Neviete si poradiť?

Faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo píšte na adresu redakcie Na otázky čitateľov odpovedá JUDr. Alexander Škrinár V II. vlne kupónovej privatizácie som uzavrela dohodu s investičným fondom na zakúpenie kupónovej knižky. Splnomocnila som fond na disponovanie s knižkou. Zároveň mi investičný fond uhradil 2500 Sk. Investičný fond podal na mňa žalobu o vrátenie sumy 2500 Sk s úrokmi a nákladmi na vymáhanie. Chcem uzavrieť mimosúdnu dohodu na vyrovnanie sporu. Investičný fond však odo mňa požaduje aj náhradu súdneho poplatku a náklady právneho zastupovania. Je oprávnená požiadavka fondu na vrátenie poskytnutej sumy za kupónovú knižku a na požadovanie trov konania? – Fond má predsa právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Mne tiež vznikli náklady na zaplatenom súdnom poplatku v súvislosti s podaným odporom. Tieto náklady sa nepočítajú? Nárok na vrátenie poskytnutej sumy za kupónovú knižku záleží na znení dohody, ktorú ste s investičným fondom uzatvorili. Pokiaľ sa v dohode uvádza, že ide o poskytnutie pôžičky a pôžičku ste aj v skutočnosti prevzali, javí sa uplatnený nárok na vrátenie pôžičky ako oprávnený. V odpovedi na otázku nemôžeme posúdiť náležitosti a charakter uzatvorenej dohody, lebo tú ste k otázke nepripojili. Z vášho konania, že chcete uzavrieť mimosúdnu dohodu, však vyplýva, že nárok investičného fondu uznávate. Pokiaľ však investičný fond uplatnil svoj nárok na súde musel zaplatiť aj súdny poplatok a zároveň pri zastupovaní advokátom mu vznikli aj trovy právneho zastupovania. Vzhľadom na to, že dohodu o vyrovnaní sporu chcete urobiť až v rámci súdneho konania, treba pri jej uzatvorení prihliadať aj na nároky investičného fondu v súvislosti s trovami konania. Z hľadiska vyrovnania predmetu sporu sú dve možnosti. Pokiaľ uhradíte požadovanú sumu investičnému fondu v priebehu konania, ten môže žalobu vziať späť a na základe toho súd konanie zastaví. Súd žalobcovi vráti súdny poplatok krátený o 100 Sk . Vrátiť zaplatený súdny poplatok však súd môže vtedy, ak ešte nekonal. Pokiaľ v spore bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému ste podali odpor, úkon súdu pri vydaní platobného rozkazu sa považuje za jeho konanie a v takomto prípade už nie je možné vrátiť zaplatený súdny poplatok. Vaše náklady na súdne konanie spojené so zaplatením poplatku za odpor proti platobnému rozkazu by sa mohli započítať do trov konania len v prípade, že odpor bol podaný dôvodne aspoň v časti a že ste boli v konaní aspoň čiastočne úspešný. Inak je možné urobiť aj súdny zmier, v ktorého rámci sa môžete dohodnúť aj na vzájomnom znášaní trov konania, prípadne aj na upustení od vymáhania úrokov zo strany investičného fondu. Predpoklady na uzatvorenie súdneho zmieru závisia aj od vašej aspoň čiastočnej úspešnosti v spore.

Odpovedá Ing. Jana Zátopková
V decembri 1998 s. r. o. podpísala Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku (Sponzorská zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka). Na základe tejto zmluvy bol s. r. o. poskytnutý finančný príspevok od fyzickej osoby z príjmu po zdanení za rok 1997 vo výške 450 000 Sk na zakúpenie nehnuteľnosti. Ako konateľ s. r. o. by som od Vás chcel odpoveď na nasledujúce otázky: 1. Má z tohto finančného príspevku s. r. o. platiť daň?
2. Ak áno, aký druh dane a v akej výške?
3. Môže si fyzická osoba, ktorá poskytla uvedenú sumu, znížiť základ dane z príjmov fyzických osôb za rok 1998? Všeobecne platí zásada, že dary nie sú predmetom dane z príjmov od a do istej výšky a ak sú poskytnuté právnickým osobám alebo obciam na zákonom určené účely. Na druhej strane predmetom dane darovacej je bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku atď., v zmysle § 6 a nasl. ustanovení zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. V § 18 ods. 3 tohto zákona ďalej napr. nájdete aj to, ktoré dary poskytnuté právnickým osobám sú od tejto dane oslobodené. Keďže na posúdenie uplatnenia dane darovacej je málo informácií, odpovedať budeme všeobecne len z hľadiska dane z príjmov. 1. V tomto prípade treba rozlíšiť, či ide o „dar“, resp. o akú formu finančného príspevku ide. Ak ide o dar, potom si treba uvedomiť, že predmetom dane z príjmov právnických osôb nie sú dary, avšak s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté na zákonom stanovené účely (uvedené sú v § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov), ak sa však na tieto účely nepoužili. Keďže nepíšete, na aký účel bol finančný príspevok poskytnutý (na aký účel má nehnuteľnosť slúžiť), potom, ak bol určený na uvedené účely, ale nepoužili sa takým spôsobom, by z uvedeného vyplývalo, že tento príspevok bude predmetom dane z príjmov právnických osôb (s. r. o.). 2. Ak by išlo o príspevok, ktorý je predmetom dane z príjmov, sadzba dane z príjmov právnických osôb je 40 % zo základu dane zníženého o zákonom stanovené položky. Keďže príspevok je súčasťou základu dane s. r. o., uplatnila by sa všeobecná sadzba dane. 3. Fyzická osoba, ktorá tento finančný príspevok poskytla, si môže základ dane z príjmov fyzických osôb znížiť len v prípade, že bol určený napr. na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne a ďalšie účely uvedené v § 15 ods. 8 cit. zákona. Najviac však môže uplatniť (odpočítať) 10 % základu dane (pred jeho znížením o nezdaniteľnú časť). Ak by s. r. o. dar na uvedený účel použila, nešlo by v nej o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov právnickej osoby (§ 18 ods. 3 cit. zákona).