Výzva, na ktorú zabúdame... Jedným z možných riešení ako zlepšiť pasívne zahraničnoobchodné saldo Slovenska, je ochrana domáceho trhu. Tá spočíva nielen v myslení a konaní ľudí, ktorí pri nákupe uprednostnia rovnako kvalitný, a možno aj lacnejší slovenský výrobok, ale aj v legislatívnych opatreniach. Akcia kupujte slovenské výrobky, tak vehementne presadzovaná vládou na prelome rokov, akosi upadla do zabudnutia. Podľa generálneho riaditeľa firmy Estap, s. r. o., Bratislava Ing. Alfonza Moravčíka, netreba tento fakt chápať ako lacnú propagandu slovenských výrobkov. Tovar, ktorý vyrábame, je na svetovej úrovni. Aj napriek tomu sa na Slovensko dováža až príliš veľa tej istej komodity, hovorí A. Moravčík. Ide o to, že ekonomická recesia v Európe sa odráža práve na tých najslabších. A Slovensko patrí medzi nich. Preto ignorovaním kvalitných slovenských výrobkov si podkopávame jamu, zdôrazňuje A. Moravčík. Situácia je o to vážnejšia, že slovenskí výrobcovia sa cítia oproti importovaným tovarom, a teda zahraničným podnikateľom, diskriminovaní. Tá diskriminácia je objektívna, je daná zákonom, hovorí A. Moravčík. Zoberme si stavebný zákon. Ten hovorí, že každý prvok, ktorý je zabudovaný do stavby, podlieha certifikácii. Ja ako podnikateľ, ak mám splniť uvedenú literu zákona, musím akceptovať výroky štátnej skúšobne. Tá má právo ku mne kedykoľvek prísť, čím mi vznikajú ďalšie náklady. Podľa A. Moravčíka však importované výrobky, ekvivalenty domácich výrobkov, túto povinnosť nemajú. Paradoxom v tomto prípade je fakt, že pri deklarovaní otázky ochrany trhu sa mnohí podnikatelia stretávajú na ministerstvách s nepochopením. Ako inak nazvať postoj úradníka, ktorý podnikateľovi, vlastniacemu niekoľko ocenení za kvalitu, šibrinkuje pred očami frázou, že občana zaujíma len kvalita výrobku a nie fakt, či ide o domáci alebo zahraničný tovar. A pritom my nechceme od vlády aby chránila nás, ale aby chránila vlastnú ekonomiku. Aby sme do Európskej únie nevstupovali ako žobráci, ale ako partneri, zdôrazňuje A. Moravčík. Príkladmi, ako funguje ochrana domáceho trhu v okolitých krajinách, by vraj mlátil prázdnu slamu. Je preto zarážajúce, ak aj napriek vysokej kvalite domácich výrobkov sa štátne zákazky ešte stále plnia zahraničnými zákazkami. Je zrejme zbytočné položiť si otázku, čo je za tým. Podpora predaja slovenských výrobkov, a teda ochrana vlastného trhu, je však ako začarovaný kruh. Za každým kúpeným výrobkom stojí nielen firma, podnikateľ, ale aj jeho zamestnanec. Je to jednoduchá matematika: ak firma nemá odbyt, tak spolu s jej krachom prídu o prácu stovky ľudí. V konečnom dôsledku ťarchu tohto negatívneho vývoja ponesie na svojich pleciach celá spoločnosť. Teda nielen podnikateľ, ale aj bežný občan. Ak sa teda každý z nás, počnúc vládou a končiac spotrebiteľom, nezúčastní určitej regenerácie, tak, povedané slovami jedného podnikateľa, nebude ťažké byť prorokom, za koľko mesiacov, a už vôbec nie za väčšie časové obdobie, začnú jednotlivé firmy krachovať. Katarína Šelestiaková
