Ďalšie investície EBOR čakaju na reformu

Európska banka ku koncu predchádzajúceho roka implementovala na Slovensku 28 operácií v objeme 402 mil. EUR, tento proces sa však v poslednom čase spomalil hlavne pre neuspokojivé spôsoby vedenia spoločností, vlastníckej štruktúry niektorých podnikov, ale aj pre pocit nespravodlivého konania, keď Fond národného majetku predal v roku 1995 manažmentu Slovnaftu akcie za menej ako šestinu ceny, za ktorú ich kúpila EBOR pri investovaní do nášho ropného spracovateľa. Keby predstavitelia EBOR vedeli o tomto zámere FNM, nikdy by, podľa Ch. Franka, dané akcie nekúpili. Nejde však len o nekorektné rokovanie s nami, ide hlavne o nekorektné konanie voči vášmu ľudu a potenciálnym investorom, dodal Frank, podľa ktorého je problém nedostatočnej transparentnosti konania jedným z najzávažnejších, ktoré by sa v trhovej ekonomike nemali tolerovať, ba čo viac, mali by byť implementované regresné postupy na náhradu škody. Ch. Frank však upozorňuje, že banka je na druhej strane veľmi spokojná napríklad s investíciami do Tatra banky alebo do štátneho monopolu Slovalco, z ktorých neskôr menovaná spoločnosť bola podľa neho rekonštrukciou vytrhnutá zo stratovej sféry a pevne ukotvená na trhu, pričom štát naďalej zostáva jej väčšinovým akcionárom. Výbornú skúsenosť vykazuje i funkčnosť a aktivita Slovenského poprivatizačného fondu, ktorý doteraz investoval v šiestich spoločnostiach v celkovom objeme 17,3 mil. EUR. Budúce projekty

Kľúčovou otázkou a základným predpokladom pre existenciu či úspešnosť ďalších projektov EBOR na Slovensku je vo vyjadrení prvého viceprezidenta schopnosť a ochota vlády reformovať, čo podľa neho „pomôže banke identifikovať investičné príležitosti“ a zvýšiť počet a rozsah operácií na našom území. Európska banka by v budúcnosti chcela pôsobiť ako facilitátor privatizačného procesu veľkých štátnych bánk, predtým je však potrebná hĺbková analýza ich úverového portfólia, ktorá by viedla k tvorbe stratégií na reorganizáciu štruktúry pasív a aktív súvahy. Spomínaná analýza je však zároveň predpokladom na zhodnotenie investičných príležitostí a tvorbu cieľov. EBOR by mala záujem „hrať úlohu pri privatizácii Československej obchodnej banky, ktorá by mala byť vykonaná efektívne tak slovenskou, ako aj českou vládou.“ Slovenská vláda vlastní väčšinu akcií, a banka chce zabezpečiť, aby privatizácia viedla k maximalizácii hodnoty tejto majetkovej účasti. „Keby sme mohli investovať iba do časti tohto objemu, chceli by sme sa uistiť, že dostaneme správny výstup z našej minoritnej účasti, a teda naše a záujmy slovenskej vlády by sa skombinovali a spoločne by sme sa snažili vyjednávať so strategickým investorom, ktorého zabezpečí česká vláda.“ Dohoda o správnej stratégii by pre EBOR, ako aj pre slovenskú stranu zabezpečila zhodnotenie majetku. „Nepochybne sme však otvorení skúmať možnosti spoločnej maximalizácie účastín slovenskej i českej strany,“ dodal. EBOR, podľa svojho viceprezidenta, ešte nikdy neinvestovala do jednej banky sumu prevyšujúcu 80 či 100 mil. EUR, čo je zároveň horný limit na možnú zainteresovanosť na privatizácii nejakej slovenskej banky. Konkrétna suma závisí od analýzy vypracovanej odborníkmi EBOR. EBOR takisto hľadá predpoklady spolupráce s vládou v investovaní do iných bánk, čím chce zároveň prehĺbiť svoju účasť v tomto sektore. Touto cestou by sa predovšetkým pomohlo malým a stredne veľkým firmám, ktoré by popritom nachádzali pomocnú ruku i v rôznych akciových fondoch, ale i prostredníctvom programu PHARE. V oblasti infraštruktúry EBOR diskutuje s vládou o návrhu privatizácie Slovenských telekomunikácií. O reštrukturalizačnej pomoci vedie banka rozhovory so ŽSR, vzhľadom na úbohý stav slovenských tratí však nebude banka intervenovať poskytovaním úveru. EBOR by ďalej uvítala decentralizáciu komún, pretože je v jej právomoci investovať aj do projektov lokálnych vlád. Všetko opäť, podľa prvého viceprezidenta EBOR, závisí od rýchlosti realizácie efektov reformného úsilia slovenskej vlády.

Peter Richtárik