Nezdaniteľná časť základu dane (II)

Ak daňovník (len „nṓ daňový rezident) v roku 1998 vyživoval v spoločnej domácnosti deti za stanovených podmienok, má z tohto titulu nárok na ďalšiu odpočítateľnú sumu zo základu dane. Pojem „vyživované dieťa“ na daňové účely nie je totožný s pojmom „nezaopatrené dieťa“ na účely uplatnenia nároku na prídavky na deti. Je tu množstvo rozdielov (od vekovej hranice počnúc a končiac napr. posudzovaním, resp. zohľadňovaním príjmov dieťaťa). Na daňové účely vychádzame pri posudzovaní, či ide o „vyživované dieťa“, výlučne z daňového zákona a ostatné právne normy sa „aplikujú“ v prípadoch, ak isté skutočnosti definujú (napr. maloletosť, plnoletosť, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.). Daňovník si nemôže uplatňovať dieťa ako vyživovanú osobu na daňové účely len v jednom prípade, a to ak rozdeľuje svoje príjmy (a výdavky) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti na toto dieťa ako na vypomáhajúcu osobu. Predpokladom je, že tieto príjmy dosahuje za výpomoci tejto osoby (osôb). Vyplýva to z § 12 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. Daňovník sa musí rozhodnúť – buď rozdelí predmetné príjmy aj na vypomáhajúce osoby, alebo si ich uplatní ako vyživované osoby. Nie je možný súbeh týchto dvoch zvýhodnení. Ďalej budeme predpokladať, že nejde o takéhoto daňovníka.
Podmienky nároku
Podmienkou na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely okrem iného je, že:

a)Žili počas roka s daňovníkom v spoločnej domácnosti; prechodný pobyt dieťaťa podľa zákona nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy. b) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje vlastné dieťa, dieťa osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pozri napr. § 45 zákona o rodine), dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť (napr. študujú alebo sú nezamestnaní). c) Ďalšou podmienkou je, že daňovník môže uplatniť nárok najviac na štyri deti. V rámci jednej spoločnej domácnosti si však tieto deti (všetky) môže uplatniť len jeden z daňovníkov (napr. len jeden z rodičov, resp. manželov alebo jeden z daňovníkov, ktorému bolo dieťa alebo deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, atď.).

d) Na každé vyživované dieťa (najviac na štyri) možno uplatniť sumu vo výške 9000 Sk (750 Sk mesačne).

Ak však ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť (resp. osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť), zvyšuje sa táto suma na dvojnásobok, t. j. na 18 000 Sk (1500 Sk mesačne). Podmienkou na uvedené zvýšenie je, že toto dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti. Ak je dieťa umiestnené v takomto zariadení, nárok na 9000 Sk zostáva zachovaný i naďalej a pobyt dieťaťa v takomto zariadení sa považuje za prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť daňovník preukazuje v priebehu roka v zamestnaní rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia príslušného orgánu poisťovne o tom, že ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť. Pri podaní daňového priznania pri daňovej kontrole bude iste rovnaký druh potvrdenia, resp. dokladu, potrebovať aj daňovník, ktorý si uvedenú nezdaniteľnú sumu bude uplatňovať sám týmto

e) Ďalšou podmienkou na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby je jeho vek. Ak ide o dieťa maloleté, uplatňuje sa bez sledovania ďalších podmienok (napr. štúdium, resp. sústavná príprava na budúce povolanie, poberanie príjmov atď.). Plnoletosť sa podľa § 8 Občianskeho zákonníka nadobúda dovŕšením 18. roku a pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzatvorením manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. f) V prvom rade je to horná hranica veku (26 rokov) a podmienka, že plnoleté dieťa nepoberá invalidný dôchodok. Ak dieťa poberá čiastočný invalidný dôchodok, podmienka na uplatnenie ako vyživovanej osoby je splnená.

g) Ďalej sa musí sledovať, či sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom (ďalej len „sústavná príprava na budúce povolanie“). Pri definícii, čo sa považuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie, vychádzame z § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Tvrdší zákon
V tejto súvislosti upozorňujeme, že s účinnosťou od 1. júla 1998 došlo k zmene definície tohto pojmu, a to zmenou predmetného zákona zákonom č. 196/1998 Z. z. Došlo k „pritvrdeniu“ vo vzťahu k daňovníkom uplatňujúcim si deti ako vyživované osoby, najmä pokiaľ ide o posudzovanie tzv. posledných prázdnin (po skončení strednej a vysokej školy). Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a nárok na jednotlivé nezdaniteľné sumy základu dane sa sledujú podľa počtu mesiacov, v ktorých boli podmienky splnené. Ak sa zákonom stanovené podmienky zmenili, treba na to pamätať. Ide o komplikáciu, ktorú si, bohužiaľ, naši „zákonodarcovia“ neuvedomujú. Niektoré podmienky preto treba sledovať osobitne do 30. júna 1998 a osobitne od 1. júla 1998. Pripomeňme si aspoň základné fakty. Aj naďalej platí, že za sústavnú prípravu na budúce povolanie (ďalej len „sústavná príprava“) sa považuje obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, t. j. obdobie tzv. bežných prázdnin. Sústavná príprava
Školský rok sa začína spravidla dňom 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Do 30. 6. 1998 platilo, že sem patrilo i obdobie prázdnin bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, ak dieťa nevstúpilo do zamestnania alebo nebolo zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Keďže zákon hovoril o štúdiu všeobecne, vzťahovalo sa to na skončenie štúdia strednej i vysokej školy.

Od 1. 7. 1998 platí, že za sústavnú prípravu sa považuje:

– obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia len na strednej škole,

– obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do konca augusta príslušného roka a

– obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Pokiaľ ide o štúdium na vysokej škole, po jeho skončení došlo od 1. 7. 1998 k výraznej zmene v tom zmysle, že za sústavnú prípravu sa považuje už len obdobie po skončení štúdia posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 7. 1998 sa už za sústavnú prípravu na budúce povolanie nepovažuje obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia na vysokej škole, ako to platí pri skočení strednej školy. Vysokoškolské štúdium sa končí vykonaním štátnej skúšky, prípadne aj obhajobou diplomovej alebo záverečnej práce. Ďalšie prípady, keď študent prestáva byť študentom vysokej školy, sú uvedené v § 20 zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb.

Doktorandské štúdium ako forma vedeckej výchovy alebo umeleckej výchovy sa z uvedených príčin za sústavnú prípravu na budúce povolanie už nepovažuje.

Vo všetkých prípadoch ďalej platí, že ide o plnoleté deti a že pred skončením sledovaných období neboli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a neboli zamestnané (okrem príležitostného zamestnania).

h) Ak sa plnoleté dieťa nemôže pripravovať na budúce povolanie, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa naň pripravovať, alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, možno ho do dovŕšenia 26 rokov veku, ak nepoberá invalidný dôchodok, uznať za vyživovanú osobu. (Ak si daňovník takéto dieťa uplatňoval v priebehu roka v zamestnaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, priniesol zamestnávateľovi potvrdenie o týchto skutočnostiach od príslušného správcu dane podľa jeho trvalého pobytu podľa § 40h ods. 1 písm. g) zákona č. 286/1992 Zb.)

Všetko, čo je uvedené v tomto bode, platí za podmienky, že počas roka boli na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy splnené všetky rozhodujúce skutočnosti.

Ak boli podmienky rozhodujúce na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby splnené len niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 1998, ročný základ dane možno znížiť len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli zákonom stanovené podmienky splnené. Toto je všeobecná podmienka, z ktorej existujú dve výnimky:

Daňovník si môže dieťa uplatniť už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, alebo v ktorom sa začala sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

V takomto prípade sa pomerná suma vypočíta takto:

[750 (čo je 1/12 z 9000) x počet mesiacov], resp.

[1500 (čo je 1/12 z 18 000) x počet mesiacov].

Na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb nie je podstatné, ktorý daňovník (rodič napr.) poberá prídavky na deti (rozhodujúce je to, ako sa napr. manželia alebo iné oprávnené osoby dohodnú, ktorý z nich si deti na daňové účely uplatní). Už na začiatku sme upozornili, že dieťa na daňové účely sa neposudzuje z hľadiska jeho „nezaopatrenosti“.

ch) Ak vyživované dieťa uzatvorí manželstvo a žije naďalej v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom nemá vlastné príjmy vyššie ako 21 000 Sk (napr. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie, resp. sú splnené ďalšie podmienky) a manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá príjmy, z ktorých by si ho uplatnil ako vyživovanú osobu (ako manželku), môže si jeden z rodičov toto dieťa naďalej uplatňovať ako vyživovanú osobu, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky (napr. vek, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.).

i) Ak sa týmto novomanželom (uvedeným pod písm. ch) narodí dieťa a oni nemajú príjmy, z ktorých by si ho uplatnili ako vyživovanú osobu, a žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, jeden z nich (zo starých rodičov) si aj vnuka môže uplatniť ako vyživovanú osobu na daňové účely.

j) Podľa zákona je tiež možné, aby si v priebehu roka daňovníci uskutočnili „výmenu“ pri uplatnení detí ako vyživovaných osôb medzi sebou (v zamestnaní). Po skončení roka však už nie je možná spätná výmena. To znamená, že po časť roka si môže uplatniť deti jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z nich. Tento princíp sa zachová aj pri podaní daňových priznaní.

Ak si však dieťa neuplatňoval v priebehu (alebo v časti) roka 1998 žiadny daňovník, pri vyrovnaní daňovej povinnosti si nárok dodatočne jeden z nich uplatniť, samozrejme, môže.

Konkrétne to znamená, že príslušnú sumu si uplatní buď v rámci daňového priznania daňovník sám, alebo, ak sa mu bude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, do 15. februára 1999 by mal zamestnávateľovi túto skutočnosť oznámiť. (Pokračovanie)
Ing. Dagmar Piršelová