Pri pragmatickom riešení zahraničného obchodu by Slovensko malo byť v pasívnej pozícii ešte dva až tri roky. Toto tvrdenie sa síce mnohým nepáči, lenže slovenská ekonomika sa musí nevyhnutne dostať do fázy investovania. Tuzemské zdroje na to sú minimálne, tuzemské technológie často jednoducho neexistujú a musia sa doviezť. V súčasnosti musíme riešiť štrukturálny problém ekonomiky, a ten môžeme riešiť len prostredníctvom dovozu kapitálu a technológií. V záujme budúceho vývozu jednoducho musíme dovážať. Podmienkou je, že tieto dovozy musia vychádzať z určitej hlbšej analýzy. A to tu absentuje. Niekto v tomto štáte by konečne mal povedať, ako si predstavuje miesto slovenskej ekonomiky v rámci európskej ekonomiky, jej integrácie a aký kus koláča chceme získať v rámci celosvetovej ekonomiky. Až keď si povieme, čo vlastne chceme robiť, tým smerom budeme môcť vyvinúť úsilie, tam sa bude investovať a hoci sa aj zadlžiť. Treba si uvedomiť, že terajšie investície nás budú živiť počas celého začiatku budúceho tisícročia. Ak by sme sa pokúsili veľmi rýchlo vyrovnať obchodnú bilanciu, mohlo by sa stať, že odložíme riešenie tejto reštrukturalizácie. Inou otázkou je, z čoho vzniká hlavné pasívum obchodnej bilancie. Často sa hovorí o takých maličkostiach, ako sú jogurty. Lenže hlavný objem dovozu tvoria energetické suroviny a suroviny vôbec. Pritom všetci vieme, že hlavnou komparatívnou nevýhodou Slovenska v porovnaní so západnými štátmi je asi o desať percent vyššia spotreba energie na jednotku produkcie, vysoká je aj spotreba materiálu. Je to dané predovšetkým zastaranými technológiami. Keby sme dokázali prostredníctvom nových technológií znížiť spotrebu energie o desať percent, znížili by sme energetickú závislosť od Ruska, a súčasne by sme ihneď o desať percent znížili pasívum obchodnej bilancie. Peter Mihok predseda SOPK
