Výdavky na auto

Ak vychádzam z predpokladu, že pojem „motorové vozidlo nezahrnuté v majetku daňovníka“ používaný v zákone o daniach z príjmov vyjadruje skutočnosť, že motorové vozidlo nie je súčasťou obchodného majetku podnikateľa, potom to znamená v zmysle definovania obchodného majetku podľa § 6 Obchodného zákonníka, že motorové vozidlo neslúži alebo nie je určené na podnikanie. Obchodným majetkom sú majetkové hodnoty (veci a iné peniazmi oceniteľné hodnoty), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ak nejaký majetok daňovníka nie je súčasťou jeho obchodného majetku, nevedie tento majetok ako zložku majetku v účtovníctve podnikateľa. To znamená, že ak motorové vozidlo nie je súčasťou obchodného majetku podnikateľa, nadväzne na uvedené podnikateľ neúčtuje ani o nákupe pohonných látok, ktoré sú určené na prevádzku tohto vozidla, rovnako ako neúčtuje ani o výdavkoch súvisiacich napr. s opravou a údržbou motorového vozidla. Ak však podnikateľ použije toto motorové vozidlo na dopravu pri pracovnej ceste, umožňuje mu § 24 ods. 2 písm. k) bod 4 zákona o daniach z príjmov uplatniť výdavok vo výške

- sadzby základnej náhrady,
- náhrady za spotrebované pohonné látky.
Výdavok za spotrebované pohonné látky vypočíta daňovník z ceny nakúpených pohonných látok s daňou z pridanej hodnoty. Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov priznáva v § 20 ods. 2 nárok na odpočet dane platiteľovi dane, ktorý splní podmienky uvedené v tomto ustanovení. Jednou z podmienok je, že daň na vstupe, ktorá je súčasťou celkovej nákupnej ceny, je zaúčtovaná. Ako je však vyššie uvedené, podnikateľ, ktorý nezahrnul vlastné motorové vozidlo do svojho obchodného majetku, teda ho nepovažuje za majetok, ktorý mu slúži alebo je určený na podnikanie, neúčtuje o nákupe pohonných látok, preto nemôže uplatňovať odpočet dane z nakúpených pohonných látok. Ing. Helena Dvoranovská