|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Naberáme európsky krokDotácie pri likvidácii odpadu nie sú všeliekom Odpadové hospodárstvo v SR sa bude musieť čoraz viac približovať vzoru, platnom v štátoch Európskej únie. Mnohé mestá a obce sa musia zamýšľať nad novopripravovaným zákonom o likvidácii tuhého komunálneho odpadu. Problémy miest a obcí pri nakladaní s komunálnym odpadom súvisia najmä so súčasnou právnou úpravou (zákon č. 238/1991 Zb.) o odpadoch. Podľa nej sa za pôvodcu odpadu vznikajúceho na území obce považuje obec, a tá zodpovedá za akýkoľvek odpad na svojom území a je povinná plniť povinnosti uložené pôvodcom odpadov. Jedným z najzávažnejších problémov Banskej Bystrice v posledných 30 rokoch bola práve likvidácia tuhého komunálneho odpadu. Mestská skládka nad Kremničkou skončila činnosť v roku 1984, bola len čiastočne riadená, pravidelne tlela a znečisťovala ovzdušie, povrchové i podpovrchové vody. Približne v tom období uviedli do prevádzky skládku pod obcou Horné Pršany. Platila pre ňu platná legislatíva v 80. rokoch a jej životnosť odhadli do roku 1996. Aj preto mesto hľadalo východisko už v roku 1992 na vybudovanie novej skládky. Regulovaný boj Do úvahy z vytipovaných 18 lokalít prichádzali tri a napokon regionálna skládka III. stavebnej triedy vyrástla v Šálkovej-Škradne s kapacitou pre región Banská Bystrica. Predchádzalo jej však hľadanie renomovanej firmy s tradíciou a know-how, ktorá by zabezpečila financovanie, garantovala prevádzku a ekologickú neškodnosť diela. Kontakt sa v roku 1994 nadviazal s francúzskou spoločnosťou CGEA, prvým európskym poskytovateľom služieb v oblasti odpadového hospodárstva a v januári 1996 vznikla firma Ipodec Onyx Kroh, ktorej realizačnú štúdiu potvrdilo MŽP SR v júni 1996. Projektové práce mala na starosti banskobystrická firma Envigeo. Na financovaní diela, ktoré si vyžiadalo takmer 185 mil. Sk, sa podieľala nielen CGEA, ale aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Credit Lyonnais Bank Slovakia, v ktorých boli kontrahované úvery vo výške 170 mil. Sk. EBOR si z 25 ponúkaných projektov vybrala práve SR. Mala však niekoľko podmienok. Jednou z nich bolo, aby komunálny odpad mesta ukladali na novej skládke a mesto určilo firmám zvážajúcim odpad povinnosť ukladať ho na novej skládke. Skládku otvorili 1. 7. 1998. Kopírujú trh Ešte počas prevádzky skládky na Horných Pršanoch sa magistrát snažil zmierniť cenový nárast pri začatí prevádzky nového zariadenia. V roku 1996 navrhlo MsZ zvýšenie ceny za uloženie jednej tony odpadu na Pršanoch, čo však poslanci neschválili. Vtedy, keď občan zaplatil za tonu odpadu 65 Sk, mesto za každú tonu doplatilo ďalších 300 Sk do fondov životného prostredia. Väčšina miest a obcí riešila vtedy problém tak, že pri skládkovaní na skládkach s osobitnými podmienkami navýšila cenu za spracovanie odpadu o sumu 150 až 300 Sk, čím kompenzovala odvody do fondov. Pri začatí prevádzky v uvádzacích cenách za odpad od obyvateľstva bola cena stanovená na 670 Sk za tonu. MsZ vlani schválilo dotáciu 300 Sk na tonu, čo znížilo náklady jedného obyvateľa na likvidáciu odpadu o 5,90 Sk mesačne. Nová cena po prepočítaní skutočného nárastu nákladov dosiahla až 1635 Sk, čo však dostatočne nezohľadňuje súčasné ekonomické podmienky v SR. Už v čase spracovania výpočtu novej ceny vláda SR avizovala zvýšenie cien ďalších vstupov (pohonných látok, energií), čo by znamenalo novú úpravu ceny za tonu v priebehu niekoľkých mesiacov. V súčasnosti je cena stanovená na 1070 Sk. Jedného obyvateľa bytovky stojí likvidácia odpadu mesačne priemerne 24,90 Sk. Tridsať rokov Za druhý polrok 1998 z mesta pod Urpínom vyviezli 7650 ton odpadu od obyvateľstva, teda ročne by to malo byť 15 300 ton na jedného obyvateľa. V Banskej Bystrici ich žije 85-tisíc, to ročne predstavuje 180 kilogramov. Cena za jeden vývoz 1100-litrového kontajnera, ktorý obsahuje okolo 70 kg odpadu, je aj v tomto roku 41,30 Sk. Ceny za odvoz a uloženie odpadu na jedného obyvateľa oproti dotovanej cene z druhého polroku 1998 narástlo o 70 %. Fakturačná cena za odvoz a likvidáciu odpadu bola však reálne upravená len o 32 %. Ďalej napríklad na jednu kuka nádobu sa vlani uvažovalo priemerne s 26 kg odpadu, v tomto roku sa náklad znížil na 19 kg. Nárast ceny za odvoz a uloženie odpadu na jednu rodinu oproti dotovanej cene v druhom polroku 1998 sa pohybuje okolo 55 %. Nárast ceny bez dotácie oproti roku 1990 vzrástol o 14 % (pri znížení priemernej váhy odpadu v kuka nádobe). Občania volajú po dotovaní likvidácie odpadu od obyvateľstva. Je to jedna z možností, ale stojí za úvahu, čo by to znamenalo pre mestský rozpočet. Napríklad na jednu tonu dotácie 100 Sk úspora mesačných nákladov na jedného obyvateľa by bola 1,50 Sk, priemerný mesačný náklad na jedného obyvateľa 23,50 Sk a zaťaženie rozpočtu 1250 Sk, pri 300-korunovej dotácii 3750 Sk. Náklady na odpadové hospodárstvo sú vysoké a výška úspor vzniknutých dotovaním ceny za uložený odpad nie je pre obyvateľa dostatočne finančne zaujímavá. Magistrát preto odporúča dotovať túto činnosť cielene, a to v skupine občanov s extrémne nízkym príjmom finančnej výpomoci. Na tento spôsob dotácie by stačilo v rozpočte mesta vyčleniť 300- až 400-tisíc Sk. Ema Sadloňová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
