Hospodársky denník
USD41,859 Sk
EUR44,871 Sk
CHF28,144 Sk
CZK1,168 Sk
  Streda  31.Marca 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Dokedy chcú žiť za vypožičané?


Komentuje Eleonóra Bujačková
Veľmi diskutovanou témou posledných týždňov je reštrukturalizácia veľkých podnikov. Nie je síce presne povedané o aké podniky ide, ale zasvätení vedia, že väčšinou ide o tzv. vlajkové lode, privatizované čiastočne v kupónovej privatizácii, čiastočne predajom vo verejnej súťaži alebo inou metódou. Ukazuje sa, že veľké oči a smelé privatizačné projekty plné nereálnych plánov prinášajú svoje „ovocie”. Predstava nových vlastníkov, že za vypožičané peniaze tieto veľké firmy premenia na efektívne, výkonné a dravé, ktoré dobyjú späť stratené trhy, sa nenapĺňajú. Väčšina týchto podnikov dnes opäť obchádza banky a žiada ďalšie úvery náhradou za tie predchádzajúce, ktoré nesplácajú a (možno) nemôžu splatiť. Ani banky dnes nemôžu ďalšie úvery poskytnúť, pretože na tie staré nesplatené úvery ešte nevytvorili rezervy a už je tu požiadavka na ďalšie. Je jasné, že nebude možné pokryť všetky požiadavky na úvery a že niektoré veľké firmy žiadajú úvery zbytočne. Jednoducho, bude musieť prísť smutný koniec ich podnikania – bankrot, vyrovnanie s veriteľmi a možno aj zánik. Pre časť podnikov sa však nejaké riešenie musí nájsť. Toto riešenie, po skúsenostiach z minulých rokov – práve s veľkými sľubmi a smelými plánmi - musí rátať s oveľa väčšou úlohou vlastníkov v podnikaní. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ich úloha i doteraz bola veľmi aktívna. Bolo to však skutočne tak? Čo vlastne do veľkých podnikov vlastníci vkladali? Iba vypožičaný kapitál, ktorý bankám zverili vkladatelia, a ktorý banky, možno ľahkomyseľne, vložili do projektov, ktoré sa dnes ukazujú byť chimérami. Týka sa nejako tento neslávny koniec podnikania vlastníkov a ich majetku? Obávam sa, že nie. Po celý čas, čo v podnikoch hospodárili, si predsa celkom dobre užívali bohatstvo týchto podnikov. Niekoľkomiliónové ročné platy nie sú žiadnou výnimkou. A aký výkon za tieto platy odviedli, keď je dnes podnik pred krachom alebo je iba obálkou bez reálneho obsahu. Dokonca sa zdá, že niektorí z týchto „manažérov“, vedomí si toho, že nimi riadený podnik je taký veľký, že ak spadne do konkurzu, spôsobí to problémy najmä bankám i vláde, sa spoliehajú na to, že sa im predsa musí pomôcť, a zrejme si myslia, že ďalej budú užívať vypožičané peniaze na svoje experimenty. Aby bola jasné, na takomto konaní nie je nič trestné. Azda sa môžeme pohoršovať nad jeho etikou, ale to je asi všetko. Je zrejme správne, aby manažéri boli dobre platení, pokiaľ odvádzajú dobrý výkon. Ale mali by rovnako tak pocítiť neúspech svojho podnikania na vlastnom osude. Projekt reštrukturalizácie veľkých podnikov, ak má byť úspešný, musí rátať s väčšou angažovanosťou vlastníkov, pretože aj oni, a nie iba banky či štát musia riskovať a do podnikania čosi vložiť. Riadenie týchto podnikov nemôže byť bez vplyvu zúčastnených strán, teda štátu alebo bánk, a niekde sa pre riadenie týchto podnikov musia nájsť manažéri, ktorí nie sú vlastníci, ale vedia riadiť. Možno sa to zdá príliš tvrdé, ale nemali by sme si robiť ilúzie. O tom, že bude treba nájsť riešenie ako pomôcť niektorým veľkým podnikom nie sú pochybnosti, ak nechceme mať o rok masovú nezamestnanosť a sociálne konflikty. Mali by sme však prestať hľadať dajaké špecifiká pri reštrukturalizácii týchto firiem. Nové podniky musia spĺňať kritériá výkonnosti a efektívnosti bez ohľadu na to, či je vlastník ten alebo onen. Mali by byť reštrukturalizované tak, ako by mali byť predávané ich akcie na burzách. Tak sa to napokon robí všade na svete, kde sa podobné projekty za účasti štátu vykonávajú. Práve kapitálový trh je najlepším ukazovateľom toho, ako sa tento reštrukturalizačný projekt vydaril. Súčasne tiež môže zaručiť i to, že takýto podnik nezostane štátu na krku a nebude z neho vysávať ďalšie peniaze.

Amsterdampolojasno17
Atényoblačno16
Belehradpolojasno15
Berlínpolojasno16
Bratislavaslnečno16
Bruselslnečno17
Budapešťslnečno17
Bukurešťoblačno13
Frankfurtslnečno14
Helsinkiprehánky10
Istanbuloblačno14
Kodaňslnečno15
Kyjevslnečno17
Lisabonslnečno20
Londýnoblačno15
Madridslnečno20
Milánoslnečno20
Moskvaslnečno16
Oslooblačno11
Parížslnečno18
Prahaslnečno14
Rímslnečno18
Sofiaoblačno12
Štokholmdážď12
Varšavaslnečno17
Viedeňslnečno18
Záhrebpolojasno16
Ženevaslnečno15

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.