|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 12.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
MonitorNATO: poddanstvo či partnerstvo? Zásah NATO v Kosove akoby naraz strhol závoj z českej politickej scény a obnažil jej dve tváre. Jedna tvár, hradne občiansko-fóristická (a len si všetky tie mená, nech už v politike zostali či nie, pripomeňte), má črty vzorného žiačika, úslužne až nábožne počúvajúceho starších spolužiakov z veľkého a mocného sveta (a je ľahostajné, či ide o Madeleine Albrightovú, Jacquesa Delorsa či komisára Európskej únie), okamžite prikyvujúceho na všetko, čo hovoria či konajú, a rozplývajúceho sa od blaha, ak ho pochvália, alebo ak sa môže blysnúť prejavom, dokazujúcim, ako rýchlo sa učí ich veľkým a vznešeným témam. Ak títo žiačikovia majú vôbec dajaké pochybnosti, sú to pochybnosti módne, veľké a filozofické na začiatku tretieho tisícročia. V praktickej domácej politike im potom vystačia dve vety: Tak je to v Európskej únii a Ak sme členmi NATO, musíme držať basu. Tieto dve vety používajú vždy a na každého, kto má iný názor, ako je ich poslušne žiačikovský. Má to ohromnú výhodu: ďalšie argumenty nepotrebujú. Druhá tvár má skôr vrásky z premýšľania ako z úsmevu nad pochvalami a namiesto zbožného pritakania pozorne sleduje starších spolužiakov, kriticky hodnotí tak ich zjavné klady, ako aj ich zjavné necnosti a zápory, v mnohých debatách s nimi potom nehovorí všeobecne o náprave vecí ľudských, ale o konkrétnych problémoch a vzťahoch, o českých záujmoch a ich obhajobe. Veľmi nerád vidím to, čo sa deje v Juhoslávii. Som však veľmi rád, že od tohto zásahu NATO nebude česká politická scéna už nikdy taká, ako pred tým. Vstúpil do nej nový, veľmi silný prvok: Otázka národných záujmov a ich obhajoby. Od tohto okamihu budú vždy ako pod reflektorom tak tí, korí používajú veľké slová o veľkých ideáloch, a pritom sa bez sebadôvery, hrdosti a kritického rozumu poddávajú všetkému, čo povie či urobí Európska únia a NATO, práve tak ako tí, ktorí kritický rozum používajú, dokážu vidieť a pomenúvať aj slabosti a chyby týchto organizácií (a to bez toho, že by spochybňovali ich dôležitosť a prospešnosť, čo niekoľkokrát podčiarkujem), ktorí dokážu definovať naše národné záujmy a hlavne, dokážu sa o ne poriadne pobiť. Od tohto okamihu bude vždy celkom zrejmé, kto si predstavuje členstvo v týchto organizáciách ako devótne poddanstvo, z ktorého sem-tam kvapne za vzorné správanie sa dajaká tá pochvala či nejaká tá dotácia, a kto vie, že toto členstvo je a musí byť partnerstvom, v ktorom sa musíme usilovať, ako nám sily vystačia, obhájiť naše oprávnené záujmy vždy, keď nebudú totožné so záujmami iných členov, a to vrátane záujmov veľmocí. A že takých situácií je a bude v komplikovanom a rýchlo sa meniacom svete dosť, na to možno dať ruku do ohňa. Miroslav Macek, podpredseda ODS, MF Dnes 9 .4. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |