Hospodársky denník
USD41,264 Sk
EUR44,761 Sk
CHF27,951 Sk
CZK1,177 Sk
  Utorok  13.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Pomôže kúpna sila obyvateľstva


Investície vytvorili zo SCP modernú dynamickú firmu
Rok 1998 bol pre SCP Ružomberok pomerne náročný, ale firma sa vedela úspešne vyrovnať s nastolenými problémami. Pomohla jej v tom jasná koncepcia obchodnej a investičnej politiky. Dosiahli sme dobré hospodárske výsledky, a to aj napriek tomu, že v polovici roka sa európsky trh s celulózou a papierom ocitol pod cenovým tlakom, ktorý spôsobila ázijská kríza. Tretí rok za sebou sme zlepšili hospodárske výsledky. Vlani sme zaznamenali tržby vo výške 7,55 mld. Sk, čo je o 14 percent viac ako rok predtým. Prevádzkový zisk spoločnosti vzrástol o 68 percent a o štvrtinu vzrástol aj zisk pred zdanením z 321,9 mil. Sk na 401,8 mil. Sk., hovorí generálny riaditeľ SCP Ružomberok Ing. Ján Líška. SCP Ružomberok patrí k slovenským firmám, ktoré sa začínajú čoraz väčšmi presadzovať na zahraničných trhoch. Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby firma obstála v silnej zahraničnej konkurencii? – S veľkým náskokom sme si udržali postavenie najväčšieho slovenského výrobcu celulózy a papiera, keď sme vyrobili spolu 266 410 ton papiera a kartónov. Pokračovali sme v stratégii sústreďovania sa na hlavné výrobné činnosti, čo sa prejavilo ďalším zvýšením výroby nášho hlavného sortimentu – grafických papierov. Orientáciu na export sme zúročili ďalším zvýšením jeho podielu na celkovej produkcii takmer o päť percent. Vyviezli sme viac ako tri štvrtiny produkcie, pričom našimi dôležitými trhmi sú najvyspelejšie európske krajiny. Sústredenie na vývoz nám prinieslo deviatu priečku (v roku 1997) medzi najväčšími slovenskými exportérmi. Práve investície sú základom rozvoja, ktorý je podmienkou prežitia v tvrdej medzinárodnej konkurencii. SCP vlani investovali viac ako 3 mld. Sk pri zabezpečovaní 88 investičných akcií. Vysoké investície nám umožňujú zvyšovať kvalitu výroby, podiel výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a pritom spĺňať náročné emisné limity. Pokiaľ ide o budúcnosť – v súčasnosti rekonštruujú 7. papierenský stroj, ktorý zabezpečí kvalitatívne nové výrobky hlavne pre polygrafický priemysel v podobe kvalitných povrchovo škrobom zušľachťovaných ofsetových papierov a pigmentovaných ofsetových papierov. Napriek spomenutým úspechom sa občas ozývajú hlasy spochybňujúce privatizáciu...

- Privatizačný projekt SCP obsahoval záväzok investovať 2,4 mld. Sk. Od privatizácie v roku 1996 sa vo firme investovalo viac ako 5 mld. Sk. Tieto výsledky potvrdzujú, že v prípade SCP bola privatizácia správnym krokom. V súčasnosti zaujímame medzi európskymi výrobcami grafických bezdrevných nenatieraných papierov deviatu priečku. Už tento rok by sme mali postúpiť o jedno miesto vyššie vďaka zvýšeniu kapacity výroby po skončení rekonštrukcie 7. papierenského stroja. Aká je ďalšia stratégia spoločnosti v zahraničnom obchode? Rátate s vlastnými kapitálovými investíciami v zahraničí, alebo so strategickým zahraničným partnerom? - Obchod patrí k prioritám rozvoja našej spoločnosti. Máme veľa jazykovo zdatných pracovníkov, čo je významné z hľadiska ďalšieho rozvoja obchodnej siete. Naším cieľom je dostať sa bližšie k odberateľom, preto zlepšujeme obchodný a technický servis. Podľa našich skúseností to má veľký význam. Robíme opatrenia, aby náš papier mal špičkovú európsku úroveň, takže si myslím, že konkurencieschopnosť našich výrobkov by nám nemala spôsobiť starosti. Svetová ekonomika speje čoraz viac k globalizácii a obchodné, výrobné či kapitálové prepojenia firiem prinášajú synergické efekty, ktoré zvyšujú ich konkurencieschopnosť. Tento proces sa ustavične zrýchľuje a hranice rozvoja osamotených firiem sú oveľa menšie ako ich rozvoj v rámci určitých zoskupení. Preto nemožno vylúčiť, že aj pre našu firmu príde čas, keď pre ňu bude výhodná kooperácia so strategickým partnerom. SCP sú jednou z málo firiem, možno aj jedinou, ktorá sa v tejto oblasti rozvíja, a nemá nijaké vlastnícke väzby na veľké európske papierenské spoločnosti. Podmienkou kooperácie s takýmto veľkým papierenským zoskupením či prípadné začlenenie určí výhodnosť podmienok pre našich akcionárov a zamestnancov. V minulosti sa výrobná činnosť ružomberskej celulózky podpísala pod zhoršenie životného prostredia. Ako sa firma vyrovnáva s ekologickými dlhmi minulosti a ako sa jej podarilo vtesnať do prísnejších limitov zákona o ovzduší? - V súčasnosti je už zlikvidovaná väčšina ekologického dlhu, ktorý naša spoločnosť zdedila z minulosti. Technické zariadenia vytvorili predpoklady na to, aby sme mohli spĺňať náročné emisné limity platné od 1. januára 1999. Do tretieho tisícročia chcú SCP Ružomberok vstúpiť ako firma, ktorá má aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia. SCP v súčasnosti budujú environmentálny systém riadenia spoločnosti podľa normy ISO 14 001. Za nami je environmentálna analýza, ktorá sa stala podkladom na budovanie systému environmentálneho manažmentu. V súčasnosti sme v etape zavádzania tohto systému do podnikovej praxe na všetkých úrovniach riadenia. Očakávame, že súbor všetkých prác vyvrcholí v roku 2001 udelením certifikátu pre našu firmu. Charakteristický zápach, ktorý občas cítiť v okolí podniku, vyvoláva dojem, že v oblasti ovzdušia je ešte čo zlepšovať. - Kvalitatívny zvrat v znečisťovaní ovzdušia priniesol rok 1998, keď sme uviedli do prevádzky dve turbíny paroplynového cyklu. Rekonštrukcia energetiky zahŕňajúca okrem paroplynu aj rekonštrukciu kotla na drevný odpad bola najväčšou investičnou akciou s ekologickým prínosom a vyžiadala si náklady približne dve miliardy Sk. Významné boli aj čisto ekologické investície - napríklad filtrácia spalín za regeneračným kotlom v celkovej hodnote 84 mil. Sk, likvidácia zapáchajúcich látok z rozpúšťacej nádrže na taveninu za 18 mil. Sk a podobne. Napriek minulým investíciám SCP neustávajú v realizácii opatrení, ktoré by znížili množstvá zapáchajúcich plynov dostávajúcich sa do ovzdušia. S týmto problémom sa boria všetky sulfátové celulózky. Výrazný ekologický prínos v oblasti zníženia zápachu bude mať rekonštrukcia odparky, ktorá si vyžiada 350 mil. Sk. Jednou z najvýznamnejších investícií SCP je výstavba kogeneračnej jednotky s vysokým koeficientom energetickej účinnosti. Hoci ide o progresívnu technológiu, na Slovensku sa vo všeobecnosti presadzuje do praxe len veľmi pomaly. Najmä pre výkupné ceny energie. Prečo je však výhodná pre váš podnik? - Papierenská výroba je náročná na tepelnú energiu a vysoká je aj spotreba elektrickej energie. Logicky je preto kombinovaná výroba tepla a elektriny pre našu firmu veľmi výhodná. Paroplynový cyklus zároveň prináša nezávislosť od vonkajších zdrojov elektrickej energie. Odrazí sa to napríklad aj v tom, že avizované zvyšovania cien elektrickej energie sa SCP výraznejšie nedotknú. Od konca minulého roka pracujú v skúšobnej prevádzke dve turbíny paroplynového cyklu, ktoré prevádzkuje naša dcérska firma Slovenská paroplynová spoločnosť (SPS). Cieľom tejto investičnej akcie je využívať úspory, ktoré prináša paroplynový cyklus účinnejším využívaním tepelnej energie a ekonomicky výhodnejšou výrobou elektrickej energie v porovnaní s nakupovanou. Slovenská paroplynová spoločnosť má údajne ambície podieľať sa aj na ďalších výstavbách paroplynu v rámci Slovenska. Je to pravda? - SPS plánuje výstavbu paroplynového cyklu aj v závode SCP v Slavošovciach a chce projekty paroplynových cyklov vybudovať aj v ďalších - predovšetkým papierenských a chemických firmách -, ktoré potrebujú veľké množstvá tepla a elektrickej energie. Aké problémy, predovšetkým aj legislatívneho charakteru, bránia v súčasnosti rozvoju papierenského priemyslu v SR? - Vysoké percentá exportu vykazujú aj ďalší významní výrobcovia papiera na Slovensku, ako Harmanecké papierne Harmanec, Tento Žilina a AssiDomän Packaging Štúrovo. Investičná náročnosť na zariadenie a prevádzkovanie papierenského stroja je v podstate brzdou vznikaniu nových spoločností zaoberajúcich sa výrobou papiera. Skôr vidím perspektívy v spracovateľskom sektore, ktorý nie je na Slovensku vybudovaný v takej miere, ako by mohol byť. Množstvo aj bežných finálnych papierenských výrobkov sa na Slovensko dováža zo zahraničia. Podpora malého a stredného podnikania na Slovensku pokiaľ ide o papierenský priemysel má dvere otvorené. Je tu základná surovina - v tuzemsku vyrábaný papier, ktorý je možné vo väčšej miere zhodnocovať na finálne výrobky, a tie prípadne vyvážať do okolitých štátov. Rozvoj využívania recyklovaných papierov by podnietilo zaradenie do skupiny výrobkov, na ktorých sa uplatňuje 6-percentná DPH. Pomohla by aj liberalizácia dovozu zberového papiera. V súčasnosti sa pripravuje nový zákon o odpadoch. Už diskusia k jeho vlaňajšej verzii ukázala, že spracovatelia zberového papiera od neho veľa očakávajú. Čo konkrétne? - Podporovanie aktivít podnikateľských subjektov zo strany štátu pokiaľ ide o „recykling“ - o triedenie zberového papiera podľa kvalít, spracovanie a úpravu zberového papiera, čo je dnes bežnou praxou v štátoch EÚ, kde je už dlhší čas zavedená legislatíva súvisiaca s odpadovým hospodárstvom. Triedený zberový papier totiž možno pridávať podľa kvality aj do takých druhov papierov, do ktorých sa dnes na Slovensku ešte nepoužíva, čím by sa ušetrila celulóza a v konečnom dôsledku by sa lepšie zužitkovala už raz použitá - vyťažená drevná hmota. Zákon o odpadoch by mal razantnejšie riešiť povinnú likvidáciu obalov a obalových materiálov a pokiaľ by to tak bolo, potom by skutočne nastala obroda papierenského spracovateľského sektora. V obchodoch by sa znovu začali používať namiesto mikroténových papierové vrecúška a namiesto plastových tašiek papierové. Podľa môjho názoru by širšiemu rozvoju papierenského priemyslu - pokiaľ ide o spotrebu finálnych výrobkov - pomohla silnejúca kúpna sila obyvateľstva tak, aby v každej domácnosti boli bežne denne používané papierové obrúsky, kuchynské utierky, nehovoriac už o častejších nákupoch novín, časopisov a hlavne kníh. Zdena Rabayová

Amsterdamoblačno14
Aténypolooblačno20
Belehradoblačno14
Berlínoblačno13
Bratislavadážď13
Bruseloblačno14
Budapešťoblačno15
Bukurešťpolooblačno14
Frankfurtoblačno13
Helsinkidážď8
Istanbuloblačno18
Kodaňprehánky9
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno27
Londýnprehánky14
Madridpolooblačno23
Milánooblačno19
Moskvaoblačno10
Oslooblačno10
Parížpolooblačno15
Prahaoblačno13
Rímbúrky17
Sofiapolooblačno15
Štokholmdážď9
Varšavaoblačno13
Viedeňzamračené14
Záhrebpolooblačno17
Ženevaoblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.