Integrácia je jednou z možností Komentuje Eleonóra Bujačková Integrácia podnikateľských subjektov do väčších celkov je jednou z ciest posilnenia slovenského strojárstva a priemyslu vôbec. Niekdajší proces dezintegrácie veľkých celkov bol síce prirodzeným javom, ale bol často do značnej miery prehnaný aktivitou niektorých subjektov. Došlo tak aj k rozdeleniu podnikov, ktoré boli viazané veľmi pevnými väzbami. Aj keď v súčasnosti vzniká opätovne fúziou veľa na prvý pohľad rovnakých subjektov ako pred rokom 1990, kvalitatívne ide o subjekty celkom nové, ktoré majú šancu na ďalší ekonomický rast. Integrácia je iba z jednou z možností, oveľa potrebnejšie je zásadne prebudovať strojárske podniky. Predovšetkým uvážlivo rozhodnúť, či je nevyhnutné vyrábať všetko doma. Výrobných kapacít v celorepublikovom meradle je dnes absolútny nadbytok. Je celkom zbytočné udržiavať a draho platiť prevádzku výroby, ktorú podnik úplne nevyužíva, a teda nepotrebuje. Ono to vlastne s procesom integrácie úzko súvisí. V jeho rámci možno zefektívniť výroby vzájomným využívaním výrobných kapacít. Potrebný bude aj prenos časti produkcie za hranice. Bežná, technologicky často menej náročná výroba by mala byť zabezpečená tam, kde sú na to podmienky. Nadbytok výrobných kapacít má za následok aj pretrvávajúcu značnú prezamestnanosť. Je nevyhnutné zachovať istú logickú rovnováhu medzi výrobou doma a výrobou v iných krajinách. Doma by mala zostať iba náročná výroba, ktorá je nositeľom špičkových technológií. Jednoduchšiu, často rutinnú výrobu treba preniesť inde. Odborníci z výrobnej praxe tvrdia, že dôležitejšie ako posilnenie vládnej proexportnej politiky je urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili, aby sa exportu škodilo. To znamená, vytvoriť určitú klímu na medzinárodnom poli, ale aj v kruhoch finančných a politických, aby mohli byť slovenskí exportéri úspešnejší. V mnohých prípadoch sa ešte aj dnes stávame na zahraničných trhoch neschopnými konkurencie, vinou neschopnosti prefinancovať daný obchodný prípad. Sme pritom po kvalitatívnej stránke porovnateľní s konkurenciou a často i zaujímaví cenovo. Jedným z problémov strojárstva je aj nízka produktivita práce. Celosvetové ceny strojárskych výrobkov relatívne klesajú, pretože výrobcovia, najmä zo západoeurópskych krajín výrazne redukujú svoje náklady za cenu využívania výrobných kapacít v krajinách s lacnejšou pracovnou silou, medzi ktoré dodnes zaraďujú aj Slovensko. V SR sú však v dôsledku nižšej úrovne technológií a strojového vybavenia náklady také vysoké a produktivita práce taká nízka, že už aj SR postupne prestáva byť zaujímavá i pre túto kooperačnú výrobu. Dostávame sa tak späť k nevyhnutnosti znížiť výrobné náklady, predovšetkým cestou zrušenia neefektívnej výroby, reštrukturalizáciou a modernizáciou. Eleonóra Bujačková
|
Amsterdam | oblačno | 14 |
Atény | polooblačno | 20 |
Belehrad | oblačno | 14 |
Berlín | oblačno | 13 |
Bratislava | dážď | 13 |
Brusel | oblačno | 14 |
Budapešť | oblačno | 15 |
Bukurešť | polooblačno | 14 |
Frankfurt | oblačno | 13 |
Helsinki | dážď | 8 |
Istanbul | oblačno | 18 |
Kodaň | prehánky | 9 |
Kyjev | polooblačno | 15 |
Lisabon | polooblačno | 27 |
Londýn | prehánky | 14 |
Madrid | polooblačno | 23 |
Miláno | oblačno | 19 |
Moskva | oblačno | 10 |
Oslo | oblačno | 10 |
Paríž | polooblačno | 15 |
Praha | oblačno | 13 |
Rím | búrky | 17 |
Sofia | polooblačno | 15 |
Štokholm | dážď | 9 |
Varšava | oblačno | 13 |
Viedeň | zamračené | 14 |
Záhreb | polooblačno | 17 |
Ženeva | oblačno | 11 |
|
|
|