|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 29.Marca 1999 | |||||||||||||||||
Druhá etapa leteckých útokov na JuhosláviuZrušenie amerického supermoderného lietadla F-117 Generálny tajomník NATO Javier Solana po konzultáciách s 19 spojencami dal v sobotu zelenú tzv. druhej etape leteckých náletov, ktorá znamená nielen údery proti juhoslovanskej protivzdušnej obrane a vojenským zariadeniam, ale aj proti tankom, delostrelectvu a pozemným jednotkám koncentrovaným v Kosove. Práve v tom čase zúrila už štvrtá, zatiaľ najsilnejšia vlna bombardovania cieľov v JZR. Včera večer lietadlá zaútočili aj piatykrát. Agentúry počas víkendu prinášali aj správy o ofenzíve srbských vojsk v Kosove, v dôsledku ktorej desatisíce etnických Albáncov opúšťali svoje domovy. Aj napriek záplavám správ, ktoré denne prichádzajú z Juhoslávie, je veľmi ťažké získať objektívny obraz o tom, čo sa tu vlastne deje. Ide totiž o vojnu, v ktorej figurujú tri strany, a každý sa, v rámci možností, snaží využívať médiá vo svoj prospech. Vari najlepším príkladom je zrútenie amerického vojnového lietadla v noci na nedeľu 40 kilometrov od Belehradu. Hoci ide o fakt, ktorý potvrdilo tak NATO, ako aj juhoslovanská armáda, interpretácia udalostí je odlišná. Podľa NATO je totiž príčina zrútenia neznáma. Základné črty vojenskej propagandy sa však odhadnúť dajú. Je napríklad zjavné, že západní politici vystupujúci na verejnosti sa snažia preniesť pozornosť z bombardovania, na situáciu v samom Kosove. Správy o humanitárnej katastrofe v provincii majú zrejme jednak presvedčiť názorovo rozpoltenú svetovú verejnosť, ale aj verejnosť v jednotlivých západných krajinách o správnosti leteckých útokov a na druhej strane pripraviť pôdu na eventuálnu pozemnú intervenciu. Veľký počet utečencov z Kosova je faktom. Ich skutočný počet je však v danej situácii ťažko odhadnúť, ako aj overiť si správy albánskych zdrojov o popravách či znásilneniach, ktorých sa mali dopustiť srbskí vojaci. Nepresvedčivo znejú aj analýzy o ohrození Macedónska, Albánska a Bosny zo strany Juhoslávie. Vojenský stratégovia v Belehrade si určite uvedomujú , že rozšírenie konfliktu by malo za následok pozemnú intervenciu NATO, a tú si Juhoslávia určite neželá. Cieľom Belehradu na druhej strane je ukazovaním hrôz bombardovania a správami o účinnosti protileteckej obrany narušiť jednotu v radoch NATO (Grécko a Taliansko sú napríklad čoraz rezervovanejšie), apelovať na Moskvu, aby sa aktívnejšie zapojila do vojny a udržať vysokú morálku medzi vlastnými občanmi. Treba povedať, že ide o zložitú úlohu, keďže správy o príliš veľkom počte obetí môžu negatívne vplývať na odhodlanie občanov Juhoslávie čeliť útokom. (by) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |