Nalaďme sa na správne veci

V roku 1996, presne po tridsiatich rokoch vzniku (1966 a víťazom bol Karel Gott), sa agentúra WSA rozhodla zorganizovať festival v duchu tradície. Ako prvé si nechala úradne patentovať značku (dovtedy ju nik nevlastnil) a začal získavať peniaze na realizáciu projektu. Lýra slávila veľkolepý návrat. Na Koncerte pre víťazov sa zúčastnili takmer všetci držitelia Zlatej lýry, zo zahraničných držiteľov prišla škótska skupina Middle of the Road. Obnovila sa aj súťažná časť Bratislavskej lýry a začala sa profilovať jej podoba. O rok neskôr sa už dosiahlo, že najlepší slovenský interprét na lýre získal právo štartovať na Eurovízii, ktorú každoročne sleduje 380 miliónov divákov. Festival zmobilizoval mnohé mladé skupiny, stal sa pre nich vidinou potenciálneho úspechu. Vlani na lýre súťažili „pretekári“ zo 14 krajín, dokonca aj z Argentíny.

Bratislavská lýra po niekoľkých rokoch znova nadviazala na niekdajšie tempo. Znova sa dostala do federácie združujúce svetové festivaly - FIDOF (84 členských krajín). Vo svete začal byť o ňu opäť záujem. Ibaže, nad lýrou sa začína znova zmrákať. „Žiaľ, nepodarilo sa nám skontaktovať s ministrom kultúry napriek mnohým snahám, aby sme od neho získali aspoň morálnu podporu či záštitu nad podujatím. Bez štátnej garancie, aspoň tej morálnej, sa veľmi ťažko získavajú ostatní sponzori. Lýra je tradícia, ktorá sa tu budovala vyše 30 rokov a stále má vo svete vysoký kredit. Dôkazom sú ustavične prichádzajúce faxy obsahujúce prihlášky na tohtoročný ročník. Chápem, že v súčasnosti má štát veľa problémov, avšak uvedomme si, že ľudia potrebujú aj kultúru. A také podujatia, akými sú Bratislavské hudobné slávnosti, Jazzové dni či Bratislavská lýra, by štát mal podporovať, aj keď iba symbolicky,“ vysvetľuje situáciu novodobej Bratislavskej lýry Vladimír Valovič. O organizáciu Bratislavskej lýry sa snaží i v tomto roku, lenže ako tvrdí, „bez štátnej podpory sa veľmi ťažko dá robiť festival na medzinárodnej úrovni.“

Stela Kamenská