Prísnejšie nároky na odpočet

Zámerom prijatej novely zákona o dani z pridanej hodnoty je - zamedziť nepriaznivej situácii vo vývoji výnosu dane z pridanej hodnoty úpravou ustanovení o odpočtoch dane a o oslobodení od dane vývozu tovaru do zahraničia, - podporiť rozvoj kapitálového trhu úpravou ustanovení o vybraných finančných činnostiach a ustanovení o nároku na odpočet dane pri poskytovaní určitých finančných výkonov, - zaviesť zdaňovanie príležitostnej medzinárodnej autobusovej prepravy osôb vykonávanej zahraničným dopravcom na území Slovenskej republiky. 1. Zdaňovanie príležitostnej medzinárodnej autobusovej prepravy Podľa novelizovaného znenia § 1 zákona je predmetom úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty zdaňovanie a) zdaniteľných plnení vykonávaných v rámci podnikateľskej činnosti, to znamená podnikateľom, pričom miestom zdaniteľného plnenia je tuzemsko; platiteľom dane je podnikateľ registrovaný za platiteľa dane z pridanej hodnoty, b) dovážaného tovaru bez ohľadu na to, či sa tovar dováža v rámci podnikateľských aktivít podnikateľskými subjektmi (napr. obchodné spoločnosti, štátne podniky, živnostníci, výrobné družstvá, poľnohospodárske družstvá) alebo sa dováža osobami, ktoré nie sú podnikateľmi, teda napr. dovoz tovaru rozpočtovými organizáciami, občianskymi združeniami, nadáciami, občanmi v rámci turistického ruchu, c) medzinárodnej autobusovej prepravy osôb uskutočnenej zahraničným dopravcom s výnimkou pravidelnej prepravy osôb. Do 1. apríla 1999 boli predmetom úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty iba zdaniteľné plnenia v tuzemsku a dovážaný tovar. Od 1. apríla 1999 sa predmet zákona rozširuje o zdaňovanie medzinárodnej príležitostnej autobusovej prepravy osôb uskutočnenej zahraničným dopravcom. Ide o znovuzavedenie zdaňovania tejto prepravy na území Slovenskej republiky, ktoré sa už raz uplatňovalo, a to v období od 1. januára 1993, to znamená od zavedenia dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike do 31. júla 1993 podľa vtedy platného zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Znovuzavedenie zdaňovania tejto prepravy vyplynulo z poznatkov o uplatňovaní dane v tejto oblasti vo všetkých krajinách Európskej únie, ako aj v asociovaných krajinách, napr. v Českej republike. Toto zdanenie zaťažuje zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky, ktorí nepravidelnou autobusovou prepravou prekročia štátne hranice. Daň sa vymeriava a platí na colnici a jej výška závisí od počtu prepravovaných osôb a počtu kilometrov najazdených autobusom na území Slovenskej republiky. Nadväzne na rozšírenie predmetu zákona v § 1 o zdaňovanie príležitostnej medzinárodnej autobusovej prepravy osôb uskutočnenej zahraničným dopravcom sa v § 2 ods. 5 písmeno j) zákona ustanovuje, že v tejto oblasti je správcom dane z pridanej hodnoty colný orgán, teda daň vymeriava a vyberá. Súčasne sa v doplnenom ustanovení v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, kto je v tomto prípade povinný platiť daň. Táto povinnosť je uložená zahraničnému dopravcovi, ktorý vykonáva autobusovú prepravu na území Slovenskej republiky. Základ dane, sadzbu dane a ďalšie podrobnosti upravuje § 49a zákona. Daňová povinnosť vzniká v momente, keď autobus prekročí našu štátnu hranicu smerom do tuzemska. Základ dane sa vypočíta tak, že počet osôb v autobuse (s výnimkou vodiča a sprievodcu alebo vedúceho zájazdu) sa vynásobí predpokladaným počtom kilometrov prejdených v tuzemsku. Sadzba dane je 0,05 Sk za osobu a prejdený kilometer na území Slovenskej republiky. Daň sa platí ako preddavok pri vstupe na územie Slovenskej republiky na základe predpokladaného počtu kilometrov, ktoré sa v tuzemsku najazdia, a vyúčtovanie dane sa vykoná pred opustením územia Slovenskej republiky na základe skutočne najazdených kilometrov. 2. Výnosy z cenných papierov
Do 1. apríla 1999 boli zdaniteľnými plneniami v súvislosti s cennými papiermi a) prevod cenného papiera (zmena majiteľa cenného papiera), b) dosiahnutie iného výnosu z cenného papiera ako z prevodu cenného papiera. Z uvedeného vyplýva, že z cenného papiera je možné dosiahnuť výnos dvojakým spôsobom. Obidva druhy zdaniteľných plnení boli ako finančné činnosti do 1. apríla 1999 oslobodené od dane podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona. To znamená, že cena takéhoto zdaniteľného plnenia sa uvádzala v riadku 12 daňového priznania. Cenou zdaniteľného plnenia pri prevode cenného papiera je jeho predajná cena, cena prevodu, pričom do menovateľa zlomku sa pri výpočte koeficientu podľa § 21 zákona uvádzalo do 1. apríla 1999 10 % z tejto ceny. Cena zdaniteľného plnenia - dosiahnutia iného výnosu z cenného papiera ako z prevodu cenného papiera, to znamená dosiahnutie napr. úroku z dlhopisu, bola definovaná v § 29 ods. 2 zákona a bol ňou dosiahnutý výnos (úrok). Tento dosiahnutý výnos sa uvádzal do 1. apríla 1999 do menovateľa zlomku pri výpočte koeficientu, pričom platila jedna výnimka, ktorá sa týkala výnosu z akcie - dividendy. Dividendy sa podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona neuvádzali do menovateľa zlomku. Od 1. apríla 1999 sa doplnením ustanovenia v § 2 ods. 3 písm. c) zákona zo zdaniteľných plnení vylúčilo dosiahnutie iného výnosu z cenného papiera ako z prevodu cenného papiera, to znamená vylúčilo sa zo zdaniteľných plnení dosiahnutie napr. úroku alebo dividendy z cenného papiera. Nadväzne na uvedené sa upravili aj ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona. 3. Platitelia dane
Podľa znenia § 4 ods. 1 a 2 zákona platného do 1. apríla 1999 sa podnikateľ stal platiteľom dane z pridanej hodnoty na základe zákona, a to prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol zákonom určený obrat, to znamená dosiahol príjmy (výnosy) za zdaniteľné plnenia v tuzemsku bez plnení oslobodených od dane podľa § 26 zákona vo výške 750 tis. Sk za najviac tri za sebou idúce kalendárne mesiace. Do 20. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol určený obrat, je podnikateľ povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovému úradu. Platiteľom dane sa podnikateľ stal na základe zákona aj pri nesplnení tejto registračnej povinnosti.

Tento spôsob nadobudnutia postavenia platiteľa dane „automaticky“ na základe zákona dosiahnutím určeného obratu prinášal problémy v prípade, že podnikateľ nesplnil svoju registračnú povinnosť, takže daňový úrad ho neregistroval ako platiteľa dane a mnohokrát ani sám podnikateľ si nebol vedomý toho, že sa stal platiteľom dane „zo zákona“, pretože nesledoval starostlivo svoj obrat, a teda nepostrehol, že dosiahol sumu 750 tis. Sk. Napriek uvedenému mu však plynuli povinnosti podľa zákona tak ako každému inému platiteľovi dane - povinnosť zdaňovať daňou na výstupe svoje zdaniteľné plnenia, povinnosť podávať daňové priznanie, povinnosť vyhotovovať daňové doklady atď. Od 1. apríla 1999 je podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona platiteľom dane z pridanej hodnoty podnikateľ, ktorý je registrovaný ako platiteľ tejto dane na daňovom úrade, a to odo dňa registrácie ako platiteľa dane. Výška obratu sa nemení, naďalej ostáva na úrovni 750 tis. Sk za najviac tri za sebou idúce kalendárne mesiace. Ak podnikateľ dosiahne tento obrat, je povinný do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol určený obrat, podať na tlačive vydanom Ministerstvom financií SR, ktoré je k dispozícii na každom daňovom úrade, žiadosť o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty. V tomto sa zákon nemení, zmena nastáva v momente nadobudnutia postavenia platiteľa dane, je to deň, ku ktorému daňový úrad zaregistruje podnikateľa ako platiteľa dane. Rovnaký postup sa vzťahuje aj na prípady, ak podnikatelia vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení uzavretej podľa § 829 Občianskeho zákonníka. Jednotliví účastníci združenia sa stávajú platiteľmi dane odo dňa registrácie za platiteľa dane na daňovom úrade. Vzhľadom na zmenu v nadobudnutí postavenia platiteľa dane sa dopĺňa v § 45 zákona pokuta za nesplnenie registračnej povinnosti v zákonom určenej lehote. Pokutu uloží daňový úrad až do výšky dane na výstupe zo zdaniteľných plnení, ktorú by bol povinný uplatniť podnikateľ k cenám uskutočnených zdaniteľných plnení, keby sa bol registroval za platiteľa dane v lehote určenej zákonom. 4. Miesto zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služieb
Podľa § 1 zákona podliehajú dani zdaniteľné plnenia, ktoré sú uskutočnené v tuzemsku. Preto je dôležité rozlišovať, ktoré zdaniteľné plnenia sú uskutočnené v tuzemsku a ktoré v zahraničí. Pri poskytovaní služieb sa podľa novelizovaného ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) zákona určuje miesto zdaniteľného plnenia vo všeobecnosti podľa sídla firmy alebo podľa umiestnenia organizačnej zložky, a to podľa toho, z ktorého miesta sa poskytuje služba. To znamená, že napr. ak má slovenská firma organizačnú zložku v zahraničí, miestom zdaniteľných plnení pre služby poskytované z organizačnej zložky v zahraničí je umiestnenie tejto organizačnej zložky, to znamená zahraničie - služby nepodliehajú dani podľa tohto zákona. 5. Preúčtovanie služieb
Podľa § 8 ods. 4 a 5 zákona je platiteľ dane povinný v prípade, že prijal od dodávateľa zdaniteľné plnenie - službu, a požaduje za túto službu úhradu od inej osoby uplatniť daň na výstupe za toto zdaniteľné plnenie vo výške platnej sadzby dane. Ide o tzv. prefakturovávanie služieb, napr. telekomunikačných služieb, prepravných služieb, upratovacích služieb. Podľa § 8 ods. 6 a 7 zákona platiteľ dane nie je povinný zdaniť preúčtovanú službu, ak ide o službu oslobodenú od dane podľa § 26 alebo § 39 zákona a platiteľ dane za ňu požaduje úhradu v rovnakej výške, za akú ju prijal od dodávateľa. Do 1. apríla 1999 sa ustanovenia § 13 zákona, ktoré vymedzujú deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, problematikou určenia dňa uskutočnenia zdaniteľného plnenia pri prefakturovaní služieb špeciálne nezaoberali. Od 1. apríla 1999 sa v § 13 ods. 1 písmeno g) zákona dopĺňa určenie dňa uskutočnenia zdaniteľného plnenia v prípade refakturácie služieb. Týmto dňom je deň vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ dane požaduje úhradu za službu od inej osoby, alebo deň jej úhrady, a to ten deň, ktorý nastane skôr. 6. Oprava základu dane
Podľa ustanovenia § 18 zákona v znení platnom do 1. apríla 1999 mal platiteľ dane, dodávateľ, možnosť opraviť základ dane, to znamená cenu zdaniteľného plnenia, v týchto prípadoch: - ak bolo zdaniteľné plnenie zrušené alebo vrátené, prípadne jeho časť, a ak sa zaň neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila, - ak dodatočne znížil cenu zdaniteľného plnenia, napr. z dôvodu reklamácie, - ak dodatočne zvýšil cenu zdaniteľného plnenia.
Zmena ustanovenia § 18 zákona od 1. apríla 1999 spočíva v tom, že v prípade dodatočného zvýšenia ceny zdaniteľného plnenia je platiteľ dane povinný vykonať opravu základu dane, to znamená zdaniť sumu predstavujúcu zvýšenie ceny zdaniteľného plnenia. Ing. Zdenka Jablonková