Daňové priznanie za rok 1998 k dani z príjmov fyzických osôb (II)

V Postupoch účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, pokiaľ preukazujú na daňové účely výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (príloha k č. 65/396/1994) podľa článku V (postup pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh) bodu 2 si účtovné jednotky uzavierajú účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia (ale aj ku dňu skončenia podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania, ku dňu skončenia konkurzu, ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu do obchodného registra a ku dňu výmazu z obchodného registra), pričom sú povinné pri tejto činnosti doplniť za posledný zápis v peňažnom denníku uzávierkové účtovné operácie týkajúce sa príjmov (písm. aa) postupov) zahrnovaných do základu dane z príjmov, a to prijatých v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, ale aj výdavkov (písm. ab) postupov) vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a to výdavkov vyplatených v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria. Pozor, s účinnosťou od 1. januára 1999 zákon č. 173/1998 Z. z. tento spôsob úpravy základu dane už nepozná. Z ustanovenia § 41b ods. 3 cit. zákona vyplýva, že príjmy, ktoré budú daňovníkovi plynúť v čase od 1. januára 1999 do 15. januára 1999, aj keď podľa ustanovenia § 23 ods. 13 platného do 31. 12. 1998 hospodársky patria do roku 1998, budú patriť do zdaňovacieho obdobia roka 1999. Naopak, príjmy a výdavky, ktoré hospodársky patria do roku 1999 (ktoré budú plynúť v čase od 17. decembra do 31. decembra 1998), daňovník podľa znenia § 23 ods. 13 zákona o daniach z príjmov platného do 31. 12. 1998 priradí do príjmov a výdavkov roka 1999.

V súlade s ustanovením § 23 ods. 13 zákona o daniach z príjmov platného do 31. 12.1998 daňovník, ktorý účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, nemohol vykonávať neodôvodnené úpravy základu dane na konci zdaňovacieho obdobia s cieľom dosiahnutia nižšej daňovej povinnosti. Pri aplikácii tohto ustanovenia bolo nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 23 ods. 1, ktoré definuje základ dane ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Toto vymedzenie základu dane je určujúce aj pri posudzovaní súvislosti príjmov plynúcich v čase 15 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia s výdavkami vynaloženými v tomto období a ich vplyvu na základ dane. Príklady na rok 1998 (prelom rokov 1997/1998 a 1998/1999):

1. Dňa 23. decembra 1997 vykradli podnikateľovi obchod. Bolo potrebné ihneď zabudovať mreže. Dodávateľ tieto práce vykonal medzi vianočnými sviatkami. Faktúra prišla 5. januára 1998 a bola uhradená 7. januára 1998, t. j. do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

V tomto prípade bola služba vykonaná v roku 1997. Výdavky s ňou súvisiace boli uhradené do 15. januára 1998, a preto v tomto prípade hospodársky patria do roka 1997. Dodávateľ, v prípade, že viedol jednoduché účtovníctvo, bol tiež z tohto dôvodu povinný zahrnúť príjmy do roku 1997, pretože jeho príjem hospodársky patril k tomuto obdobiu, ale len v prípade, ak mu platba bola pripísaná na účet do 15. januára 1998.

Ak by sa uvedené udialo 23. decembra 1998 a faktúra daňovníkovi prišla 5. januára 1999 a bola uhradená 7. januára 1999, aj keď je to 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a z hospodárskeho hľadiska uvedené patrí do roka 1998, podľa § 41b ods. 3 zákona č. 173/1998 Z. z. výdavok bude daňovník účtovať už do roka 1999.

2. Podnikateľ 29. decembra 1997 dostal preddavok na dohodnutú stavbu, ktorú mal začať stavať v roku 1998. Do 31. decembra 1997 skutočne nevykonal podnikateľ na stavbe žiadne práce, nevynaložil žiadne výdavky z prijatého preddavku, a preto preddavok, ktorý dostal 29. decembra 1997, zaradil do príjmov roku 1998, pretože s týmto rokom bola hospodárska súvislosť. Ak by podnikateľ dostal preddavok dňa 29. decembra 1998 na stavbu, ktorú má začať stavať až v roku 1999 (nevykonal v roku 1998 žiadne práce a ani nevynaložil žiadne výdavky na túto stavbu), potom tento príjem zaradí podľa § 23 ods. 13 platného zákona o daniach z príjmov k 31. 12.1998 do roku 1999.

S účinnosťou od 1. januára 1999 z ustanovenia § 23 ods. 13 zákona č. 173/1998 Z. z. vyplýva spôsob úpravy základu dane, ak daňovník mení spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 8 alebo § 9 ods. 3 (teda tzv. paušálne výdavky) a naopak, ale aj pri začatí účtovania, ak nebol daňovník účtovnou jednotkou. Úpravu základu dane vykoná podľa § 23 ods. 8 zákona o daniach z príjmov pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo takejto zmene. Ustanovenie § 23 ods. 8:

Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. januára 1997 novelizované zákonom č. 386/1996 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 286/1992 Zb. Cit. ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov, ktorí končia podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť a musia upraviť základ dane, či už v prípade, ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva.

Tí, ktorí účtovali v sústave podvojného účtovníctva, upravujú základ dane o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období.

Pri jednoduchom účtovníctve upravujú základ dane zasa o výšku záväzkov a pohľadávok (o tie boli doplnené práve spomínaným zákonom s účinnosťou od 1. januára 1997), o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h), a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 23 ods. 13 (o ňom sme už podrobnejšie hovorili). (Pred účinnosťou cit. zákona (pred 1. 1. 1997) vydalo MF SR Oznámenie k postupu úpravy základu dane u daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva pod č. 62/683/1996, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 6/1996, podľa ktorého sa mal upravovať základ dane aj o pohľadávky).

Skončením podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa rozumie v prvom rade, ak daňovník požiada o zrušenie rozhodnutia, oprávnenia, osvedčenia či iného povolenia na výkon činnosti. Inak by mal podľa cit. ustanovenia daňovník upraviť základ dane aj tedy, ak napr.:

- Daňovník mal živnostenské oprávnenie na obchodnú činnosť (mal malý potravinový obchod), ale aj na činnosť sprostredkovateľskú. Obchodnú činnosť prestal vykonávať k 30. júnu 1998 a sprostredkovateľskú činnosť naďalej vykonáva. Potravinový obchod už neprevádzkuje, nemá už prenajaté priestory. Viedol jednoduché účtovníctvo. Musí teda upraviť základ dane podľa § 23 ods. 8, aj keď nepožiadal príslušný živnostenský úrad o zrušenie tejto činnosti. Preukázateľne došlo k skončeniu tejto činnosti.

Daňové priznanie však podáva až v tomto roku, t. j. do 31. marca 1999, nemôže podať priznanie skôr. Podľa § 38 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších zákonov podáva daňové priznanie daňovník najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, keď došlo k jeho zrušeniu a aj vyrovná daňovú povinnosť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka – fyzickú osobu, pretože u fyzickej osoby ide o univerzálnu daňovú povinnosť zo všetkých príjmov, ktoré dosiahla v príslušnom zdaňovacom období a nie je možné podávať „riadne“ daňové priznanie viackrát (mimochodom u fyzickej osoby nedochádza k zrušeniu). (Pokračovanie)
Svetlana Faiglová