Hospodársky denník
USD40,995 Sk
EUR44,678 Sk
CHF27,998 Sk
CZK1,166 Sk
  Streda  24.Marca 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Slovensko znova nevyužilo svoju šancu


Rovnováhu nemožno dosiahnuť brzdením ťahúňov, brzdiť treba tých, čo míňajú peniaze daňových poplatníkov Slovenská republika minimálne od svojho vzniku v roku 1993 zápasí s ekonomickými problémami. Predchádzajúca vláda sa snažila tieto problémy vyriešiť expanzívnou rozvojovou politikou, avšak financovanou prevažne z cudzích zdrojov a nie z vlastných. Bola to výstavba diaľničnej siete, investičná činnosť súvisiaca s novým územným usporiadaním, ale aj iné aktivity. Dodávatelia pre tieto investície boli výlučne vyberaní z domácich dodávateľov a vzhľadom na veľký objem realizovaných investícií a pomerne malý počet slovenských dodávateľských organizácií, výber nebol vždy transparentný, o čom sa toho už dosť popísalo. Chcel by som sa zastaviť pri cene stavebných prác pri dodávke týchto investičných celkov. Boli a sú tieto ceny na trhovej úrovni, alebo sú podstatne vyššie? Som presvedčený, že tým, že z tohto procesu boli vylúčené medzinárodné stavebno-dodávateľské spoločnosti, boli ceny vyššie. Je síce správne, že dávame prácu domácim firmám, ale nemali by sme im platiť podstatne viac ako zahraničným. Nevidím dôvod, keď napr. Slovnaft, Slovakofarma, nábytkárske firmy... majú medzinárodnú konkurenciu, prečo napr. výstavba diaľnic by medzinárodnú konkurenciu nemala mať. Vzhľadom na to, že Slovensko má akútny nedostatok peňazí nielen v zdravotníctve a školstve, nemal by štát platiť napr. za výstavbu diaľnic viac. Preto si myslím, že tentoraz by mali byť prizvané aj zahraničné firmy s obmedzeniami do tej miery, aby maximálne zamestnávali slovenských pracovníkov. Motivačné nástroje, aby na stavbách pracovali slovenskí ľudia a nie rakúski, resp. ukrajinskí pracovníci, by mali byť súčasťou tendra. Táto zmena by výrazne pôsobila na produktivitu slovenských stavebných firiem a ich subdodávateľov, pretože ich produktivita bude určite vyššia a určite budú lepšie pripravené na vstup Slovenska do Európskej únie. To, že slovenské firmy vedia robiť produktívne a kvalitne dokazuje fakt, že mnohé boli a sú schopné realizovať zákazky aj na náročnom európskom trhu, v prostredí silnej medzinárodnej konkurencie. Zdá sa, že zámery predchádzajúcej vlády posunuli slovenské stavebné firmy trochu naspäť k socialistickým metódam práce a predstavitelia súčasnej vlády, pokiaľ mám informácie, v tomto procese nič nového nevymysleli. V najbližších dňoch bude schválený rozpočet, ktorý fakticky nerieši nič nové, s výnimkou malých kozmetických úprav. Je zarážajúce, že nevidí rozdiely v platoch učiteľov, lekárov, štátnych úradníkov, vedeckých pracovníkov, zamestnancov a manažérov štátnych podnikov a bánk. Je zarážajúce, že slovenská vláda nevidí, v akých podmienkach pracujú napr. zamestnanci v zdravotníctve, školstve, v štátnych úradoch, v štátom vlastnených podnikoch, bankách... Vláda vo svojom vládnom vyhlásení prezentovala záujem odstrániť všetko negatívne v spoločnosti. Je súčasný rozpočet zostavený v týchto intenciách? Určite nie, pretože výdavky štátneho rozpočtu sú krátené len minimálne a rovnováha má byť dosiahnutá brzdením tých čo ťahajú a nie brzdením tých čo míňajú peniaze daňových poplatníkov. Štát by mal minúť len toľko peňazí, koľko sú schopní daňoví poplatníci vyprodukovať bez toho, aby bol výrazne obmedzený ich rozvoj, teda i budúce príjmy štátneho rozpočtu. Zaoberám sa revitalizáciou podnikov. Prax i teória, ale i moje skúsenosti hovoria, že ľahšie sa znižujú náklady o 10 % a viac, ako o 1 %. Pretože pri znižovaní nákladov o 10 % a viac sa človek začína správať racionálne a likviduje všetky neproduktívne činnosti a náklady bez váhania. Pri znižovaní o 1 % človek spravidla váha čo znížiť, nakoniec sa nevie rozhodnúť a neurobí nič. Toto sú skúsenosti z činnosti podnikateľských subjektov. A či štát tiež nie je podnikateľský subjekt? Určite je, len má svoje ochranné mechanizmy (schopnosť meniť zákony, nariadenia...), ktoré u neho vyvolávajú správanie podobné na aké sme boli zvyknutí v predchádzajúcom režime. Výroba a administratíva v podniku je schopná „žrať“ peniaze donekonečna pri minimálnom zlepšení. Podobne je to so štátom. Svetový trend je znižovanie nákladov - čo na to slovenská vláda a jej rozpočet? Slovenské podkapitalizované podnikateľské subjekty toho veľa asi nevyprodukujú, uvedomuje si to štátny rozpočet? Čím menej peňazí odvádzajú podnikatelia vo forme daní, tým sú silnejší a sú schopní súťažiť v tvrdej medzinárodnej konkurencii. S čím menším nákladom je štát schopný zabezpečiť efektívny výkon štátnej správy, tým je väčší priestor pre ekonomickú prosperitu tej ktorej krajiny - skúsenosti v USA, vo Veľkej Británii, ale i napr. z Nového Zélandu to potvrdzujú. Problémy s prijímaním štátneho rozpočtu sú v každej krajine. V každej krajine má štátny rozpočet svoje rezervy. Avšak vzhľadom na to, že súčasná vládna koalícia má absolútnu (ústavnú) väčšinu v parlamente a slovenskí voliči očakávali „zmenu“, je hlavne konštrukcia rozpočtu a spôsob znižovania výdavkov v štátnom rozpočte nedostačujúca. Zdá sa, že Slovensko znovu nevyužilo svoju historickú Ing. Ľuboš Valach
generálny riaditeľ
SEVIS Investment Group, a. s.

Počasie

Dnes očakávame ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím a zväčša priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, počasie pôsobí skôr pozitívne na telesnú aj duševnú výkonnosť a koncentráciu. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami by však nemali preceňovať svoje sily a vyhýbať sa nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi majú náchylnosť k bolestiam hlavy, často migrenózneho pôvodu a k miernym pocitom závratu. Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené, miestami najmä na severe slabý dážď, od 1000 m sneženie. Najvyššia denná teplota 7 až 11 stupňov, na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 13 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 0 stupňov. Juhozápadný až západný vietor 3 až 6 m/s. n Vo štvrtok a v piatok bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 stupňov, v piatok na juhozápade okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota 14 až 18 stupňov, vo štvrtok na severe okolo 12 stupňov Celzia.n Slnko vyjde zajtra o 5.47 a zapadne o 18.10 hod.

Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C

Amsterdampolooblačno12
Aténydážď12
Belehradpolooblačno16
Berlínoblačno11
Bratislavapolooblačno13
Bruselpolooblačno13
Budapešťpolooblačno14
Bukurešťdážď12
Frankfurtpolooblačno12
Helsinkisnehové prehánky2
Istanbulzamračené10
Kodaňdážď7
Kyjevsnehové prehánky1
Lisabonoblačno20
Londýnprehánky11
Madridslnečno20
Milánopolooblačno14
Moskvasneženie-1
Oslodážď6
Parížpolooblačno12
Prahapolooblačno12
Rímjasno16
Sofiadážď9
Štokholmpolooblačno3
Varšavaoblačno9
Viedeňpolooblačno12
Záhrebpolooblačno14
Ženevapolooblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.