Málo pozitívne vyhliadky FAO
Mnohým krajinám na svete tohto roku hrozí deficit potravín Marcová správa Organizácie spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) je s vyhliadkami na rok 1999 málo optimistická. Podľa prieskumov špecialistov aj tohto roku sú celé časti sveta ohrozené deficitom základných ľudských potravín. Príčiny sú viaceré. Jednou z najhlavnejších sú minuloročné meteorologické katastrofy typu El Niňo a zemetrasenie na svetových finančných trhoch, ktorého dozvuky. hlavne na ekonomiku rozvojových krajín tretieho sveta, sú nevypočítateľné a ešte dlho budú rezonovať. V plnej miere sa tak potvrdzuje pravidlo, že v ére globalizácie je všetko zviazané so všetkým a že ľahostajnosť alebo ignorancia voči tým menej vyspelejším krajinám sa nevypláca, lebo v konečnom dôsledku to z globálneho hľadiska ovplyvní všetkých a všade. Jednou z najvýznamnejších lekcií roku 1998 pre ľudstvo je zistenie, že makroekonomický šok môže mať takisto katastrofálne dôsledky pre potravinovú bezpečnosť ľudstva ako prírodné katastrofy, tvrdí Abdur Rašíd, riaditeľ Svetového informačného systému a rýchlej výstrahy v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva v rámci FAO. ÁZIA. Ako v rámci marcového Medzinárodného salónu poľnohospodárstva (SIA) v Paríži upozornila FAO, množstvo ryže sa vlani v dôsledku klimatických kalamít El Niňa a La Niňa radikálne znížilo v Bangladéši, Číne, Indonézii a na Filipínach. V Afganistane a Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) je potravinová bezpečnosť v stave najvyššieho ohrozenia. V KĽDR to má na svedomí v poradí už štvrtý rok neúrod, sucha a záplav, ale aj militaristicky založený izolacionistický komunistický režim. Hlad v Afganistane je logickým dôsledkom dlhoročnej občianskej vojny, ktorá totálne zničila ekonomickú základňu krajiny. Stav sa zhoršil najmä po víťazstve fundamentalistického islamského hnutia Taliban nad väčšinou územia krajiny. Podvýživa je tiež vážnym problémom v Iraku, čo má tiež korene v konfrontačnej politike Saddáma Husajna, a najmä v zbytočnom predlžovaní sankcií OSN proti Bagdadu. Situáciu zmierňuje program ropa za potraviny, ale profituje len režim, veľká časť obyvateľstva, hlavne na vidieku, z toho nemá žiadne výhody. USA. V Spojených štátoch amerických sú dobré predpoklady na tento rok, hlavne čo sa týka obilnín. V Kanade dokonca na obdobie máj - jún naplánovali zmenšenie poľnohospodárskej plochy pre obilniny z dôvodu poklesu cien tejto komodity. STREDNÁ AMERIKA A KARIBSKÁ OBLASŤ. Klimatické prejavy fenoménu El Niňo spustošili vlani región Strednej Ameriky a Karibskej oblasti, ktorej štáty zostali odkázané na intenzívnu zahraničnú pomoc. Predpoklady týkajúce sa tohtoročnej úrody sú viac ako pesimistické až pre pätnásť krajín regiónu. Tridsaťosem krajín tejto oblasti, ktoré bojujú s potravinovým deficitom, bude podľa FAO potrebovať mimoriadnu až urgentnú pomoc na doplnenie svojich zásob. JUŽNÁ AMERIKA. V Argentíne, Brazílii, Paraguaji, Uruguaji a Chile je úroda 1998/1999 nižšia, ako býva ročný priemer, v dôsledku nepriaznivých klimatických prejavov (El Niňo) a menšieho množstva osevov. Poklesy úrody zaznamenali aj na západnom pobreží kontinentu, hlavne v Peru. AFRIKA. FAO v súvislosti so situáciou na čiernom kontinente upozorňuje najmä na katastrofickú situáciu v Somálsku, kde sa po piatich rokoch sucha a neúrod opäť vystupňovala občianska vojna. Ďalším východoafrickým kandidátom na hladomor je Sudán, hlavne južná časť krajiny, kde dlhé roky zúri občiansky konflikt. Obete hladu sa tam rátajú na tisícky. V Tanzánii séria neúrod zvýšila počet hladujúcich a nedostatok potravín signalizovali aj z východnej Kene. Dobré vyhliadky na tento rok sú pre strednú Afriku, okrem Angoly, kde je tiež hlavným vinníkom hladu občianska vojna, ktorá bráni poľnohospodárom v ich práci. Zbrane zatlačili do úzadia aj poľnohospodárov v Konžskej demokratickej republike, Sierra Leone, Kongu a Guinei-Bissau. Na severe kontinentu je najneistejšia situácia so zásobovaním a úrodou obilia a ryže v Alžírsku a Maroku v dôsledku oneskorenia dažďov. EURÓPA. Dosť alarmujúce sú správy o úbytku obilia a raže na Ukrajine a v Rusku. Produkcia obilnín a zeleniny v rámci Spoločenstva nezávislých štátov je ohodnotená na 111 miliónov ton, s poklesom až o 30 percent ročne. V Európe sa klimatické podmienky považujú za dobré, dostačujúce na potreby obyvateľstva, tohto roku sa predvídajú iba možné straty na úrode zimných obilnín v Lotyšsku. Iaromír Novák
|
