Chlieb náš každodenný, aj zajtra

stratových 53,53 58,75 5,22 -
Prameň: Štvrťročný podnikový výkaz v poľnohospodárstve (Poľ P3-04), ŠÚ SR, prepočty VÚEPP


Z krajského pohľadu bol vývoj hospodárskeho výsledku značne diferencovaný. Kým v roku 1997 súhrnne dosiahli štyri kraje zisk (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky), tak v roku 1998 ani jeden kraj, pritom iba v Prešovskom a v Banskobystrickom kraji sa strata znížila. Jediným krajom, kde prevažoval počet ziskových podnikov, bol Trenčiansky kraj. Najvyšší podiel stratových podnikov mal Žilinský, Banskobystrický, Košický a Bratislavský kraj. Objemovo najviac straty sa vytvorilo v Košickom (-429 mil. Sk) a v Banskobystrickom kraji (-302 mil. Sk), tým tieto kraje dosiahli aj najnižšiu mieru nákladovej rentability a najvyššiu nákladovú náročnosť. Z celkového objemu straty bolo 73,2 % vyprodukovaných v podnikoch stredného a východného Slovenska, kde v priemere na jeden podnik pripadalo -1700 tis. Sk straty, kým na západnom Slovensku -766 tis. Sk. Pozoruhodné je, že podniky Bratislavského kraja sa dostali zo zisku v roku 1997 do straty v roku 1998. Najkritickejšia situácia v dosiahnutej strate na jeden podnik bola v Košickom kraji. Vážnym problémom vývoja a úrovne hospodárskeho výsledku poľnohospodárstva, ktorý sa v roku 1998 zhoršil a týkal sa všetkých krajov, teda aj najproduktívnejších, je, že nezabezpečuje zdroje ani na jednoduchú reprodukciu, čo negatívne ovplyvňuje stabilitu poľnohospodárstva. Hospodársky výsledok poľnohospodárskej prvovýroby podľa krajov Kraj Hospodársky výsledok
v mil. Sk Počet podnikov r. 1998 Podiel podnikov v r. 1998 v % 1997 1998 spoluziskové stratové ziskov. strat.
Bratislavský 35 -77 65244136,963,1
Trnavský 174 -136 168808847,652,4
Trenčiansky 39 -18 96504652,147,9
Nitriansky 32 -187 21710810949,850,2
Žilinský -141 -167 104337131,768,3
Banskobystrický -338 -302 1886112732,467,6
Prešovský -442 -243 2098712241,658,4
Košický -314 -429 1705911134,765,3
SR spolu -955 -1559 121750271541,258,8
Prameň: Štvrťročný podnikový výkaz v poľnohospodárstve (Poľ P3-04), ŠÚ SR, prepočty VÚEPP Situácia v poľnohospodárstve bola spôsobená okrem iného aj dosahmi nepriaznivých poveternostných vplyvov, ktoré výrazne lokálne poznačili zber úrody, najmä vo východoslovenskom regióne. Toto sa odrazilo v medziročnom poklese produkcie (5,98 %) s následným poklesom výnosov (6,28 %) a pridanej hodnoty (7,86 %). Ďalej to boli výrazné problémy v odbyte výrobnej produkcie a oneskorení platieb za dodanú produkciu, často aj z dôvodu absencie a nekompletných dodávateľsko-odberateľských zmlúv. Cenové nožnice
Pokles tvorby pridanej hodnoty svedčí o nestabilnej materiálno-technickej základni a cenovej disproporcii medzi cenami vstupov a poľnohospodárskych výrobkov. Výnosy klesli takmer o 3,8 mld. Sk, na čo malo značný podiel aj spomaľovanie tovarových a finančných tokov, čiže nedostatočné speňažovanie rastlinnej produkcie. Tempo poklesu výnosov (6,28 %) bolo rýchlejšie ako poklesu nákladov (5,22 %), čím sa prehĺbila nákladovosť výnosov zo 101,6 Sk na 102,7 Sk. K tomu prispel aj celkový pokles cien poľnohospodárskych výrobkov (0,3 %), spôsobený cenami rastlinných výrobkov (-6,2 %). Kvantifikácia dosahu cenových nožníc bude k dispozícii až koncom mája, keď budú podrobnejšie informácie o spotrebe vstupov pre poľnohospodársku výrobu v roku 1998, či už prostredníctvom Infolistov MP SR, alebo predbežných údajov Súhrnného poľnohospodárskeho účtu za rok 1998.

Poklesla hodnota hmotného a nehmotného investičného majetku viac ako o 3,9 mld. Sk (3,8 %). Úbytok majetku môže byť spôsobený jeho výpredajom, likvidáciou, ako aj bezodplatným prevodom na základe povinností, vyplývajúcich z právnych predpisov (napr. vodný, elektrizačný zákon) a tiež v dôsledku škôd. Pokles majetku zodpovedá v niektorých podnikoch aj postupne sa obmedzujúcim výrobným potrebám. Sú však podniky ( zrejme sa ich početnosť v roku 1998 zvýšila), kde tento pokles bol spôsobený výpredajom z dôvodu zabezpečenia prevádzkových prostriedkov na ďalšiu existenciu, čo nie je žiaduci vývoj. Zníženie investícií
Pretrvávajúci nedostatok a pokles finančných prostriedkov dokumentuje výraznú zmenu stavu finančného majetku (22,59 %), čiže disponibilných peňazí na účtoch v bankách. Odrazilo sa to aj v zníženej investičnej aktivite, kde obstarané investície sa znížili o 18,34 %. Pokles zaznamenali hmotné investície, predovšetkým stroje a zariadenia (33,07 %). Nárast bol dosiahnutý iba v základnom stáde zvierat (3,09 %). Investičná aktivita bola obmedzená okrem nedostatku vlastných zdrojov aj nedostatkom úverových zdrojov bánk a tiež pôžičiek ŠPFPP. Všeobecný nedostatok peňazí v národnej ekonomike, ako aj nároky bánk na ekonomickú bonitu poľnohospodárskych podnikov, nevytvárajú predpoklady na úverovú potrebu poľnohospodárstva. Bankové úvery a výpomoci sa znížili o 2,2 mld. Sk (18,6 %), čo môže byť dôsledkom výraznej selekcie podnikov zo strany bánk, a tým neposkytnutia nových úverov, ale aj čiastočne splatením starých úverov. Možno predpokladať, vzhľadom na ekonomicko-finančnú situáciu v poľnohospodárstve, ústup niektorých bánk od poskytovania úverov. Bližšie informácie o tomto vývoji budú k dispozícii v údajoch z Informačných listov v máji.

Stratovosť minulých rokov sa plne premietla do zníženia vlastného imania, a to takmer o 2,0 mld. Sk. Okrem toho pokles vlastného imania bol do určitej miery spôsobený aj vyrovnaním záväzkov voči podielnikom. Toto čiastočne potvrdzuje nielen pokles celkových záväzkov (7,52 %), ale najmä záväzkov po lehote splatnosti (13,19 %). Situácia mohla byť spôsobená aj radikálnejšou realizáciou ustanovenia zákona č. 264/1995 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev. Týmto zákonom sa riešia aj záväzky družstiev z transformácie, formou vydávania podielnických listov, ktoré sa evidujú na kapitálovom trhu a účtovne sú súčasťou kapitálových fondov, a tým vlastného imania poľnohospodárskych podnikov. Prezásobenosť trvá
Naďalej však ostáva nepriaznivý pomer medzi záväzkami a pohľadávkami, kde je trvalý objemový predstih záväzkov pred pohľadávkami, aj keď sa v roku 1998 tento predstih znížil. Pohľadávky sa oproti roku 1997 znížili o 396 mil. Sk a pohľadávky po lehote splatnosti o 169 mil. Sk, pričom celkové záväzky o 2 195 mil. Sk a záväzky po lehote splatnosti o 1,3 mld. Sk. Záväzky boli 2,2-krát vyššie ako pohľadávky, čo signalizuje pretrvávajúcu prvotnú platobnú neschopnosť. V obchodnom styku bola dosiahnutá tiež prvotná platobná neschopnosť s koeficientom 1,3. Napriek miernemu poklesu zásob (5,8 %) pretrvávala výrazná prezásobenosť poľnohospodárstva, kde zásoby dosiahli 18 mld. Sk, čo bolo takmer 44,6 % z produkcie. K tejto situácii prispel aj nižší nákup obilia do ŠFTR a nedostatočné využitie verejných skladov, čo sa spätne odrazilo v nedostatku finančných zdrojov, teda finančného majetku, ktorý zaznamenal najvýraznejší pokles (22,59 %) zo všetkých ukazovateľov. Z hľadiska právnych foriem podnikania možno konštatovať zvýšenie straty u všetkých foriem (poľnohospodárskych družstiev z –844 mil. Sk na –1264 mil. Sk, obchodné spoločnosti zo zisku 276 mil. Sk do straty -107 mil. Sk) okrem štátnych majetkov, v ktorých sa strata znížila o 55,3 %, čo možno pripísať privatizačným procesom, a tým prechodu do inej formy hospodárenia (pokles podnikov z 76 na 14). Okrem obchodných spoločností zaznamenali ostatné formy pokles výnosov. Rozhodujúcou formou hospodárenia boli aj v roku 1998 poľnohospodárske družstvá, ktoré sa podieľali na celkových výnosoch 62,2 %. Ekonomické ukazovatele za poľnohospodárske družstvá kopírovali tendenciu celkového poklesu ukazovateľov za poľnohospodárstvo spolu, až na obstarané investície do budov a základného stáda, ktoré zaznamenali nárast. V obchodných spoločnostiach, aj keď sa tieto na celkových výnosoch poľnohospodárstva podieľali len 35,78 %, väčšina ekonomických ukazovateľov zaznamenala nárast vrátane pridanej hodnoty (3,47 %), nehmotného a hmotného investičného majetku (11,53 %), pohľadávok (11,12 %), záväzkov (15,49 %), vlastného imania (4,02 %) a zásob (1,40 %). Na druhej strane klesli obstarané investície (10,4 %) a finančný majetok (21,9 %). Tendencie v obchodných spoločnostiach je potrebné brať s rezervou, a to vzhľadom na meniacu sa početnosť podnikov (nárast z 307 na 338) z dôvodu preraďovania v dôsledku privatizácie. Za lepšími výsledkami treba tiež vidieť lepšie východiskové podmienky, pozitívny vplyv opravných položiek k odplatne nadobudnutému majetku a viac úverových zdrojov. Kým podiel úverov na výnosoch dosiahol v poľnohospodárskych družstvách 15,89 %, v obchodných spoločnostiach to bolo až 19,92 %. Výroba potravín
Za rok 1998 predložilo údaje za výrobu potravín 368 podnikov. Ide o podniky mimo tabakového priemyslu. Z toho 235, čiže 63,85 % podnikov skončilo hospodárenie so ziskom. Číselné údaje o vývoji dôchodkovej situácie vo výrobe potravín za rok 1998 dokumentujú, že v porovnaní s rokom 1997 došlo v tomto odvetví k miernemu medziročnému zvýšeniu objemu vytvoreného zisku o 89 mil. Sk (7,04 %). Rast výnosov (2,56 %) len mierne predstihol rast nákladov (2,49 %). Zvýšil sa podiel ziskových podnikov o 4,24 percentuálnych bodov. Základné ekonomické ukazovatele vo výrobe potravín v mil. Sk a podiel v % Ukazovateľ 1997 1998 Rozdiel 1998 - 1997 98/97
Výnosy 88 180 90 435 2255 102,56
Náklady 86 916 89 082 2 166 102,49
Hospodársky výsledok 1264 1353 89 107,04
Podiel podnikov ziskových 59,62 63,86 4,24 -

stratových 40,38 36,14 4,24 -
Prameň: Štvrťročný podnikový výkaz priemyselnej organizácie (Priem P3-04), ŠÚ SR, prepočty VÚEPP Najvýraznejšie zvýšenie zisku zaznamenali: výroba mäsa a mäsových výrobkov (290 mil. Sk), výroba nápojov (236 mil. Sk), spracovanie ovocia, zeleniny a zemiakov (146 mil. Sk). Odbor spracovanie mlieka sa dostal zo ziskovosti v roku 1997 do stratovosti s poklesom zisku o 222 mil. Sk. Medziročný pokles zisku bol zaznamenaný aj vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov vrátane výroby rastlinných a živočíšnych olejov a tukov a tiež v spracovaní rýb a rybacích výrobkov. Odbor výroby mlynských a škrobárskych výrobkov zaznamenal iba mierny zisk (54 mil. Sk), ale dostal sa zo straty v roku 1997.

V roku 1998 sa v potravinárskom priemysle vynaložilo 98,50 Sk nákladov na 100 Sk výnosov. Pozitívny bol nárast pridanej hodnoty (4,08 %). Podniky potravinárskeho priemyslu výrazne zvýšili investície (27,28 %), čo sa následne odrazilo aj v náraste hmotného a nehmotného investičného majetku (10,85 %). Investície boli zväčša zabezpečené z vlastných zdrojov, pre všeobecný nedostatok peňazí a ich vysokú cenu, čo sa prejavilo aj vo výraznom znížení bankových úverov (15,32 %). Vlastné imanie a zadlženosť vo výrobe potravín zostali približne na úrovni predchádzajúceho roka. Pri znížení úverov došlo k zvýšeniu celkových záväzkov (8,2 %) ako aj záväzkov po lehote splatnosti (4,39 %). Ide o nárast záväzkov z obchodného styku. Celkové záväzky o 34 % prevýšili pohľadávky, pričom objem pohľadávok po lehote splatnosti bol o 12,4 % vyšší ako objem záväzkov po lehote splatnosti. Koeficient celkovej platobnej neschopnosti (1,34) poukazuje na prvotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa oproti roku 1997 mierne prehĺbila, pričom väčší objem pohľadávok po lehote splatnosti ako záväzkov po lehote splatnosti spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť. Vo výrobe potravín sa zaevidovalo zníženie tavu zásob (16,3 %), predovšetkým tovaru (34,41 %), výrobkov (18,21 %), polotovarov (10,15 %) a materiálu (11,94 %). Výroba potravín na rozdiel od poľnohospodárstva dosiahla za rok 1998 pozitívnejšie tendencie vo väčšine ekonomicko-finančných ukazovateľov, najvýraznejšie v náraste finančného majetku (44,91 %), čo potravinári ovplyvnili aj tlakom na zníženie cien poľnohospodárskych výrobkov v prospech svojich cien. Celková rentabilita nákladov sa zlepšila (0,07 bodu) a dosiahla úroveň 1,52 % a vo všetkých krajoch bola kladná. Jej zlepšenie zaznamenali podniky v Košickom (2,61 bodu), Trenčianskom (1,16 bodu), Prešovskom (1,05 bodu), Trnavskom (0,86 bodu) a Banskobystrickom kraji (0,74 bodu). Rentabilita klesla v Bratislavskom (3,02 bodu), Nitrianskom (1,29 bodu) a Žilinskom kraji (1,12 bodu). Ing. Zuzana Chrastinová
Ing. Svetlana Belešová
VÚEPP Bratislava