Hospodársky denník
USD40,995 Sk
EUR44,678 Sk
CHF27,998 Sk
CZK1,166 Sk
  Streda  24.Marca 1999

Aj stánky kníh moderne


Zápas trval tridsať rokov a zapojil sa doň aj princ Charles. Pre Ústrednú britskú knižnicu sa skončil víťazne i zle. Stojí v priemyselnej štvrti, nikomu sa nepáči, ale je vybavená najnovšou počítačovou technikou. A to je rozhodujúce. Založiť nový knižničný systém nie je jednoduché. Musí registrovať každú knihu a časopis, ktoré v knižnici sú. Pružne reagovať, byť jednoduchý, rýchlo použiteľný a stopercentne spoľahlivý. Posledný, ale dôležitý detail: v knižnici bude dvadsať miliónov kníh. Pokiaľ by sa všetky naukladali na seba, vytvoria stĺpec, ktorý by jedenapolkrát obtočil zemeguľu. V knižnici budú i milióny notových záznamov, staré rukopisy a historické spisy. Okrem aktuálnych periodík asi 600-tisíc viazaných zväzkov. Ešte donedávna boli police Ústrednej britskej knižnice preplnené a mnohé zväzky boli v pobočkách v Essexe, v Yorku a ďalších. Slávne ústredie nestačilo, v nevyhovujúcich priestoroch sa mnoho cenných tlačí poškodilo. Cesta k novej budove však bola dlhá a zložitá, zdá sa, že už je všetko v poriadku. Colin St. John Wilson, architekt novej britskej knižnice, začal pracovať na jej návrhu v 40. rokoch. Dnes má sedemdesiatštyri a jeho dielo sa až teraz blíži k záveru. Nenávisť a boje prerástli v tridsaťročnú vojnu. V roku 1962 britská vláda rozhodla, že sa ústredná knižnica odsťahuje z Britského múzea, kde zaberá rozsiahlu sálu s kopulou z roku 1857 a ďalšie priestory. Knižnica mala byť postavená v Bloomsbury, neďaleko múzea. Wilson vytvoril niekoľko návrhov, každý bol najskôr prijatý a vzápätí zamietnutý. Vedci a literáti dávali najavo nespokojnosť a cítili sa urazení. V roku 1982 princ Charles slávnostne položil základný kameň budúcej knižnice, no neskôr sa stal jedným z najnepríjemnejších kritikov pripravovanej stavby. Ostro sa vyjadroval k mnohým moderným architektonickým prvkom, ktoré podľa jeho názoru hyzdia historickú tvár Londýna. Vyhlásil, že knižnica by sa najlepšie hodila ako škola na výcvik tajnej polície. V kritike nezaostávali ani ďalšie celebrity...

Dlhý čas, ktorý uplynul od pôvodného projektu k realizácii, spôsobil, že pôvodné návrhy na realizáciu sú zastarané. Tristo kilometrov dlhé police, ktoré podľa pôvodných zámerov mali slúžiť knihám, spisom i časopisom, dávno nevyhovujú.

n Na pomoc digitalizácia
Problém urýchlene rieši tím vedcov, ktorý modernizuje poňatie nielen tejto knižnice, ale celého knihovníctva. Budova u sv. Pankráca bude akousi vlajkovou loďou, ale vďaka digitálnej technike zväzky, ktoré bude knižnica spravovať, budú prístupné po celej Británii. Každý rok už dnes knižnica vybavuje päť miliónov žiadostí o najrôznejšie údaje. Odborníci súdia, že je hlúposť sporiť sa o architektonické detaily. Čo z knižnice urobí prvotriedne zariadenie svojho druhu, je nová technika – počítače, internet, CD, optické skenery. Moderná technológia umožní bežným návštevníkom zoznámiť sa s cennými historickými tlačami, ktoré dosiaľ mohli vidieť iba v uzavretých sklenených vitrínach. Návštevník ich síce nebude môcť vziať do ruky, celkový dojem z originálu však bude zachovaný. Vzniknú „virtuálne“ knihy. Každá stránka originálu je odfotografovaná a naskenovaná. Jednoduché a geniálne. Čitateľ uvidí štruktúru papiera, odtiene starých farieb a atramentov. Tím vedcov išiel ešte ďalej. Sprostredkuje čitateľovi pocit, že má v rukách skutočne starý spis. Zatiaľ sa takto podarilo spracovať iba malý počet cenných tlačí. Medzi nimi sú napríklad zápisky Leonarda da Vinci z konca pätnásteho storočia, ktoré patria k najcennejším tlačiam knižnice. Všetky knihy a časopisy možno preniesť na CD alebo optické disky. Za dvadsať rokov však aj táto technológia bude dávno prekonaná a bude sa treba prispôsobiť novým vynálezom. Vízia Arthura C. Clarka o tom, že ľudia z ktoréhokoľvek miesta na svete budú mať prístup do všetkých knižníc na zemeguli a dostanú v priebehu niekoľkých sekúnd požadované informácie, je dnes vďaka počítačovej sieti takmer skutočnosťou. Sociológovia sú presvedčení, že súmrak knihy vôbec nenastáva. Ľudia dávajú a budú dávať prednosť knihe a pokiaľ budú knihy, budú aj knižnice. Aj keď trochu iného typu, ako poznáme dnes. Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.