|
|||||||||||||||||
Piatok 26.Marca 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomické reformy v závejoch ideológie?Neakceptovateľný postoj úradov k občanom a občanom Napriek tomu, že morálnym víťazom volieb na Slovensku bola SDK, je doterajšia politika vládnej koalície politikou SDĽ. Ak odhliadnem od problému rómskej menšiny, ktorá už nie je problémom Slovenska, ale problémom maďarskej minority, ktorej práva sa stále porovnávajú s právami Rómov, je jediným výsledkom volieb obnovenie červeného teroru. Hospodársky a morálny rozpad Slovenska sa nedá zastaviť úpravami trestného práva tak, že podnikateľské aktivity automaticky budú trestnou činnosťou a výnimky budú regulované v Obchodnom zákonníku. V októbri 1917 definoval Lenin úlohu trestného práva sovietov ako motivačnú a legalizujúcu. Pre tých, ktorí by nevedeli, čo sa malo legalizovať a motivovať, treba použiť slová Lenina: Červený teror bude naším najlepším nástrojom na udržanie moci. Justičný komisár Krylenko potvrdil, že popravy nevinných imponujú masám oveľa viac ako hospodárske úspechy novej vlády. Na Slovensku sme svedkami podobného postoja vládnucej skupiny voči tým, ktorí sa pokúšajú podnikať. Každý omyl alebo aj obyčajný obchod, ktorého účel leží mimo kapacity intelektu tých, ktorí sa ho pokúšajú vyhodnotiť z daňového hľadiska, môže mať trestnoprávny následok pre podnikateľa. Keď sa podnik v záujme toho, aby sa vyhol chybe, obráti na daňový úrad, je odpoveďou: My nie sme poradenskou inštitúciou. Tento vulgárny a neakceptovateľný postoj k občanom a podnikom nie je iba v oblasti daňovej, ale je bežným prejavom moci tých, ktorí už zabudli, ako sa k nej dostali. Ak je to tak, že sa systematicky k moci dostávajú tí najhorší jednotlivci, tak sa musíme zamyslieť nad tým, či celý systém nie je nefunkčný. Dane? Ľudia! Dnes už pravdepodobne nie je nikto na Slovensku, kto by veril, že štátom vlastnené podniky majú možnosť obstáť v trhovej ekonomike. Výnimku tvorí niekoľko monopolov, ktoré fungujú nie preto, že by boli dobré, ale preto, že im nikto nesmie konkurovať. V systéme, ktorý dnes máme, je čoraz väčší rozdiel medzi verejným a súkromným sektorom. Kým zodpovednosť za veci verejné leží jednoznačne na pleciach politikov a je výsledkom práce súkromného sektora závislého tak od podnikateľského sektora, ako aj od schopnosti ľudí v ňom činných. Centrálnym problémom verejného sektora je podľa politikov nedostatok prostriedkov. Tento problém zjavne zapríčinili daňové úniky a spoločnosť vynakladá viac a viac prostriedkov na honbu na vinníkov. Určite nie som sám, kto si myslí, že problémy verejného sektora sa nedajú riešiť väčším výberom daní, ale lepším výberom ľudí zodpovedných za veci verejné. Konečne treba doriešiť otázku obecných daní. Je nemysliteľné, aby obecní politici boli iba prerozdeľovači štátom pridelených peňazí. Na obci musí ležať zodpovednosť za vlastný rozpočet aj v oblasti výnosovej. V Európe je priamy obecný výnos v priemere okolo 25 korún do obecnej pokladnice z každej stokoruny, ktorú ten, kto má trvalé bydlisko v obci, zarobí. Štátne dane sú relatívne zanedbateľné. Takýto systém je vysoko motivačný pre obecných politikov, pretože ich núti vytvárať lokálne predpoklady na podnikanie. Naši lokálni politici sa spoliehajú na vládu a spolu s národom vytvárajú masu tých, ktorí sa iba sťažujú a nekonajú. Obec musí byť niečím, čo si ľudia nielen želajú, ale aj niečím, čo si môžu dovoliť a čo vedia zodpovedne spravovať. Žiadna lokálna demokracia nemôže existovať bez zodpovednosti a dnešný systém je samodeštruktívny. Sen a realita Všetci chcú viac peňazí a nikoho nezaujíma, ako sa k nim štát dostane. Problémom Slovenska je, že máme vládu, ktorá si nevie predstaviť decentralizovaný finančný systém, a obce, ktoré nechcú prebrať zodpovednosť za výnosovú časť vlastného rozpočtu. Ocitli sme sa v situácií, keď je samozrejmé, že predstavu o centrálnej finančnej moci treba reformovať na prospech lokálnych rozpočtov. Problém je v zložení vlády a rozdelení zodpovednosti. Keď SDĽ zodpovedá za ministerstvo financií, tak je namieste si pripomenúť, ako fungoval ruský model na riešenie podobného problému. V porevolučnom opojení z moci a po definitívnom prevzatí mocenských nástrojov štátu bolo treba národu vysvetliť rozdiel medzi snom o blahobyte v budúcnosti a neutešenou realitou, v ktorej sa nachádzal. Národ rád prijal doktrínu komunizmu, pretože podľa nej sa blahobytu nedalo vyhnúť a bolo treba iba čakať. Na rozdiel od profesionálov v cirkevných kruhoch, ktorí sľubujú raj vždy po smrti, sľúbili komunisti niečo, čo automaticky garantovalo neúspech. Veľké predstavy, malé prostriedky a nepripravený a nemotivovaný občan sú základnými ingredienciami spoločenských katastrof. Východisko našli komunisti v trestnom práve. V zákone z roku 1926 v artikli 58 a jeho 14 paragafoch sa definujú priestupky proti štátu. Je pozoruhodné, že tento zákon udáva iba dolnú hranicu trestu. Z ekonomického hľadiska však zákon umožnil jedinečnú mobilizáciu pracovnej sily, pretože zabezpečil miliónom Rusov povinnosť nútených prác minimálne na desať rokov. A kde je garant? Napriek tomuto novodobému štátnemu otrokárstvu sa štátu nedarí. Pri 20. výročí revolúcie sa dolná hranica trestu zvyšuje na dvadsať rokov nútených prác. Zákon sa ďalej zlepšuje tým, že už netreba dokazovať vinu, ale na odsúdenie stačí podozrenie z trestnej činnosti predložené dôveryhodnou osobou. Pri 30. výročí revolúcie sa dolná hranica trestu zvyšuje na 25 rokov nútených prác. Návrhy dnešnej vlády v oblasti nevyhnutnej úpravy Obchodného zákonníka tak, aby bol v súlade s trestným právom, určite majú svoj dôvod. Spôsob, ktorým vláda chce riešiť vzniknutý problém, pripomína metódy komunistickej diktatúry. Máloktorý z voličov očakával podobný návrh, a podľa mňa je hanbou a sklamaním pre tých, ktorí verili, že SDK bude garantom a stabilizátorom novej vlády. Alexander F. Zvrškovec Dividend Group |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |