent leteckých prác pre poľnohospodárov na Slovensku poskytujú tri firmy. Na juhozápade Slovenska je to Agrolet a jeho rajón sa rozprestiera od rieky Moravy a Senice až po sútok Nitry a Váhu. Od svojho vzniku v roku 1991, keď začínali prakticky z ničoho sa vypracovali na najväčšieho poskytovateľa letecko-poľnohospodárskych prác na Slovensku. Pod týmto pojmom treba rozumieť leteckú aplikáciu priemyselných hnojív, prípravkov na ochranu rastlín, letecké zásahy hygienicko-epidemiologické, letecké siatie, leteckú aplikáciu biopreparátov a biolátok. Tieto práce sa zvyčajne začínajú vo februári - v marci, keď sa vykonáva regeneračné prihnojovanie obilnín a olejnín (nitratácia) a o tri-štyri týždne neskôr lietajú čmeliaky nad poliami pri produkčnom prihnojovaní, ktoré je až dvakrát výdatnejšie, teda dávkou do 200 kg na jeden hektár. Potom nasleduje kvalitatívne hnojenie, ktoré sa väčšinou aplikuje v „mliečnej zrelosti“ na list. Pri jarinách sa vykonáva základné hnojenie kombinovaným hnojivom NPK obsahujúce dusík, fosfor a draslík (na jarný jačmeň, strukoviny, slnečnicu, cukrovú repu, kukuricu na zrno a siláž). Neskôr sa postrekuje z lietadiel na ochranu proti živočíšnym škodcom, plesňam, chorobám a burinám. Na obilninách sa vykonávajú minimálne 2 - 3 zásahy letecky. Hlavné ťažisko prác je sústredené na apríl - máj a jún. Tento rok však začal rozpačito. Poľnohospodári si málo objednávajú, nemajú peniaze a v zemi je málo ozimín. Výkony a peniaze
Špecifický charakter leteckých činností v poľnohospodárstve je daný množstvom lietadiel, počtom pilotov a peniazmi objednávateľov. Kým všetko dobre išlo (tak do roku 1997), každý rok im stúpal zisk najmenej o desať percent. Dokázali reagovať na objednávky okamžite, lebo vedeli, že ak neuspokoja požiadavku hneď, vtedy, keď si to vyžaduje agrotechnický termín, tak tú prácu už ani netreba vykonať. Aj preto si firma Agrolet zabezpečovala v minulosti troch až štyroch pilotov na dohodu, aby mohli promptne uspokojiť požiadavky zákazníkov. V databáze majú vyše 400 zákazníkov (poľnohospodárske družstvá 225, štátne majetky 40, samostatne hospodáriacich roľníkov 84, akciové spoločnosti 14, s. r. o. asi 57). Takmer štyridsať percent výkonov zabezpečujú z Trnavy - letisko Kopánka, ktoré si kúpili. Z tohto letiska pôsobia v okresoch Trnava, Hlohovec, Piešťany, Pezinok, Topoľčany a Nové Mesto nad Váhom. V Senici majú letisko v prenájme od Aeroklubu, podobne v Nových Zámkoch. Zo Sládkovičova lietajú, keď plnia objednávky v okresoch Galanta, Senec a z Chotína pri Komárne, keď plnia objednávky v okresoch Komárno a Levice. Ročne ošetrili v priemere 200-tisíc hektárov. V prevádzke majú 18 lietadiel, 15 kusov Z-37 A, jedno lietadlo AN-2, jedno lietadlo AN-2P na vyhliadkové lety pre 12 cestujúcich a jedno lietadlo Z-37/2 na výcvik a preskúšavanie. Od roku 1991, keď nevlastnili ani jedno lietadlo, spoločnosť nadobudla postupne až 30 lietadiel. Desať až dvanásť z nich býva rozobratých a slúži na doplnenie stavu po oprave a po zložení. Opravy sú veľmi drahé (generálne opravy sa vykonávajú v Českej republike za trištvrte milióna korún za kus). Lietadlá za rok nalietajú asi tritisíc hodín a celkový počet štartov sa pohybuje okolo tridsaťtisíc. Využitie strojov je pravda veľmi sezónne a všeobecne oveľa nižšie ako pred rokom 1989 - vtedy na Slovensku lietalo pre poľnohospodárov 100 až 120 lietadiel, dnes všetky tri slovenské spoločnosti „prevádzkujú“ spolu 40 lietadiel. Výkony pre poľnohospodárov klesli na jednu tretinu oproti výkonom spred desiatich rokov. Nie je to len pod vplyvom zmeny pohľadu na prehnojenosť našich polí umelými hnojivami. Poľnohospodárske družstvá, všade tam a vždy, keď sa už dá, vykonávajú tie práce namiesto leteckej techniky pozemnou. Letecký benzín stojí dnes 29,60, desaťnásobok toho, čo pred rokmi. Ceny museli zreálniť aj leteckí prevádzkovatelia. Finančné konštrukcie
Nie je úlohou leteckých prevádzkovateľov, aby vymýšľali finančné konštrukcie na záchranu topiacich sa poľnohospodárskych družstiev. Ak sa o niečo pokúšajú (prastarou formou výmenného obchodu), tak aj vo svojom záujme. Ako nám povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Agrolet Ing. Daniel Švrček, poľnohospodári nemajú peniaze nie na leteckú činnosť, ale na samo hnojivo a chemikálie. Letecká činnosť predstavuje iba desatinu ceny toho, čo poľnohospodári do pôdy a na ošetrenie počas jednej vegetácie dávajú. Distribútori hnojív nedávno ešte poľnohospodárom dávali aj na dlh, dohodli sa, že poľnohospodári zaplatia hnojivo až po zbere úrody. V súčasnosti je slabý odbyt pšenice, kŕmne obilniny sú v skladoch a poľnohospodári nemajú aktívnych kupcov, ktorí by platili včas a hotovosťou. Táto katastrofálna situácia niektorých družstiev sa odráža aj v počte objednávok na prihnojovanie obilnín. Začiatkom marca piloti spoločnosti lietali iba pre niekoľko družstiev, napríklad družstvo Abrahám, Špačince, Veľké Kostoľany, PD Senica a Dvory nad Žitavou. To sú družstvá, ktoré sa podľa Ing. D. Švrčeka umiestňujú v prvej tretine rebríčka TOP 100. V každom okrese môžeme nájsť približne 30 poľnohospodárskych subjektov: Tí, čo boli dobrí či len prežívali, a tí čo boli už určení na zánik. Teraz sa to údajne celé o jednu tretinu posunulo smerom dole. S nimi odišli aj niektoré pohľadávky Agroletu. V Agrolete vedeli, že treba dačo vymyslieť, aby mohli od finančne slabších (nezaťažených úvermi atď.) predsa dostať zaplatené za letecké služby. Na zelenej lúke vybudovali mlyn a získavajú namiesto peňazí obilie od svojich dlžníkov. Výrobky z mlyna predávajú do väčších bratislavských pekární. (To, že im aj za múku dlhuje Dúbravanka a ďalší, je iná pieseň.) Celkové tržby spoločnosti z roka na rok stúpali: v roku 1997 na 37 mil. Sk. Klimaticky veľmi nepriaznivý rok 1998 (pre poľnohospodárov nepriaznivý) ich iba utvrdil v presvedčení, že dobre usudzovali. V leteckej činnosti sa dosiahol vrchol. Na základe výsledkov z rokov 1995 - 1996 si udržiavajú svoje stabilné miesto na trhu. Ďalšie rozšírenie leteckých činností by už nebolo také efektívne. Expanzia do prvovýroby
Manažment spoločnosti videl, že odpadli viaceré zdroje financií, stále menej peňazí prúdi do ochrany životného prostredia, odpadli objednávky štátu na revitalizáciu lesov. Aj sama sezóna leteckých prác sa sústreďuje do štyroch-piatich mesiacov v roku a po ostávajúce mesiace je ťažké zamestnancov Agroletu využiť. Našli si družstvo, ktoré bolo vo veľmi zlej finančnej situácii. Zobrali si do nájmu 800 ha poľnohospodárskej pôdy v oblasti Horných Orešan. Išlo však aj o to, zachovať pritom pôvodnú zamestnanosť pracovníkov družstva. Odkúpili všetky pozemné mechanizmy. Rok 1998 bol prvým rokom v ktorom zbierali už vlastnú úrodu. Ukázalo sa, že výnosy z poľnohospodárskej výroby tvorili až 40 % výnosov spoločnosti. Stratu, ktorá im vznikala leteckou činnosťou v klimaticky nepriaznivom roku, „vykryli“ ziskom z poľnohospodárskej činnosti. Malo to význam aj pre iných, nielen pre Horné Orešany. Každý hektár, ktorý pre poľnohospodárske družstvá poprášili alebo postriekali, dotovali dvadsiatimi korunami. Namiesto štátu. Diverzifikácia činností pomáha udržať úroveň výnosov a okruh potenciálnych odberateľov. Hľadali ďalej. Majú leteckú školu, robia výcvik záujemcov „z ulice“. Vyrobili lietadielko ultraľahkej konštrukcie a teraz dokončujú ďalšie. Hľadajú robotu pre svojich pilotov a mechanikov. Pilot bol predsa „pán“, ktorý si odpracoval svoje hodiny v špičkových mesiacoch a zvyšok roka regeneroval svoju pracovnú silu. Manažment spoločnosti vedel, že sa nedá nájsť práca pre takých vysokokvalifikovaných ľudí na družstve. Hľadajú náhradu aj za predpokladaný tohtoročný výpadok v leteckých službách, lebo uvažujú takto - ak družstvá nebudú mať na vstupy, na nákup hnojív a ochranných postrekových látok, tak letecká služba je pre nich zbytočná. Hľadia s obavami do roka 1999, uvažujú tak, že oproti roku 1997, keď ich letecké služby doniesli v celej histórii firmy najviac tržieb, v tomto roku to bude asi 50 - 55 percent z rekordného roka. Pre nich to znamená hlavybôľ aj preto, lebo potom každý druhý z pilotov nebude mať dostatočné vyťaženie v materskej firme. Isteže, budú hľadať objednávky aj mimo svojho regiónu, aj v Českej Dotačná politika
Partneri vedia o svojich problémoch navzájom. Je takmer isté, že pri znížení dotácií do poľnohospodárstva, pri roztvárajúcich sa cenových nožniciach, družstvá budú uprednostňovať platby: Na prvom mieste mzdy svojim pracovníkom, lebo na vidieku sú vlastne jediným sociálnym „nárazníkom“, na druhom mieste vstupy do výroby, bez ktorých by vôbec nebola úroda. Až na niektorom z ďalších miest sa nachádza rozhodnutie o použití leteckej techniky na ošetrovanie porastov a hnojenie. Je to škoda pre úrodu, aj pre životné prostredie. Veď pri leteckej aplikácii dochádza k zníženiu strát úrody v rozmedzí od 4,25 do 5,72 percenta a nedochádza k ničeniu pôdneho fondu utláčaním ťažkými mechanizmami. Cena leteckej aplikácie je iba jednou desatinou až jednou osminou z ceny hnojiva alebo postrekovej látky. To všetko sú pravdivé argumenty, ale poľnohospodári v tvrdých finančných podmienkach majú tiež svoju pravdu. Radšej budú robiť s mechanizmami a hoci aj drahšie, len aby zachovali robotu pre svojich ľudí. Väčšinou si nemôžu kúpiť mlyn, ani ďalšie družstvo, hoci dobre vedia, že rozloženie činnosti na pestrejšiu paletu znižuje hrozbu neúspechu. A spoločnosť Agrolet svojou činnosťou, svojou diverzifikáciou dáva pekne potichu lekciu z toho, že keď sa netuneluje a neprepúšťa, spoločnosť s dobrým manažmentom dokáže prosperovať. Ivan Klačanský
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.