Dôsledok ekonomického kolapsu: takmer pol milióna ľudí bez práce Podľa kvalifikovaných odhadov vzrástla v marci miera nezamestnanosti na 17,6 %. Teda bez práce na Slovensku je takmer pol milióna ľudí. Je to dôsledok ekonomického kolapsu v krajine, takto lakonicky komentoval v piatok pre Hospodársky denník toto číslo minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši. Už dlhší čas hlásili mesačné výkazy Národného úradu práce v počte nezamestnaných rekordy. Tento posledný však priblížil Slovensko k celoeurópskemu primátu. Bývalé socialistické krajiny predbehla SR už dávno - v Čechách sa miera nezamestnanosti pohybuje v rozpätí 8 - 10 percent, v Maďarsku 9 - 10 percent, v Poľsku sa stabilizovala na 11 percent. Aj v susednom Rakúsku je miera nezamestnanosti podstatne nižšia: pohybuje sa v rozmedzí 7 - 8 percent, a to aj napriek tomu, že kríza zamestnanosti postihla tohto roku aj vyspelé európske krajiny. Na prvom mieste v počte nezamestnaných je momentálne Španielsko. Ak sa však slovenskej vláde nepodarí stabilizovať vývoj hospodárstva, nezdrží sa tam už veľmi dlho... Optimistické prognózy hovoria, že priemerný počet nezamestnaných sa bude v tomto roku pohybovať okolo 460-tisíc, pričom v jeseni a v zime, keď sa skončia sezónne práce, stúpne na 520- až 530-tisíc. Miera nezamestnanosti sa podľa nich udrží tesne pod hranicou 20 percent, presnejšie na úrovni 19,5 - 19,85 percenta. Oveľa reálnejšie sú však tie odhady, ktoré pripúšťajú, že vzrastie až na 22 percent. Bez práce tak môže zostať až 590-tisíc ľudí. Zabezpečenie dávok v nezamestnanosti pre takúto armádu" ľudí je náročné. Len vlani - keď priemerný počet nezamestnaných nepresiahol 385-tisíc ľudí - si dávky sociálneho zabezpečenia vyžiadali zo štátneho rozpočtu 17,6 miliardy korún a výdavky na aktívnu politiku trhu práce spolu s podporami v nezamestnanosti 7,15 miliardy korún. Tohto roku, keď môže počet nezamestnaných vzrásť až o 200-tisíc, schválila vláda rozpočet, z ktorého je ochotná vydať na ich sociálne zabezpečenie ešte menej ako pred rokom - 17,45 miliardy korún. (Národný úrad práce môže na svoju činnosť spojenú s odstraňovaním alebo aspoň zmierňovaním dôsledkov nezamestnanosti použiť iba 7,6 miliardy korún.) Kam vedie takáto disproporcia? Za hranicu biedy. Štát na viac nemá, tvrdí podpredseda vlády Ivan Mikloš. Podľa neho je súčasný sociálny systém neefektívny, drahý, nespravodlivý a nemotivujúci. Samozrejme, v mnohom s ním možno súhlasiť. Aj samé okresné úrady práce stále častejšie signalizujú rozširujúcu sa nechuť, nedôveru a apatiu dlhodobo nezamestnaných k životu celkovo a zvlášť k snahe nájsť si novú prácu. Štatistiky hovoria o vzmáhajúcom sa alkoholizme a samovražedných pokusoch. Ľudia nemajú prácu, peniaze, prepadá ich zúfalstvo. A vicepremiér im povie iba - štát na viac nemá? To by až tak nevadilo, pretože dôležitý je trend vývoja. No Slovensko zatiaľ nemá ani východisko - a to už je vec vlády. Krajina potrebuje cielenú hospodársku politiku. Nie takú, ktorej výsledkom bude tak ako doteraz iba zvyšovanie výdavkov rodín alebo prevádzkových a výrobných nákladov v podnikoch. Tie vedú iba k ďalším krachom. Ale ako zabezpečiť, aby sme na to mali? Teda, aby išli podniky do výkonov? To je úloha pre vládu. Ak nepodnikne - a ona to za pol roka nedokázala -, rozumnejšie kroky a priemerná miera nezamestnanosti skutočne vzrastie na hrozivých 22 percent (pričom si treba uvedomiť, že pre niektoré regióny to môže znamenať aj 50- či 60-percentnú mieru nezamestnanosti), predbehneme nielen Španielsko, ale ocitneme sa už iba na krok od Číny, kde je bez práce každý štvrtý človek... Ivana Mičková
Na celom území Slovenska prevláda mierne dráždivé počasie, ktoré podmieňuje zvýšený výskyt niektorých zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí. Zhoršenie zdravotného stavu je možné u pacientov s ochoreniami pohybového systému, predovšetkým u reumatikov. Mierne zvýšený môže byť sklon k výskytu a zhoršeniu ekzémov, k zvýšeniu bolestí hlavy a k depresívnym stavom. Zvýšenie tonusu u vegetatívne labilných ľudí zlepší subjektívny stav týchto osôb (pri neurózach, neurotickej depresii, neurotickej asténii). Pozitívne je pôsobenie pri srdcovo-cievnych ochoreniach, výraznejšie u pacientov s nízkym tlakom krvi.Zajtra predpokladáme zníženie duševnej výkonnosti, možné sú poruchy koncentrácie a predĺženie reakčného času. Narušený môže byť celkový zdravotný stav meteosenzitívnych ľudí. Výraznejšie sú ťažkosti u ľudí so sklonom k migrénam a zvýšená môže byť frekvencia astmatických záchvatov. Zvýšená je náklonnosť k depresii, nervozite a predráždenosti. (zč)
Dnes bude cez deň postupne polooblačno až oblačno a iba miestami prehánky. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 10 stupňov Celzia. Severozápadný vietor 3 až 7 m/s, v priebehu dňa zoslabne a zmení sa na južný. Teplota vo výške 1500 m okolo 3 stupňov Celzia.V utorok veľká oblačnosť až zamračené a časom dážď, v priebehu dňa od západu prechod k premenlivej oblačnosti s prehánkami. V stredu polooblačno až oblačno a miestami hlavne na severe prehánky, vo vysokých horských polohách snehové. Najnižšia nočná teplota 7 až 2, v stredu v horských dolinách miestami okolo nuly, najvyššia denná 10 až 15 stupňov Slnko vyjde o 6,09 a zapadne o 19,37 hod.
