Keď biznis prestáva byť biznisom a umenie chátra
Nič nové pod slnkom. Marec je mesiacom bilancií a plánov. Vyhodnocuje sa, oceňuje sa, čo bolo rozvažuje sa a plánuje, čo a za čo bude. Niekoľko rebríčkov s číslami som si prešla, keď som zaregistrovala nárek slovenských filmárov. Tu sú: Americké rekordy: V roku 1998 boli tržby v amerických (a kanadských) kinách o 9 % vyššie ako v roku 1997, tržby dosiahli 6,86 mld. dolárov. Do kín prišlo historicky najviac divákov 1,38 mld. Zásluhou č. 1 - filmu Titanic bola v tržbách najúspešnejšia spoločnosť 20th Century Fox (2,7 mld. dolárov). Na druhej a tretej priečke bodovali Armagedon a Zachráňte vojaka Ryana. Slovenské rekordy: V roku 1998 navštívilo 300 slovenských kín 4,82 milióna divákov (oproti roku 1992 je to sotva tretina) a tržby dosiahli 194 miliónov korún. Komerčne najúspešnejšia bola trojica Titanic, Sedem rokov v Tibete a Armagedon. V roku 1998 mal premiéru jediný slovenský film Rivers of Babylon, v súvislosti s ním komerciu radšej ani nespomeňme. S čím ho porovnať? A je ešte vôbec tvorivé prostredie, v akom vznikol? Ak si premietneme všetky peripetie jeho vzniku, môžeme ho pokladať za hrdinský čin. Klobúk dolu, že napriek tomu boduje umelecky. Pretože tak skoro nasledovníka asi mať nebude. Podľa nedávneho vyhlásenia slovenských filmárov k návrhu štátneho rozpočtu v rezorte kultúry na rok 1999, je slovenská filmová tvorba na okraji priepasti (a to už tiež nie je novinka). Navrhovaných 18 miliónov Sk je pre ňu tak málo, že sa s nimi, ako sa vyjadril O. Šulaj, prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie nedá robiť takmer nič. Filmári očakávali, že po nastolení demokratického spoločenského režimu štátne orgány nájdu vôľu i reálne systémové riešenia, ako zachrániť slovenský film pred záhubou. A nie to, že sa pre film nájde v štátnom rozpočte na tento rok sotva pätina minuloročných financií. Filmármi požadovaných 100 miliónov by mohlo zabezpečiť prežitie slovenskej filmovej kultúry, oživiť tvorbu, ba pomohlo by udržať aj širšie aktivity, napríklad zopár festivalov, ktoré na Slovensku ešte máme. Kinematografia v SR, na rozdiel od iných druhov umenia, nemá svoj hlavný zdroj financovania. Má len pomocné, malé a čiastkové zdroje. Tie doteraz každý rok klesali a vysychali. V tomto štádiu, keď jeden rok reprezentuje jeden film, stráca sa nielen tvorivá kontinuita, pomaly to nestačí ani na udržanie základných filmárskych profesií. Pritom podľa dostupných informácií dostane kultúra približne rovnakú sumu ako vlani. Lenže nielen filmári, ale i divadelníci a výtvarníci sa ozývajú, že dostanú oveľa menej. Kam sa teda tie peniaze strácajú? Obávam sa, že každé odďaľovanie systémového riešenia na financovanie životaschopnej kultúry zvyšuje nebezpečenstvo, že nakoniec nebude komu prípadné budúce milióny vyplatiť. Filmári sa roztratia po zahraničí alebo stratia v reklamných agentúrach. Potrebuje vôbec Slovensko slovenský film? Americká (ale nielen ona) kinematografia nám hravo vypomôže. Veď iba v marci má premiéru v slovenských kinách ďalších 13 filmov (9 z USA, 3 české a 1 anglický). Ak sa vám to nepozdáva ... nechajme filmárov robiť biznis. Aby prípadne zostalo aj na umenie. Elene Seilerová
|
|
| Amsterdam | polojasno | 17 |
| Atény | oblačno | 16 |
| Belehrad | polojasno | 15 |
| Berlín | polojasno | 16 |
| Bratislava | slnečno | 16 |
| Brusel | slnečno | 17 |
| Budapešť | slnečno | 17 |
| Bukurešť | oblačno | 13 |
| Frankfurt | slnečno | 14 |
| Helsinki | prehánky | 10 |
| Istanbul | oblačno | 14 |
| Kodaň | slnečno | 15 |
| Kyjev | slnečno | 17 |
| Lisabon | slnečno | 20 |
| Londýn | oblačno | 15 |
| Madrid | slnečno | 20 |
| Miláno | slnečno | 20 |
| Moskva | slnečno | 16 |
| Oslo | oblačno | 11 |
| Paríž | slnečno | 18 |
| Praha | slnečno | 14 |
| Rím | slnečno | 18 |
| Sofia | oblačno | 12 |
| Štokholm | dážď | 12 |
| Varšava | slnečno | 17 |
| Viedeň | slnečno | 18 |
| Záhreb | polojasno | 16 |
| Ženeva | slnečno | 15 |
|
|
|
