Nikto nechce začať u seba
Zdravotníctvo je na stole každej vlády
Ekonomická situácia v zdravotníctve sa odráža v rôznych podobách. Pred niekoľkými týždňami to bol pokus o škandalizáciu Martinskej fakultnej nemocnice, s poukázaním na ekonomické, ale aj personálne nedostatky. Čo na to hovorí riaditeľ spomínanej nemocnice, ktorý je zároveň aj prezidentom Asociácie nemocníc na Slovensku Marián Benčat? - Problémy sa začali hromadiť pred niekoľkými týždňami a súviseli s reprofilizáciou nemocnice, ku ktorej mala vážne výhrady Jeseniová lekárska fakulta UK, s ktorou ako nezávislá organizácia s právnou subjektivitou spolupracujeme na základe dlhodobej dohody. Vyhrotili sa problémami, ktoré sa vyskytujú pri sťahovaní niektorých pracovísk a redukcii laboratórií. Pracovísk, ako napríklad kliniky hematológie či dermatovenerológie sa situácia týkala viac. Prednostovia dotknutých pracovísk to pochopili ako útok proti ním a začali šíriť nepokoj aj medzi ostatnými kolegami. Aj tu by sa podstata problému dala vidieť v nedostatočnej legislatíve, ktorá neurčuje presne subordináciu fakultných zamestnancov. Neexistuje vyhláška o fakultných nemocniciach, ktorá by určovala pravidlá hry. Nemocnica sa musí riadiť podľa zákona 277/1994 Z. z., kým fakulta podľa vysokoškolského zákona. Ak sa prednostovi oddelenia niečo nepáči, ide za dekanom, lebo je zamestnancom fakulty a v nemocnici je zamestnaný iba úväzkovo. Zamestnanec jednej organizácie však nemôže rozhodovať o manažmente druhej organizácie. Z toho jednoznačne vyplýva, že ak má niekto viac šéfov, nemusí poslúchať ani jedného. Vzťahy s fakultou sú vecou komunikácie. My máme zriadené poradné orgány, radu prednostov, porady vedúcich pracovníkov, ktoré sa schádzajú pravidelne. Ak sa ich niekto nezúčastňuje, stráca sa priestor pre komunikáciu, ale zároveň aj prehľad v informáciách. Problémy, o ktorých sa v súvislosti s vašou nemocnicou hovorilo, boli však aj ekonomického charakteru. - Naša nemocnica bola vždy skromná, peniaze sme mali iba na prežitie, teraz sme však zostali na úrovni financovania všetkých fakultných nemocníc, čo znamená príjem 45 mil. Sk mesačne. Od januára je to teda každý mesiac mínus pätnásť miliónov. To už vzbudilo nervozitu a oprávnené výhrady, keď začal chýbať nielen špeciálny materiál, ale aj základné lieky, nehovoriac už o tom, že roky sa nemaľovali operačné sály, nerekonštruovalo sa. Porozumenie pre problémy nemalo ani vedenie fakulty, povedzme pri nákupe prístrojov. Už niekoľko rokov sa nevieme dohodnúť, čo by fakulta mala kúpiť. Dekan uspokojí svojich prednostov, tí dostanú prístroje, pri ktorých spotrebu energie, chemikálie a pod. musí platiť nemocnica, hoci jej chýbajú základnejšie prístroje. Čiže, aj to je zásah do hospodárenia nemocnice. Vyčítalo sa vám však aj to, že NÚK SR pri kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a majetkom zistil vo viacerých prípadoch porušenie zákonov o rozpočtových pravidlách, verejnom obstarávaní, o účtovníctve a cenách. - Mediálna kampaň bola založená na viacerých základoch, ako súčasť celoslovenských politických hier či bojov aj smerom k Asociácii nemocníc . Vždy však išlo o balík peňazí, či už pre lôžkové a nelôžkové zariadenia, súkromných lekárov, lekárnikov či distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok, priestor vplyvu atď. Čo sa týka konkrétne našej nemocnice, bez rozpakov môžem predložiť doklady z opakovaných kontrol NKÚ, MZ SR či štátneho fondu zdravia, ktoré jednoznačne potvrdili, že nedošlo k poškodeniu organizácie. Tento mesiac som podpísal protokol z kontroly Štátneho fondu zdravia - nezrovnalosť, ktorá vyšla najavo, predstavovala hodnotu 41,10 Sk. Najväčšia suma, o ktorú pri kontrolách išlo, bola 237-tisíc Sk, ktorá bola použitá v súlade so zákonom, ale tovar prišiel až po zaplatení sumy, čiže išlo iba o účtovný nesúlad. Ak sa vyskytli nejaké drobné účtovné chyby, boli odstránené. Čo sa týka verejného obstarávania, tak pri kontrole sme nemohli doložiť súhlas s formou obstarávania pri kúpe kardiografu. Ak minister tri mesiace na náš návrh neodpovedal, pokladal som to za súhlas. Napriek tomu, že pri kúpe prístrojov nie je takýto súhlas potrebný, dodatočne som ho doložil. Riadiť nemocnicu, ktorá má 22 kliník a ústavov, 23 samostatných oddelení, 1149 postelí a 2291 zamestnancov si vyžaduje silnú ekonomiku, skúsený manažment. - Toto je vec určitého konsenzu slovenského národa, do čoho dať peniaze. Dnes je v každom meste nemocnica najväčším podnikom významným tak pre zamestnanosť, ako aj spotrebu a s prihliadnutím na jej význam sa nedá nahradiť ničím iným. Pracovníkov manažmentu si však nemôžeme dovoliť zaplatiť ani len podľa tabuliek, nieto ešte v peniazoch. Základná chyba, ktorú akosi nechcela pochopiť žiadna predchádzajúca vláda, je, že nikde na svete neexistuje poistný systém, ktorý by dokázal utiahnuť celé zdravotníctvo, tak ako by tomu malo byť u nás. Napokon, skúsenosti sme nemali ani vo financovaní zdravotníctva, ani v poisťovníctve, lebo to boli rozpočtové organizácie. Štát sa spolieha na vznik poisťovní a na privatizáciu. Stále sa na politickej scéne nechápe, že aj zdravotníctvo je súčasť hospodárstva. Asi 10 percent HDP ide cez zdravotníctvo, či sa to niekomu páči alebo nie. U nás však ide do zdravotníctva iba 6 percent HDP, napriek tomu, že EÚ odporúča 7 až 10 percent, a tak neustále vzniká deficit. Pritom jedno percento HDP predstavuje 7 mld. Sk za rok. Stále sa zaoberáme tým, ako rozdeliť čoraz menej peňazí a pritom trhovo má všetko svoju pevnú cenu. Málokto chápe, že reálna cena iná ani nikdy nebude. Aké je východisko z tejto zamotanej situácie?
- Uvedomiť by si mali všetci, že za financovanie zdravotníctva nie je zodpovedný rezortný minister, ale predovšetkým vláda. Teda v prvom rade by sa malo zdravotníctvo dofinancovať, lebo ináč skrachuje, potom do neho uvoľniť 7 až 9 percent z HDP a zabezpečiť viaczdrojové financovanie. Samozrejmým predpokladom je zriadenie cenového a tarifného úradu, lebo takto sme stále mimo reálu. Aspektov, ktoré treba riešiť, je veľmi veľa - sieť zdravotníckych zariadení, zamestnanosť, zdravotnícke školstvo. Od slov však treba prejsť k činom. Hoci na Slovensku je to tak, že každý súhlasí s tým, že treba robiť zmeny, ale nesmú začať od neho. V tom momente začne fungovať lobizmus, a s tým si ešte žiadna vláda u nás neporadila. Gabriela Klestincová
|
PočasieNa celom území Slovenska môžu prevládať zdravotné problémy u osôb s ochoreniami pohybového ústrojenstva, intenzívnejšie budú reumatické ťažkosti, bolesti hlavy pri ochoreniach krčnej chrbtice, prípadne bolesti jaziev a starších poranení. Zvýšený môže byť sklon k výskytu depresií u psychicky labilných jednotlivcov. Predpokladáme relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov s nízkym tlakom krvi.Zajtra očakávame ústup nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí od západu územia Slovenska.(zč)Dnes bude prevažne oblačno, na niektorých miestach, najmä na západe územia, prehánky. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na východe miestami okolo 18 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5, cez deň na juhozápade a v Košickej kotline 6 až 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 4 stupne.V utorok a stredu polojasno až oblačno. V utorok ešte ojedinele slabý dážď. Najnižšia nočná teplota 7 až 3, najvyššia denná 13 až 17, v stredu 15 až 19 stupňov.Slnko vyjde o 6,37 a zapadne o 19,17 hod.Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C| Amsterdam | polojasno | 10 |
| Atény | prehánky | 16 |
| Belehrad | prehánky | 12 |
| Berlín | oblačno | 12 |
| Bratislava | prehánky | 12 |
| Brusel | polojasno | 13 |
| Budapešť | oblačno | 13 |
| Bukurešť | dážď | 13 |
| Frankfurt | polojasno | 12 |
| Helsinki | polojasno | 6 |
| Istanbul | oblačno | 15 |
| Kodaň | oblačno | 11 |
| Kyjev | polojasno | 14 |
| Lisabon | oblačno | 16 |
| Londýn | prehánky | 12 |
| Madrid | polojasno | 15 |
| Miláno | prehánky | 11 |
| Moskva | polojasno | 12 |
| Oslo | oblačno | 8 |
| Paríž | polooblačno | 16 |
| Praha | oblačno | 13 |
| Rím | oblačno | 15 |
| Sofia | prehánky | 10 |
| Štokholm | oblačno | 10 |
| Varšava | polojasno | 18 |
| Viedeň | prehánky | 13 |
| Záhreb | prehánky | 15 |
| Ženeva | prehánky | 9 |
|
|
|
