Prísnejšie nároky na odpočet (III)

Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona určuje okrem spôsobu výpočtu koeficienta aj výnimky pri započítaní ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane podľa § 26 zákona do menovateľa koeficienta, to znamená určuje niektoré osobitné prípady zdaniteľných plnení oslobodených od dane, keď sa do menovateľa koeficienta neuvádza celá cena zdaniteľného plnenia. Do 1. apríla 1999 išlo o tieto prípady: - prevod cenných papierov, ktoré platiteľ dane nadobudol na vlastný účet, to znamená stal sa majiteľom cenných papierov a následne ich predal (do menovateľa koeficienta sa uvádzalo 10 % predajnej ceny cenných papierov), - dosiahnutie výnosu z akcií - dividendy (do menovateľa koeficienta sa toto zdaniteľné plnenie vôbec neuvádzalo), - cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti, ak je tento predaj oslobodený od dane podľa § 36 zákona, to znamená prípad, keď kupujúci je platiteľom dane (cena predaja podniku alebo časti podniku sa neuvádzala do menovateľa koeficienta), - cena bez dane za služby v prípade, že ich platiteľ dane prijal ako oslobodené od dane, požadoval za tieto služby úhradu od inej osoby a nebol povinný uplatniť daň podľa § 8 ods. 6 a 7 zákona, napr. prefakturovanie poštovného vo výške, v akej bolo zaplatené pošte, prefakturovanie medzinárodnej prepravy tovaru vo výške, akú fakturoval dopravca (tieto refakturácie sa neuvádzali do menovateľa koeficienta), - prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti (predajná cena obchodného podielu sa neuvádzala do menovateľa koeficienta). Vypočítaný koeficient sa do 1. apríla 1999 zaokrúhľoval na štyri desatinné miesta smerom hore, napr. ak vypočítaný koeficient mal hodnotu 0,7654321, zaokrúhlil sa na 0,7655. Od 1. apríla 1999 sú osobitné prípady zdaniteľných plnení oslobodených od dane, keď sa do menovateľa koeficienta neuvádza celá cena zdaniteľného plnenia, upravené v novelizovanom znení § 21 ods. 2 zákona takto: 1. Pri predaji cenných papierov, ktoré platiteľ dane nadobudol na vlastný účet, to znamená stal sa ich majiteľom, uvedie platiteľ dane do menovateľa koeficienta len 1 % predajnej ceny cenných papierov. Uvedené sa nevzťahuje na obchodníkov s cennými papiermi, u ktorých je nákup a predaj cenných papierov predmetom podnikania. Obchodníci s cennými papiermi uvádzajú do menovateľa koeficienta predajnú cenu cenných papierov v plnej výške. 2. Do menovateľa koeficienta sa vôbec neuvádza úrok z peňažných prostriedkov na bankovom účte, ak platiteľ dane, ktorý tento úrok dosiahol, nie je bankou. Ak tento úrok dosiahne banka zo svojich peňažných prostriedkov uložených v inej banke, uvedie ich do menovateľa koeficienta v plnej výške. 3. Do menovateľa koeficienta sa neuvádza (rovnako ako do 1. apríla 1999) cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti, ak je tento predaj oslobodený od dane podľa § 36 zákona. 4. Do menovateľa koeficienta sa neuvádza (rovnako ako do 1. apríla 1999) cena bez dane za služby v prípade, že ich platiteľ dane prijal ako oslobodené od dane, požaduje za tieto služby úhradu od inej osoby a nie je povinný uplatniť daň podľa § 8 ods. 6 a 7 zákona. 5. Do menovateľa koeficienta sa neuvádza (rovnako ako do 1. apríla 1999) predajná cena obchodného podielu pri prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Vypočítaný koeficient sa od 1. apríla 1999 tiež zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, ale už nie vždy smerom hore, napr. ak má vypočítaný koeficient hodnotu 0,76543, zaokrúhli sa na 0,7654. Oprava odpočtu dane
Podľa § 22 ods. 1 zákona v znení platnom do 1. apríla 1999 bol platiteľ dane, ktorý prijal daňový dobropis, povinný vykonať opravu dane na účely odpočtu dane v zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis zaúčtoval. Za nezrovnalosť zákona bolo možné považovať prípad, ak platiteľ dane v zdaňovacom období daňový dobropis zaúčtoval, na základe čoho mal vykonať opravu dane na účely odpočtu dane, pričom však nárok na odpočet dane na vstupe uvedenej v riadnom daňovom doklade zatiaľ ešte uplatnený nebol a ani v zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis platiteľ dane zaúčtoval, nebol odpočet dane uplatnený, ale bol uplatnený až v neskoršom zdaňovacom období. V tomto prípade dochádzalo k situácii, že platiteľ dane mal vrátiť do štátneho rozpočtu časť dane na vstupe, resp. celú daň na vstupe, zo zaúčtovaného daňového dobropisu, avšak nárok na odpočet dane z riadneho daňového dokladu uplatnený ešte nebol. Uvedený prípad bolo možné v praxi riešiť tak, že prijatý daňový dobropis platiteľ dane zaúčtoval najskôr v zdaňovacom období, v ktorom boli už splnené podmienky na odpočet dane na vstupe uvedenej v riadnom daňovom doklade (podmienky § 20 ods. 2 zákona), a do daňového priznania sa uviedol ako daň na vstupe údaj, ktorý zodpovedal rozdielu údajov uvedených v riadnom daňovom doklade a daňovom dobropise, to znamená opravená cena prijatého zdaniteľného plnenia a opravená suma dane na vstupe, pri ktorej platiteľ dane uplatňuje odpočet dane. Ako doklady preukazujúce tento nárok na odpočet dane slúžili daňový doklad a daňový dobropis. V záujme odstránenia tejto nezrovnalosti v zákone sa od 1. apríla 1999 mení znenie ustanovenia § 22 ods. 1 zákona tak, aby z neho bolo zrejmé, že platiteľ dane, ktorý dostal daňový dobropis, opraví odpočet dane iba v prípade, ak tento odpočet dane už bol uplatnený v daňovom priznaní. V prípade, že dodávateľ dodatočne zvýši cenu zdaniteľného plnenia, môže platiteľ dane, ktorý dostal daňový ťarchopis, opraviť uplatnený odpočet dane iba v prípade, ak daň uvedenú na tomto doklade zaplatil. Ak suma dane na daňovom ťarchopise je rovná alebo viac ako 200 000 Sk, je dokladom o zaplatení dane len výpis z bankového účtu platiteľa dane alebo ústrižok poštovej poukážky (§ 22 ods. 2 zákona). Ing. Zdenka Jablonková