Pridlho sa nehneme z miesta

- prvotná platobná neschopnosť v mil. Sk 18 145 16 344 90,07 -1801

- podiel podnikov v prv. pl. neschop. v % 79,60 77,24 - -2,36

- druhotná platobná neschopnosť v mil. Sk 1 548 1 547 99,94 -1

- podiel podnikov v druh. plat. neschop. v % 20,40 22,67 - -2,27 Platobná neschopnosť 2 zo záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti v mil. Sk 7 372 5 873 79,67 -1 499

- prvotná platobná neschopnosť v mil. Sk 5 384 4 051 75,24 -1 333

- podiel podnikov v prv. pl. neschop. v % 53,57 51,30 - -2,27

- druhotná platobná neschopnosť v mil. Sk 1 988 1 822 91,65 -166

- podiel podnikov v druh. plat. neschop. v % 40,71 41,30 - 0,59 Prameň: ŠÚ SR, štatistický výkaz Poľ P3 –04, Prepočty VÚEPP Vysvetlivky: 1 Celkové záväzky - celkové pohľadávky

2 Záväzky po lehote splatnosti - Pohľadávky po lehote splatnosti Celková platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov (vyčíslená z objemu celkových záväzkov a pohľadávok) sa po roku 1990 zhoršovala a v roku 1998 dosiahla objem 17,9 mld. Sk, z toho 16,3 mld. Sk predstavovala prvotná platobná neschopnosť v ktorej sa nachádzalo 77,24 % podnikov. Rozhodujúca z hľadiska solventnosti podnikov a rizika platieb je platobná neschopnosť vyplývajúca zo záväzkov po lehote splatnosti a pohľadávok po lehote splatnosti, ktorá dosiahla v roku 1998 objem 5,9 mld. Sk a oproti roku 1997 klesla o 20,33 %. Touto platobnou neschopnosťou bolo postihnuté takmer 94,28 % podnikov, a len 5,72 % podnikov dosiahlo stav bilančnej vyrovnanosti záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti. Lieky nepomáhajú
V roku 1998 celkové záväzky poľnohospodárskych podnikov dosiahli 27 mld. Sk a boli 2,2-krát vyššie ako pohľadávky s objemom 12,2 mld. Sk. Priemerná lehota úhrady záväzkov poľnohospodárskych podnikov po roku 1992 dosahovala viac ako deväť mesiacov (304 dní) a lehota inkasa pohľadávok viac ako tri mesiace (115 dní). Pozitívny bol aj keď mierny pokles záväzkov po roku 1994. Tieto sa v rokoch 1996 a 1997 stabilizovali a v roku 1998 výrazne klesli, čo bolo spôsobené čiastočným znížením či stagnáciou úverov z komerčných bánk do poľnohospodárskych podnikov. Vývoj pohľadávok a záväzkov za poľnohospodársku prvovýrobu v mld. Sk. Roky 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Pohľadávky spolu 9,6 11,9 11,5 10,1 11,4 12,6 12,2
z toho pohľadávky po lehote splatnosti 5,7 6,3 6,2 6,1 6,2 6,7 6,6 Záväzky spolu 33,4 34,1 35,4 27,3 29,7 29,2 27,0
z toho záväzky po lehote splatnosti 10,6 11,9 11,9 10,5 10,2 10,1 8,8 Prameň: ŠÚ SR, štatistický výkaz Poľ P3 –04, Prepočty VÚEPP Platobná neschopnosť je problém nielen odvetvový, ale národohospodársky, ktorý sa rieši už viac rokov. V roku 1994 to boli celoslovenské zápočtové kolá (firma Fyzako), kde vzájomným zápočtom pohľadávok a záväzkov podnikov sa platobná neschopnosť len čiastočne eliminovala. Od tohto systému sa ustúpilo už v roku 1995, vzhľadom na jeho značnú administratívnu náročnosť a neefektívnosť. Riešenie v ďalších rokoch bolo zamerané na sprísnenie platobnej disciplíny (účtovanie poplatkov z omeškania, osobné rokovania s najväčšími dlžníkmi, súdne vymáhanie pohľadávok), ale ani toto výraznejšie nepomohlo k deblokácii finančných tokov.

Chýba dohoda
Ani zákon o poľnohospodárstve č. 240/1998 Z. z., ktorý ukladá 14-dennú lehotu splatnosti záväzkov v obchodných vzťahoch medzi prvovýrobou a spracovateľmi túto situáciu nerieši, pretože neuzatvára celý okruh kolobehu platieb, čím nepostihuje obchodnú sféru. Vo väčšine prípadov ani sami poľnohospodári neuplatňujú túto zákonnú formu vymáhania pohľadávok. Stav pohľadávok od roku 1990 mal kolísajúcu tendenciu a v rokoch 1997 a 1998 ich objem stagnoval na úrovni 12,2 mld. Sk s mierne klesajúcim medziročným trendom. Z celkových pohľadávok predstavovali pohľadávky po lehote splatnosti 6,6 mld. Sk. Rozhodujúcu časť z nich tvorili pohľadávky po lehote splatnosti voči spracovateľom - potravinárskym podnikom (mliekarom, mäsiarom, cukrovarom, pivovarom). Špecifikácia výšky týchto objemov bude k dispozícii v máji. Vyrovnanie pohľadávok poľnohospodárov oproti spracovateľskému priemyslu bolo možné dosiahnuť ich kapitalizáciou. Doteraz je kapitálové prepojenie poľnohospodárskej prvovýroby a potravinárskeho priemyslu len ojedinelé a zámer rezervovať akcie podnikov mäsopriemyslu, mliekarenských a vinárskych, ako aj podnikov poľnonákupov a podporenie účasti prvovýroby na zhodnocovaní produkcie sa naplnil len v malej miere. Kapitálové prepojenie spočíva vo vzájomnej dohode oboch zúčastnených strán tak poľnohospodárskych prvovýrobcov, ako aj podnikov spracovateľského priemyslu. Zo strany spracovateľov však nebol záujem kapitálovo sa podieľať na podnikaní s finančne slabším partnerom poľnohospodárskej prvovýroby. Pretože v súčasnosti sú niektoré podniky ako poľnonákupy, čiže podniky spracovateľského priemyslu, v ktorých mali poľnohospodári pohľadávky v konkurzoch, kapitalizácia, prípadne vymožiteľnosť pohľadávok sa ukazuje nereálna. Za vážny nedostatok možno považovať nekompletné hospodárske zmluvy medzi prvovýrobcami a spracovateľmi, kde často chýbajú ceny, a tým bilancia stavu záväzkov je problematická. Staré dlhy
Tiež zákon o konkurze a vyrovnaní nepriniesol požadovaný efekt z hľadiska eliminácie záväzkového zaťaženia, vzhľadom na množstvo obmedzujúcich opatrení, z ktorých najkontroverznejší bol inštitút dohadovania (čo malo umožniť dlžníkovi vyriešiť jeho úpadok a veriteľom uspokojenie pohľadávok). Zákon sa plošne nerealizoval, vzhľadom na možné sociálne problémy, čo spôsobilo čiastočnú konzerváciu úpadkových poľnohospodárskych podnikov. Tento stav viedol k tomu, že zadlženosť niektorých podnikov bola vyššia ako ich majetok, čo paralyzovalo konkurzné konanie. Od februára 1998 nadobudla účinnosť novela zákona o konkurze a vyrovnaní (č. 12/1998 Z. z.), od ktorej sa očakávalo riešiť tieto problémy. Vypustil sa neúčinný inštitút dohadovania a väčší význam sa pripísal aj exekúcii. Významnou zmenou sfunkčnenia zákona o konkurze a vyrovnaní bola povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnania, ak bol 60 dní nepretržite v predlžení, toto sa však nevzťahovalo na dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka. Riešenie prostredníctvom konkurzov s následnými exekúciami sa ukázalo ako nie najvhodnejšie. Aj keď tieto nástroje patria k trhovo konformným, zlyhávajú, pretože poľnohospodárske podniky sú zaťažené vysokou dedičnosťou starých dlhov. V konečnom dôsledku celý vývoj závisí od konkrétnej situácie bankrotujúceho podniku, teda od výšky jeho konkurznej podstaty, hmotného majetku, ako aj časového speňaženia tohto majetku. Nízka likvidita konkurznej podstaty exekvovaného majetku ukazuje, že konkurz a exekúcie nemajú ozdravný charakter, ale vedú len k ďalšej deštrukcii. Často dochádza k situáciám, keď sa predmetom exekúcii, napriek tomu, že to zákon o poľnohospodárstve vylučuje, stávajú rozhodujúce výrobné prostriedky (stroje, zvieratá, krmivá...), bez ktorých nie je možné realizovať ďalší ný proces v poľnohospodárskych podnikoch.

K 30. 11. 1998 bolo v konkurze 43 a v likvidácii 85 štátnych podnikov. Konkurz sa neskončil ani v jednom prípade, likvidácia sa skončila v 23 podnikoch. Tento proces je však dlhodobejší a problematické je aj plnenie záväzkov oproti FNM tých subjektov, ktoré sprivatizovali štátne majetky. Dôsledky platobnej neschopnosti sa prejavujú aj v zadlženosti poľnohospodárskych podnikov, na ktorej v značnej miere participujú staré úvery. Zadlženosť majetku podnikov sa postupne zvyšovala a v roku 1997 dosiahla 42,68 %. Najviac boli zadlžené obchodné spoločnosti. Ukazovatele o zadlženosti podnikov hospodáriacich na pôde v % Forma podnikania 1993 1994 1995 1996 1997
Celková zadlženosť majetku
Poľnohosp. spolu 35,39 38,57 42,04 40,31 42,68

družstvá 39,77 43,40 46,17 39,36 36,19

obchodné spoločnosti 51,80 51,61 45,92 53,83 66,14

štátne majetky 18,94 20,50 23,59 27,00 32,23
Úverová zadlženosť majetku
Poľnohosp. spolu 11,03 11,23 11,50 11,37 11,81

družstvá 11,52 11,71 11,68 10,88 10,04

obchodné spoločnosti 10,17 11,36 10,76 14,48 17,45

štátne majetky 9,43 9,53 11,02 10,69 14,30
Prameň: Informačné listy MP SR (CD VÚEPP)
Poznámky: Údaje za rok 1998 budú k dispozícii v máji
Z regionálneho hľadiska bola priemerná celková zadlženosť majetku podnikov hospodáriacich na pôde takmer vyrovnaná, až na extrémne zadlžené okresy ako Žilina, Lučenec a Rimavská Sobota. Najnižšia zadlženosť bola v okresoch Trenčín, Dolný Kubín, Svidník. Smerom k horším prírodným podmienkam sa celková zadlženosť znižovala (pozri tab. č. 1 - 11 v prílohe).

Blok úverov
Na nepriaznivej finančnej situácii poľnohospodárskych podnikov, okrem oneskorenej produkcie, a tým aj oneskorených finančných tokov, sa podieľa aj starý blok úverov, kde nákladové úroky na jeho udržiavanie sú rozhodujúcou položkou finančných nákladov. Starý blok úverov s objemom 6,3 mld. Sk (vrátane nesplatených úrokov) tvoria: - úvery na trvalo sa obracajúce zásoby, čiže úvery do prevádzky, poskytnuté komerčnými bankami poľnohospodárskym subjektom do roku 1990, - úvery na investície, poskytnuté do roku 1992.
Starý blok úverov je spravovaný Konsolidačnou bankou (KBB) za 13-percentnú úrokovú mieru a Všeobecnou úverovou bankou (VÚB) v priemere za 14,7-percentnú úrokovú mieru (do roku 1997). Objem starého bloku úverov podľa bánk a účelovosti úverovania za poľnohospodárstvo v mil. Sk
Úvery na VÚB* Konsolidačná banka Spolu banky
úvery úroky* úvery* úroky* Spolu
TOZ 1 156 2 638 1 454*3 794*1 454*5 248
Investície 1 035 - -1 035*-1 035
Spolu 2 291 2 638 1 454*4 829*1 454*6 283
Prameň: VÚB* - odhad, KBB – istina + nedoplatky na úrokoch

Konsolidačná banka Bratislava vznikla k 1. 1. 1993 z bývalej Konsolidačnej banky Praha (KBP), a to v súvislosti s rozdelením československej federácie. Táto banka nie je typickou komerčnou bankou úverujúcou prevádzkové a investičné potreby poľnohospodárov. Jej hlavným zameraním je zabezpečovanie splácania pohľadávok z dlhodobých úverov na trvalo sa obracajúce zásoby. Ide o úvery, ktoré banka prevzala od KBP za podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve. Pôvodne tieto úvery boli poskytnuté pred rokom 1989 komerčnými bankami na krytie zásob výrobných, družstevných a obchodných organizácii. Na splácanie týchto úverov bol dohodnutý jednotný režim. Úvery mali dlžníci splácať počas osem rokov (1992 - 1999) pravidelnými polročnými splátkami vo výške 1/16 z pôvodnej istiny. Tiež bola stanovená jednotná úroková miera vo výške 13 %, pričom splácanie úrokov bolo stanovené štvrťročne a splátky úverov polročne. Vývoj starých úverov trvalo obracajúcich sa zásob za pôdohospodárstvo spravovaný KBB od roku 1993 do roku 1998 v mil. Sk Odvetvie Zostatok istiny Nedoplatky na úrokoch Spolu
Stav k 31. 12. 1992
- poľnohospodárstvo 3 785 148 3 933
- lesníctvo 76 - 76
- potravinárstvo 1 919 57 1 976
Spolu 5 780 205 5 985
Stav k 31. 12. 1998
- poľnohospodárstvo 2 638 1 454 4 092
- lesníctvo 25 15 40
- potravinárstvo 969 385 1 354
Spolu 3 632 1 854 5 486
Prameň: KBB

Z analýzy údajov vyplýva, že aj napriek celkovému poklesu istiny úverov, celkový dlh neklesol a za poľnohospodárstvo sa zvýšil z pôvodných 3 933 mil. Sk v roku 1992 na 4 092 mil. Sk v roku 1998, čo spôsobil nárast nesplácaných úrokov. Nedoplatky na úrokoch predstavovali za poľnohospodárstvo 1454 mil. Sk, čo znamená, že značná časť podnikov neuhrádzala polročné splátky úverov ani štvrťročné splátky úrokov, čím nárast nedoplatkov na úrokoch prevýšil znižovanie istiny. Splátkový kalendár
KBB postupne zabezpečovala pohľadávky oproti podnikom záložným právom na ich majetok. K 31. 12. 1998 bolo zriadené záložné právo v odvetví poľnohospodárstva vo výške 1 108 mil. Sk. Nesplácanie starých úverov banka odôvodňuje konsolidačným charakterom úrokovej miery (13 %), ktorá je nižšia ako bežné úrokové miery komerčných bánk a viaceré podniky uprednostňovali splácanie úverov v týchto bankách. Podniky sa tiež spoliehali aj na možné oddlženie od starých úverov, ale rozhodujúcim dôvodom ich nesplácania je pretrvávajúca nepriaznivá finančná situácia. Vzhľadom na konečný termín splatnosti úverov trvalo obracajúcich sa zásob (7. 7. 1999) banka pristúpila k reštrukturalizácii splátkových kalendárov s tým, že termíny splatnosti úverov posunula na obdobie po roku 1999. Z reštrukturalizácie úverov boli vylúčení klienti v likvidácii a v konkurze.

Zaťaženie podnikov starým blokom úverov je značne regionálne diferencované. Novovzniknuté subjekty (obchodné spoločnosti), do ktorých vo väčšine prípadov staré záväzky neprechádzali, nie sú ním zaťažené. Splácanie starého bloku úverov je pomalé a priamo závislé od tvorby vlastných podnikových zdrojov. Na základe ekonomicko-finančnej situácie dosiahnutej v roku 1998, keď 58,75 % podnikov bolo stratových možno predpokladať, že ani v tomto roku sa nevytvorili predpoklady na splácanie starých úverov. Ani ziskovým podnikom sa nepodarilo doteraz splatiť tieto úvery. Samozrejme, sú podniky, ktoré sa s týmito úvermi dávnejšie vyrovnali a splatili ich na úkor ďalšieho vlastného rozvoja. Práve tieto podniky majú výhrady k prípadným odpisom úverov. Objem starého bloku úverov sa výrazne medziročne nemení a poľnohospodárske podniky sú zaťažené každoročnými úrokmi na jeho udržiavanie vo výške 680 mil. Sk. To len potvrdzuje, že v niektorých podnikoch je jeho pôvodná výška nižšia ako nesplatené úroky, čiže celkový dlh narástol, vzhľadom na nedostatok peňazí na úhradu splácania úverov (pretrvávajúca stratovosť). Ďalším problémom je aj postupné zvyšovanie úrokových sadzieb v tejto skupine úverov, a to z pôvodných 6 % na dnešných až 25 %. Starý blok úverov zvyšuje celkovú zadlženosť podnikov, ktorá je jedným z kritérií pri posudzovaní bonity poľnohospodárskych podnikov zo strany bánk pri rozhodovaní o poskytnutí úverov. Dlhy zostali
V súčasnosti je značne problematická celková evidencia starých úverov, najmä tých, ktoré sa nachádzajú mimo KBB, pretože ostatné komerčné banky, predovšetkým VÚB, v posledných rokoch vystavili nové úverové zmluvy na staré úvery, pričom upravili aj úrokové miery. Vzhľadom na to, že Všeobecná úverová banka neposkytla údaje (na účely hĺbkovej analýzy) o výške starého bloku úverov, preto sa tento stav expertízne odhadol na 2,3 mld. Sk. Vychádzalo sa pritom z výšky objemu, aká sa dosiahla v roku 1996, teda 2 396 mil. Sk, keď VÚB poskytla údaje. Do úvahy sa bralo aj čiastočné splatenie úverov. Zmiernenie nákladov na starý blok úverov sa realizovalo od roku 1995 čiastočnou úhradou úrokov (bonifikáciou), poskytnutou v rámci dotácií. Tento objem má postupne klesajúcu tendenciu a v roku 1998 dosiahol 29,7 mil. Sk, čo bolo o 86,31 % menej ako v roku 1995, keď predstavoval 217 mil. Sk. Jednou z príčin poklesu bolo, že v súčasnosti sa bonifikujú väčšinou len úvery v KBB a bonifikácia bola viazaná len na splatené úvery a keďže sa nesplácali, nemohla sa realizovať úhrada. Vzhľadom na nedostatočné bankové a štátne zdroje sa doteraz nepodarilo splniť pôvodne plánovaný zámer, čiastočne oddlžiť poľnohospodárske podniky od starých úverov, tak ako to bolo navrhnuté v Zelenej správe za rok 1997, s použitím vytvorených oprávok a rezerv komerčných bánk (2 mld. Sk) a príspevku štátneho rozpočtu (1 mld. Sk). Starý blok úverov sa mal riešiť aj v rámci zákona o revitalizácii, ktorý parlament zrušil. Tento zákon bol aplikovaný, vzhľadom na obmedzené zdroje, len na vybrané podniky a nie plošne, čo znamenalo, že revitalizácia sa stala výberovým procesom, a tým nezodpovedala pravidlám vytvárania rovnakého trhového prostredia pre všetkých zúčastnených.

Návrhy riešenia
Finančná revitalizácia podnikov, a tým aj riešenie platobnej neschopnosti je vleklý, dlhoročný problém a nie je ho možné naplniť bez aktívnej účasti štátu, bankovej sféry, poľnohospodárskych podnikov za súčinnosti MF SR a MP SR. 1. Zo strany štátu by mohlo ísť o zásahy všeobecne platné pre všetky odvetvia národného hospodárstva: - krátkodobými opatreniami, zameranými na sprísnenie platobnej disciplíny, - strednodobými a dlhodobými opatreniami zameranými na novelizovanie zákona o konkurze a vyrovnaní, ako aj exekučného zákona, aby nepôsobil likvidačne pre podniky, ktoré majú pri čiastočnej pomoci zo strany štátu (dotácie) nádej na ďalšiu existenciu, na odpis nedobytných pohľadávok do nákladov, čím by sa znížili neproduktívne výnosy, na poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu komerčným bankám, na oddlženie poľnohospodárskych podnikov, na poskytnutie štátnych záruk na bankové úvery, čím by sa sprístupnili finančné prostriedky do podnikovej sféry, na vytvorenie verejnoprávnej inštitúcie napríklad centrálneho Fondu obnovy, ktorý by mohol prostredníctvom vládou garantovaných dlhopisov vytvoriť nástroje finančnej reštrukturalizácie. 2. V rámci odvetvia poľnohospodárstva:
- odkúpením pohľadávok prvovýroby voči spracovateľom ŠPFPP, - kapitalizáciou pohľadávok poľnohospodárskej výroby oproti potravinárskym podnikom - stabilnosťou zmluvných vzťahov (prvovýroba - spracovateľ - predajca), -ochranou a monitoringom domáceho trhu (zamedzenie vysokého importu produktov, na výrobu ktorých máme vhodné podmienky), - vybudovaním exportných sieti s prepojenosťou na prvovýrobu, - vyprofilovaním spoločenskej objednávky na poľnohospodárske produkty (krátkodobá, strednodobá, dlhodobá), a tým odstránením živelného neplánovaného výrobného procesu.

3. V rámci bankovej sústavy
- z opravných rezerv komerčných bank vykonať oddlženie poľnohospodárskych podnikov od starého bloku úverov, - osobitnými dohodami o zmenách úverového režimu pre odvetvie poľnohospodárstva, -umorením starého bloku úverov v bankách na určité obdobie konsolidácie 10 – 15 rokov, - centralizovaním starých úverov z komerčných bánk do KBB (za primerane udržiavacie úroky a s odkladom ich splatnosti na päť rokov), -odpísaním starých úverov za súčinnosti FNM prípadne SPF (podobne ako to riešili v Českej republike). 4. Na úrovni podnikov
- zvýšením úrovne uzatvárania hospodárskych zmlúv v obchodných vzťahoch na speňažovanie poľnohospodárskej produkcie, - skvalitnením finančného riadenia poľnohospodárskych podnikov. Ing. Zuzana Chrastinová
VÚEPP Bratislava