|
|
||||||||||||||||
| Piatok 5.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňový systém zvýhodňuje štátPodniky očakávajú ďalšie hospodárske problémy Január a február sú mesiacmi, na ktoré málo podnikov spomína ako na mesiace, kedy sa im darilo. Manažmenty zúfalo hľadajú spôsob ako zohnať peniaze na výplaty a akým spôsobom vysvetliť vlastníkom, že minulý rok znovu nebol tým rokom, v ktorom nastal obrat k lepšiemu. V takomto pochmúrnom stave ich zasiahne vládna informácia o balíčku ekonomických opatrení a každému z nich je jasné, že politické a hospodárske reality Slovenska sú zase nezlučiteľné. Jednoduchý, motivačný a spravodlivý daňový systém, ktorý sme očakávali, už nie je potrebný. S intenzitou hraničiacou s panikou zaviedla vláda sériu nezmyselných opatrení, ktorých hlavným účelom musí byť presvedčiť seba samého o tom, že sa čosi robí. V situácii, keď sa slovenské podniky usilujú byť konkurencieschopné, žiada sa v medzinárodnej dimenzii preveriť, či slovenský daňový systém nie je jednou z vážnych prekážok ich schopnosti takúto konkurenčnú situáciu zvládnuť. Pri zvažovaní nových investícií a ich alokácií dominujú v podnikateľskom prostredí dve otázky. Jednou je výška dane zo zisku a druhou cena a kvalita pracovnej sily. Výška dane zo zisku je rozhodujúcim faktorom pre investorov a analýzou pracovnej sily sa väčšinou zaoberajú manažéri, ktorí sú zodpovední za eventuálne napĺňanie podnikateľského zámeru. V dnešnej situácii je každý Slovák alebo cudzinec, ktorý by investoval čo len korunu do nejakého slovenského podniku zrelý na psychiatrickú kliniku. Tí, čo tu podnikajú sú takí, ktorí nemajú inú alternatívu, alebo takí, ktorým boli poskytnuté mimoriadne výhody. Kapitál ide za ziskom Slovenský daňový systém jednoznačne zvýhodňuje štát a nemá v sebe nijaký motivačný prvok pre podnikateľov. Výsledkom je daňové vydrancovanie podnikov s následnými negatívnymi dosahmi na zamestnanosť. V oblasti kvality pracovnej sily sa konečne politici musia rozlúčiť s predstavou o kvalite domácej pracovnej sily. Ľahostajnosť voči cieľom podniku, nízka pracovná morálka a vysoká kriminalita na všetkých úrovniach slovenských podnikov sú charakteristickou realitou pre každého, kto sa rozhodne investovať na Slovensku. Pri zvážení nových investícií je samozrejmé posúdenie aj kapitálového trhu, ako zdroja krytia podstatnej časti investičnej potreby. Investor vkladá vlastné imanie, čo normálne robí maximálne 10 - 20 % investičnej potreby a na domácom trhu musí zabezpečiť zvyšok. Problémom Slovenska je, že kapitálový trh môže existovať iba tam, kde je kapitál a kde sa dá niečo zarobiť. Slovenský kapitál, ktorý reprezentovali úspory obyvateľstva je už dávno premenovaný na pochybné štátne dlhopisy. V jednom sa určite zhodujem s vládou. Bez cudzieho kapitálu sa nepohneme. Napriek tomuto jednoznačnému faktu vláda nepodnikla žiadne reálne kroky na zatraktívnenie Slovenska ako krajiny možných investícií. Naopak ukázala, že prijatím balíčka ekonomických opatrení sme ochotní terorizovať tak investorov, ako aj podnikateľov aj v budúcnosti. Duševná chudoba a politická úzkoprsosť nás vedú k ekonomickej katastrofe. Ideály totalitného režimu, kde politické vedenie štátu spolu s odbormi centrálne rozhodli za iných, sú pracovným modelom dnešných politikov. Svet sa zmenil a mladí ľudia na Slovensku už nevidia celoživotné zamestnanie v jednom podniku. Pridlhé prešľapovanie Neochota a neschopnosť vlády pochopiť nevyhnutnosť reálnych zmien je najväčšou prekážkou v procese obnovy slovenského hospodárstva. Nič dnes vláde nebráni, aby nepoužila svoje vlastníctvo vo VÚB na začatie procesu konsolidácie solidity tých slovenských podnikov, ktoré dnes majú aspoň teoretickú šancu na prežitie. Vytvorením dvoch investičných spoločností pod rezortom ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva by štát rýchlo mohol zabrániť ďalšiemu úpadku ekonomiky. Úlohou týchto spoločností by bolo spravovanie toho majetku, ktorý získali cestou kapitalizácie úverov bánk vo vybraných podnikoch. Takáto kapitalizácia sa dá urobiť iba zo súhlasom dnešných majiteľov podnikov a vyžaduje aj riešenie dosahu na banky. Vláda však dnes vystupuje ako konzultant. Má vždy dobrý názor, ale nekoná. Pripomína mi môjho kastrovaného kocúra od ktorého ja, na rozdiel od vlády, neočakávam politickú plodnosť. Tak isto nič vláde nebráni, aby nepredložila návrh zákona, ktorý bude skvalitňovať a stabilizovať ekonomické prostredie z hľadiska zdanenia zisku, odpisov, možnosti plnej akumulácie straty atď. Ak vláda urýchlene nepodnikne kroky na obnovenie dôvery v jej schopnosť tvorby kvalitného hospodárskeho prostredia, bude vládou, ktorej existencia bude spomenutá krátkym cestovným zážitkom z Európy a literárnym prejavom o svojich predchodcoch. Alexander F. Zvrškovec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
