|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
Cesta na basketbalový OlympSCP Ružomberok na víťaznú filozofiu nezabudol ani v Európskej lige Radosť a eufória... Európska liga v basketbale žien je výnimočná súťaž, najprestížnejšia na starom kontinente vrátane Európskeho pohára klubov, keď chcete aj Majstrovstiev Európy klubov, ktoré boli jej predchodcovia. A iba výnimočným klubom je dovolené zapísať sa ako víťaz do análov jej 40-ročnej histórie. Je fantastické, že novým klubovým majstrom Európy 1999 sa stali basketbalistky SCP Ružomberok. Kus symboliky prináša to, že vo finále v Brne zdolali talianske Como, ktoré bolo roky ich nedostihnuteľným konkurentom a veľkým vzorom. Ešte ako hráčka som bola po každom víťazstve šťastná. Teraz viem, že záleží aj na mne, či budú mať dievčatá rovnakú radosť. Každý výsledok, aj prvenstvo v Európskej lige, je dielom nás všetkých, čo roky v Ružomberku okolo basketbalu pracujeme, povedala trénerka Natália Hejková. Dáma prichádza Na konci sezóny 1985/1986 basketbalistky SCP Ružomberok vypadli z prvej ligy. Tvrdý údel, ktorý v mnohých prípadoch znamenal koniec akýchkoľvek túžob a snov o basketbalových vrcholoch. Ako dym zmizol i tréner a vtedy sa objavila na scéne Natália Hejková. Vonkoncom nemala ambície trénovať seniorky, svoje spoluhráčky. Ale zostala pri kormidle dodnes. V klube sme boli dvaja profesionáli - Jozef Smolek a ja. Niektoré veci sme boli nútení riešiť spoločne a pomáhalo nám to vzájomne sa spoznávať. Postupne pribúdali nové hráčky, ku ktorým trénerka musela prehodnocovať svoj prístup. Vari iba s terajšou kapitánkou Ivetou Bielikovou si mohla tykať od začiatku, lebo práve Ivete trénerka Hejková uvoľnila svoje miesto na poste rozohrávačky. Po roku 1990 už začal ženský basketbal v Ružomberku zvyšovať obrátky. A to, že práve Jozef Smolek, o ktorom vravia, že to všetko spôsobil, objavil trénerský talent v ženských šatách, signalizovalo, že pod košmi v Ružomberku majú nápadov dosť i chuť pracovať netradičným spôsobom. V jednom si všetci určite rozumeli, chceli víťaziť... Postupnosť krokov Všade, kde sme hrali, sme získali veľa nových poznatkov. Učili sme sa od každého súpera, často pripomínal generálny manažér SCP Jozef Smolek. Určite nebolo v Smolekových silách zo dňa na deň pretransformovať basketbalový klub žien. Ale pokiaľ hráčky prijali trénerku s jej víťaznou filozofiou, položili v Ružomberku solídny základ, na ktorom mohli stavať. Ako hráčka som mala veľmi rada rýchly protiútok. Z dobrej obrany vyrážať do rýchlych brejkov s úspešným zakončením bolo pre mňa úžasné a pre súperky deprimujúce. Dať viac bodov a vyhrať vyzerá jednoducho, ale ako to dokázať? Existujú rôzne cesty, ale podstatné je mať pred sebou reálny cieľ. Ale na triumf v Eurolige si na Liptove nikto netrúfol pomyslieť. Pritom už v roku 1993 sa po prvý raz Ružomberčanky dostali medzi kvarteto najlepších európskych klubov. Ako nováčik však neuspeli. V Llírii semifinálový duel s Comom prehrali o 13 bodov (72:85) a zápas o 3. miesto s Challes-les Eaux o dvadsať (52:72). Bola to veľká škola pre klub i pre hráčky. Zároveň aj motív, ktorý všetkých poháňal dopredu. Ale trvalo tri roky, kým sa opäť medzi elitu vrátili. Vo Final Four v Sofii 1996 iba ťažko prežívali semifinálový výprask od Wuppertalu (64:84), ale víťazstvo nad Bourges (65:59) im zabezpečilo tretie miesto. Rovnaký stupienok patril Ružomberčankám predvlani, keď v súboji o tretie mesto zdolali v Larise Como (76:62). Európsky klubový basketbal začal brať slovenské družstvo veľmi vážne. Ruža vykvitla Na Slovensku sú basketbalistky SCP zatiaľ bez konkurencie. Vyzerá to tak, ako by ich domáca súťaž ani nezaujímala. Nie je to ich chyba, keď im pribúda jeden titul za druhým. Pravda je, že rovnako veľký (a možno ešte väčší) dôraz venujú medzinárodnej reprezentácii. Aj preto sa ročný klubový rozpočet ráta na desiatky miliónov, ale je to dobrá investícia. To už pochopili aj ich najväčší neprajníci. V hale v Královom poli prežívali hráčky SCP so svojimi fanúšikmi krásne chvíle. Plné dojatia a sĺz. Jednu celú noc som si dával dohromady výsledky našich súperov. Naozaj je Como najlepšie družstvo za posledných desať rokov v Európe. Možno aj preto som dojatý z toho, že sa nám ho podarilo zdolať, takto zareagoval generálny manažér SCP Jozef Smolek. Po všetkých zdravotných problémoch aj pred vyvrcholením Euroligy som si myslela, že nám ani finále nie je súdené. Je to zázrak, ako sa v priebehu niekoľkých dní všetko obrátilo, hrdo s čiapkou Champion EL '99 na hlave odrážala nápor gratulantov Natália Hejková. Európska liga bola dlhým filmom, s krásnym a dojímavým koncom. Symbióza skúseností (Bieliková, Marenčíková, Sviščevová) s dravosťou a mladších (Kováčová, Godályová, Frniaková, Žirková) priniesla sladké ovocie. Vo finále však rovnako zaúradovala Silvia Janoštinová. To bol žolík, ktorý všetkým vyrazil dych. Hráčka, ktorá prakticky celú sezónu premarodóvala, sa skvele odvďačila trénerke za dôveru a napodobnila pohárovú úspešnosť staršej sestry Anny (s Bourges dvakrát vyhrala Euroligu). Reprezentácia klubu a reprezentácia Slovenska. Jedno s druhým úzko korešponduje. Tým viac, keď Natália Hejková bude s reprezentantkami o dva mesiace bojovať o titul majstra Európy i o letenku na OH v Sydney. Pri vyhlasovaní najlepších športovcov Slovenska 1998 som vravela, že v tejto sezóne budem šťastná, keď s klubom budeme vo finále Európskej ligy a s reprezentáciou sa na ME v Poľsku prebojujeme do semifinále. Prvé želanie sa mi vyplnilo... A že je možné úspešne hrať na európskej úrovni, dokázali basketbalistky z Ružomberka. Alena Kováčová neverila vlastným ušiam, keď ju vyhlásili v Brne za najlepšiu hráčku Final Four. Triumf Ružomberka bol prvý, ale nemusí byť posledný. Tým skôr, keď budúci rok privíta najlepšiu štvoricu európskych klubov Ružomberok. A to je fakt, pred ktorým nemožno strčiť hlavu do piesku. Vladimír Padrta |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |