|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomika SR má na viacKaždý minister by sa mal snažiť úrad zoštíhliť a omladiť V posledných dňoch je na programe rokovania Národnej rady SR návrh zákona o štátnom rozpočte na tento rok, ktorý vzbudil aj záujem širokej verejnosti. Nemálo sa diskutuje o rizikách jeho príjmovej a výdavkovej časti, prípadne o opatreniach na splnenie projektovaných cieľov. O názor na návrh rozpočtu sme požiadali aj Miroslava Maxona, poslanca za HZDS, ktorý bol necelý rok ministrom financií v predchádzajúcej vláde. Aký je váš názor na návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999? Skôr, ako sa vyjadrím k rozpočtu, rád by som urobil niekoľko poznámok k procedurálnemu postupu. Keďže sa nezmenila filozofia rozpočtu z hľadiska príjmov a výdavkov je pre mňa záhadou, čo sa dialo dva mesiace s týmto dokumentom. Prekvapila ma i rýchlosť, s akou sa prerokoval návrh tohto zákona vo Výbore NR SR pre financie, menu a rozpočet. Okrem toho, diskutujeme o návrhu zákona o rozpočte, menej však o novelách zákonov, na ktoré sa odvoláva. O novelách sme väčšinou hovorili iba v rámci skráteného legislatívneho konania teda rozhodovali sme iba o procedurálnom postupe a nie o vecných problémoch. Predpokladám síce, že schválenie noviel je politicky priechodné, my však máme k nim rad výhrad. Mohli by ste ich špecifikovať? Za svoje dieťa považujem zákon o služobnom pomere colníkov. Mrzí ma, že podľa navrhovanej novely sa má valorizačný koeficient určovať každý rok v návrhu zákona o rozpočte a na tento rok má tento koeficient hodnotu 0. Som presvedčený, že vhodná formulácia zákona o služobnom pomere colníkov je jedným z príkladov, ako by sa dala efektívne stabilizovať štátna služba, aj keď nepopieram, že výkon colnej služby má oproti štátnej službe isté špecifiká. Za nešťastnú považujem aj novelu zákona číslo 229 o spotrebnej dani z liehu, hoci si uvedomujem zámer predkladateľa. V istých prípadoch sa totiž stávalo, že štát úveroval subjekty na trhu s liehom. Som však presvedčený, že i tento zákon by mal smerovať k tomu, aby daň platil ten, kto ju inkasuje teda predajca a nie výrobca. Výrobcovia budú totiž musieť mať k dispozícii okolo 100 110 mil. Sk. Napriek tomu, že výroba liehu je veľmi lukratívna činnosť, tak to môže mať významný vplyv na dovozy liehu. Myslím, si, že ak by sa dôsledne uplatňovali kontrolné mechanizmy, ktoré umožňuje zákon č. 289 o výrobe a obehu liehu, ktorý platí v SR od roku 1996, tak by sa dosiahol lepší efekt. Zásadnejšie pripomienky nemáme k novele zákona o dani z pridanej hodnoty - sprísnenie techniky nadmerného odpočtu tejto dane považujem za správny krok. Na druhej strane nemôžem súhlasiť s objemom prostriedkov, ktorý by mala novela priniesť do štátneho rozpočtu. Je to iba zmena času inkasa celkový objem sa však nezvyšuje. Vráťme sa však k rozpočtu, najmä k jeho makroekonomickým východiskám. Som presvedčený, že slovenská ekonomika má za istých efektívnych impulzov na viac ako na trojpercentný medziročný rast. Otázkou je, samozrejme, ako by sa podarilo ovplyvniť štruktúru rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Keďže s výškou rastu HDP takmer priamo úmerne rastú príjmy z nepriamych daní, myslím si, že mal byť projektovaný vyšší rast HDP. Čo sa týka ďalších dvoch makroekonomických parametrov miera inflácie a nezamestnanosti som skeptik. Udržať mieru inflácie na medziročnej báze do 10 % sa veľmi pravdepodobne nepodarí. Miera nezamestnanosti podľa posledných údajov dosahuje už 16,5 %, takže znížiť ju v priebehu tohto roka pod 15 % bude veľmi tvrdý oriešok. Ako hodnotíte príjmovú časť návrhu zákona o rozpočte? Oblasť príjmov štátneho rozpočtu považujem za veľmi napätú. Výpadok rozpočtových príjmov za prvé dva tohtoročné mesiace je veľmi veľký. Navyše, chcem upozorniť, že deficit by sme mali zvýšiť asi o 2 mld. Sk vratku preddavkov dane z pridanej hodnoty za rok 1997, ktorú sme realizovali až v roku 1998. Vývoj príjmov za tieto dva mesiace ma oprávňuje povedať, že rozpočtované parametre príjmov sa v tomto roku nebudú dať splniť. Navyše, dovolím si upozorniť, že dynamika príjmov sa plánuje hlavne v položkách odvodov zo zisku Národnej banky Slovenska (vlani 0, v tomto roku 3 mld. Sk) a Slovenského plynárenského priemyslu (vlani 2 mld., v tomto roku iba o 1 mld. viac). V ostatných položkách je dynamika príjmu veľmi malá. Okrem toho, podľa výsledkov prvých dvoch mesiacov bude veľmi problematické splniť aj plánované príjmy z nepriamych daní. V harmónii so zámermi sa vyvíjajú iba príjmy zo spotrebných daní. Negatívne sa môže prejaviť i zníženie sadzby dane z tabaku a tabakových výrobkov, ako aj zníženie odpočítateľnej položky z ceny motorového vozidla. Mám obavu, že táto novela bude kontraproduktívna nielenže zníži príjmy z nepriamych daní a cla, ale pravdepodobne nepomôže znížiť deficit obchodnej bilancie. Ak hovoríme o príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu, tak treba pripomenúť výpadok asi 8 mld. Sk z dovoznej prirážky. Som presvedčený, že sme mali začať rokovania s WTO, aby sa dovozná prirážka aspoň čiastočne mohla uplatňovať aj v tomto roku. Žiaľ, dovoznú prirážku v predchádzajúcich rokoch naši výrobcovia nevyužili na zefektívnenie svojej výroby, ale nanajvýš na zvýšenie svojho zisku. Nemal som na mysli efekty dovoznej prirážky z hľadiska ochrany trhu či výrobcov, ale iba z hľadiska príjmovej časti štátneho rozpočtu. Rokovania s WTO by boli pravdepodobne veľmi ťažké veď rozvrh jej uplatňovania v uplynulom roku pochádza od tejto organizácie. Ak by sme prezentovali vlaňajší vyše osemdesiat miliardový deficit obchodnej bilancie a pokles devízových rezerv NBS, tak WTO by pravdepodobne zásadné výhrady nemala. Je to však vec názoru. Niektoré analýzy z posledných rokov ukazujú, že transfery zo štátneho rozpočtu do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sú neefektívne. Je síce pravda, že transfery podnikateľským subjektom v rámci štátneho rozpočtu sú najväčšie práve do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, ale nemôžem s týmto názorom úplne súhlasiť. Prirodzene, že treba optimalizovať model využitia týchto zdrojov, treba však vziať do úvahy objem týchto zdrojov v porovnaní s krajinami Európskej únie, s fondovou vybavenosťou našej poľnohospodárskej prvovýroby. Ak si navyše uvedomíme, že tento rok je aj rokom liberalizácie cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby, tak zníženie tejto kapitoly štátneho rozpočtu o 1,2 mld. Sk vrátane fondov, ktoré túto výrobu obsluhujú, považujem za neprekonateľný úder. Problém nášho poľnohospodárstva (ale aj celej ekonomiky) je v nedostatku úverových zdrojov za prijateľnú cenu. Myslím si, že treba hľadať osobitné spôsoby úverovania poľnohospodárskej prvovýroby napriek tomu, že sa tomu svet vo všeobecnosti bráni. Treba si uvedomiť aj to, že poľnohospodárstvo si zaslúži istú tu aj preto, že kultivuje prírodu a obsluhuje vidiek. Ak by ste boli zostali vo funkcii ministra financií, aký rozpočet by ste boli zostavili? Predovšetkým by som mal ambíciu zostaviť rozpočet s čo najnižším fiškálnym deficitom. Neviem povedať, či by sme sa boli dopracovali k pätnásťmiliardovému deficitu naše úvahy sa pohybovali niekde v rozpätí od 22 do 25 mld. Sk. Rozhodne by som napravil chybu, ktorej sme sa dopustili v minuloročnom rozpočte ekonomická ujma Investičnej a rozvojovej banky a Slovenskej sporiteľne. Či by sme mali ambíciu kompenzovať celé dva roky, to si netrúfam povedať. Napokon, aj návrh rozpočtu na tento rok ráta iba s 1 mld. Sk. Významnejším spôsobom by sme sa venovali dotáciám pre výrobcov a dodávateľov tepla a teplej úžitkovej vody. Pre mňa by bola hranica 1 mld. Sk samoobslužný mechanizmus predovšetkým výrobcov tepla zo štátneho rozpočtu treba už konečne skončiť. Snažil by som sa dohodnúť úročenie účtu v Národnej banke Slovenska. Nerátal by som s odvodom zo zisku centrálnej banky. Veľmi by som bojoval o vyriešenie problému KŤUK Dolinska boli sme kritizovaní, že platíme za súkromnú firmu a, napokon, na moje počudovanie, v tohtoročnom rozpočte sa na tento účel ráta s asi 580 mil. Sk. Uvedomujem si, že naše zdravotníctvo je vo veľmi zlej situácii. Treba však povedať, že za posledné štyri roky sa finančné toky do zdravotníctva zdvojnásobili. Aj preto je na ťahu ministerstvo zdravotníctva - efektivita využívania finančných prostriedkov v tomto rezorte je totiž nízka. Medzi verejnosťou je dosť rozšírený názor, že bez ohľadu na to, akého politického presvedčenia je minister (nielen) financií, taký byrokratický moloch ministerstva ho zomelie. Môžete po necelom roku pôsobenia na Ministerstve financií SR tento názor potvrdiť alebo vyvrátiť? Na ministerstvách pôsobí veľa neefektívnych ľudí každý minister by sa mal snažiť svoj úrad zoštíhliť a omladiť. Treba nájsť mechanizmy, aby sa mladí odborníci nie je o nich núdza nielen dostali pracovať na tieto ústredné orgány, ale aby tam aj zostali. Treba prestať hovoriť o zákone o štátnej službe, treba ho konečne schváliť. Aj preto som hovoril o služobnom pomere colníkov. Musíme nielen racionalizovať počty pracovníkov, ale aj rozhodovacie procesy. V opačnom prípade aj najlepšie zámery a ciele ministra zaniknú v rozbujnenom aparáte ministerstva. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
