Ceny potravinárskych komodít za marec 1999

Hovädzí dobytok
Ceny hovädzieho mäsa na Chicagskej burze podporovali v závere mesiaca nákupy plátkov pred veľkonočnými sviatkami. Týždenne mäsopriemysel USA spracoval v priemere 120 tis. kusov hovädzieho dobytka. Zásoby hovädzieho mäsa sú stále na vysokej úrovni, čo bráni výraznejšiemu rastu cien. Plánovaný vývoz hovädzieho mäsa ako potravinová pomoc do Ruska sa z dôvodu vojnových udalostí v juhoslovanskom Kosove oneskorí. Ceny živého dobytka na aprílový dodací termín v Chicagu majú podpornú cenovú úroveň 1,36 USD/kg a horná cenová úroveň je postavená na cenovom bode 1,59 USD/kg. Na cenový vzostup mala vplyv správa o stave ošípaných na severoamerických farmách. V tomto roku sa očakáva zvýšenie priemernej ceny hovädzieho mäsa v Spojených štátoch amerických na 1,54 USD/kg, keď v roku 1998 sa priemerná cena pohybovala okolo 1,35 USD/kg. V auguste minulého roka klesli priemerné ceny hovädzieho dobytka od chovateľov v USA na 1,26 USD/kg a v nasledujúcom mesiaci na 1,24 USD/kg živej hmotnosti. V októbri 1998 sa ceny jatočného hovädzieho dobytka od farmárov mierne zvýšili na 1,27 a v novembri na 1,28 USD/kg živej hmotnosti, ale potom v poslednom mesiaci roka klesli na 1,25 USD/kg. V roku 1997 bola priemerná predajná cena hovädzieho dobytka od farmárov USA 1,39 USD/kg, v roku 1996 1,29 USD/kg a v roku 1995 1,36 USD/kg. Dôvodom boli veľmi nízke ceny krmovín, ktoré umožňovali chovateľom znižovať náklady chovu. V roku 1998 sa vo svete vyprodukovalo asi 140,1 mil. ton tmavého mäsa (hovädzieho, bravčového, teľacieho, baranieho ...), teda o 2,7 mil. ton viac ako v roku 1997, o 4,6 mil. ton viac ako v roku 1996 a o 9,9 mil. ton viac v porovnaní s produkciou roku 1995. Za posledné desaťročie stúpla svetová produkcia všetkého tmavého mäsa takmer o 25 %. V roku 1992 sa na celom svete vyprodukovalo odhadom 117,3 mil. ton „červeného“ mäsa, o rok neskôr 119,3 mil. a v roku 1994 124,6 mil. ton. S rastom svetovej populácie sa zvyšuje prirodzene aj spotreba tmavých druhov mäsa. Od roku 1989 stúpla spotreba zo 110,9 mil. na minuloročných 138,9 mil. ton. V polovici 90. rokov sa vo svete skonzumovalo 123,5 mil. ton tmavého mäsa; v roku 1995 128,7 mil.; v kalendárnom roku 1996 132,8 mil. a v roku 1997 135,1 mil. ton. Objem svetového obchodu s tmavým mäsom bol za uplynulých desať rokov pomerne vyrovnaný, keď ročne sa exportovalo priemerne 8 mil. ton. Najnižší svetový vývoz tmavého mäsa za posledné desaťročie bol v rokoch 1992 - 1993 7,4 mil. ton. V roku 1998 sa vo svete exportovalo 8,5 mil. ton tmavého mäsa a v roku 1997 8,6 mil. ton. Ošípané
Napriek nízkym predajným cenám ošípaných na trhu USA chovatelia dosiaľ neznižovali stavy ošípaných, pretože dúfali v cenový nárast a k udržaniu chovu na farmách im donedávna pomáhali aj veľmi nízke ceny kukurice, sójových bôbov a produktov zo sóje. V uplynulom mesiaci bol zaznamenaný na Chicagskej komoditnej burze rast cien ošípaných, pretože ponuka sa dostáva pod kontrolu chovateľov i spracovateľov. V decembri minulého roka ceny prasiat na trhu USA klesli v priemere na 0,32 USD/kg živej hmotnosti, ale už v januári tohto roka stúpli na 0,57 USD/kg. V januári 1998 predajné ceny prasiat od amerických farmárov sa pohybovali v priemere 0,79; v auguste 0,77; v septembri 0,65; v októbri 0,60 a v novembri 0,41 USD/kg. V januári 1997 sa ceny ošípaných od farmárov v USA pohybovali v priemere 1,19 USD/kg živej hmotnosti, potom v nasledujúcich dvoch mesiacoch klesli na 1,09 USD/kg, ale už v apríli 1997 sa ceny vyšplhali na 1,19 USD/kg. Za obdobie máj - júl 1997 sa ceny živých ošípaných od producentov zvýšili až na úroveň 1,30 a odvtedy strmhlav klesali najprv na 1,22 v auguste a do záveru roku 1997 až na 0,92 USD/kg. V kalendárnom roku 1997 priemer cien ošípaných od farmárov činil 1,17 USD/kg; v roku 1996 1,14 a v roku 1995 0,89 USD/kg. V súčasnom kalendárnom roku sa odhaduje pokles výroby bravčového mäsa v Spojených štátoch amerických na 8,58 mil. ton z minuloročného rekordného množstva 8,62 mil. ton. V roku 1997 severoamerickí producenti vyrobili 7,84 mil., v roku 1996 7,76 a v roku 1995 8,10 mil. ton bravčového mäsa. Na začiatku tohto roka predstavovali zásoby bravčoviny v USA 266 tis. ton, keď pred rokom to bolo 185 tis. a na začiatku roku 1997 166 tis. ton. Začiatočný stav zásob bravčového mäsa v mäsopriemysle, u obchodníkov a na farmách USA v roku 1996 bol 180 tis. a roku 1995 199 tis. ton. Napriek poklesu tohtoročnej výroby bravčového mäsa by celková aktuálna ponuka na trhu USA mala byť veľmi vysoká - 9,16 mil. ton. Očakáva sa v tomto roku import 318 tis. ton bravčového mäsa, keď vlani sa do USA doviezlo 315 tis. ton. V roku 1998 bola ponuka bravčového mäsa v Spojených štátoch v množstve 9,12 mil. ton, o 830 tis. ton väčšia v porovnaní s rokom 1997. V aktuálnom finančnom roku americkí vývozcovia očakávajú export bravčového mäsa v objeme 615 tis. ton, keď v minulom roku na svetový trh dodali 559 tis. ton, v roku 1997 474 tis. a v roku 1996 440 tis. ton. V roku 1995 export bravčového mäsa zo Spojených štátov dosiahol 357 tis. ton. Ryža
V sezóne 1998/1999 sa odhaduje, že ryža sa vo svete zasiala na rozlohe 149,6 mil. hektárov - druhá najväčšia plocha za posledné desaťročie - po sezóne 1996/1997. V predchádzajúcom období sa ryža vo svete pestovala na výmere 148,2 mil. ha. Za uplynulých 10 rokov boli pestovateľské plochy ryže vo svete pomerne stabilné, keď sa pohybovali od 145,5 do 149,7 mil. ha. Najmenšia svetová rozloha ryže v posledných desiatich rokoch bola v sezóne 1993/1994. Aktuálna úroda ryže vo svete sa odhaduje najväčšia od roku 1989, konkrétne 386,3 mil. ton. V sezóne 1997/1998 celosvetová produkcia ryže predstavovala 384,6 mil. a v sezóne predtým 380 mil. ton. Svetová produkcia ryže od produkčnej sezóny 1989/1990 (s výnimkou sezóny 1993/1994) stabilne rastie. Hospodárska kríza v štátoch východnej a juhovýchodnej Ázie má svoj podiel na odhadovanom poklese objemu svetového obchodu s ryžou v súčasnej sezóne (20,2 mil. ton). V minulej sezóne svetový export ryže predstavoval 23,6 mil. ton, v obchodnej sezóne 1996/1997 18,9 mil. a v sezóne 1995/1996 19,5 mil. ton. V období 1994/1995 sa exportovalo 21 mil. ton a v sezóne predtým 16,4 mil. ton ryže. Od roku 1989 pravidelne každoročne stúpa spotreba ryže vo svete. V marketingovej sezóne 1989/1990 sa jej v celosvetovom meradle spotrebovalo 338,2 mil. ton a o päť rokov neskôr už 358,7 mil. ton. V súčasnej sezóne odhad hovorí, že vo svete spotreba ryže dosiahne 388,6 mil. ton, čo by bolo o 1,3 % viac ako v predchádzajúcom období. V sezóne 1996/1997 sa na našej planéte skonzumovalo 379 mil. a v sezóne 1995/1996 371,2 mil. ton ryže v rôznych úpravách. Na konci tejto sezóny sa predpokladá pokles svetových zásob ryže o 2,3 mil. ton v porovnaní so záverom sezóny 1997/1998, keď celosvetové zásoby ryže tvorili 52,1 mil. ton. Na konci sezóny 1996/1997 sa vo svete skladovalo 51,2 mil. ton a v závere sezóny 1995/1996 50,1 mil. ton ryže. Na začiatku 90. rokov záverečné stavy zásoby ryže vo svete tvorili vyše 59 mil. ton. Priemerná cena surovej ryže od farmárov USA sa v minulom roku pohybovala okolo 202 USD/tonu, keď celoročný priemer 1997 predstavoval 212,50 USD/tonu a v roku 1996 219,60 USD/tonu. V novembri uplynulého kalendárneho roka predajné ceny ryže od amerických farmárov klesli v priemere na 198 USD/tonu, ale už o mesiac sa priemer zvýšil na 199,70 a v januári t. r. nad 201 USD/tonu. Thajsko v tejto obchodnej sezóne exportuje asi 5,27 mil. ton ryže, najmä do Nigérie (585 tis. ton), Indonézie - okolo 510 tis., Malajzie - 458 tis., Iránu 362 tis. a do Číny 322 tis. ton. Vietnamský vývoz ryže 1998/1999 sa očakáva v množstve 3,27 mil. ton, pričom najväčšie dodávky budú smerovať na trh krajín západnej Afriky (720 tis. ton), potom na Filipíny (390 tis. ton), do Iraku (370 tis. ton), do Indonézie (280 tis.) a na Kubu (180 tis. ton). Exportéri z USA v aktuálnej sezóne dodajú na svetový trh asi 2,29 mil. ton ryže. Najvýznamnejšími odberateľmi americkej ryže budú pravdepodobne nasledovné štáty: Mexiko (280 tis. ton), Japonsko (210 tis.), Kanada a Haiti ( asi po 170 tis. ton) a Turecko (150 tis. ton). Pšenica
Cenu pšenice na burze v Chicagu ovplyvňovali v minulom mesiaci správy o príchode vlahy do centrálnych oblastí Spojených štátov a Číny. Americký export obilnín a krmovín v súčasnom kalendárnom roku ovplyvní zníženie celosvetového dopytu po obilninách a krmovinách a mal byť predstavovať v hodnotovom vyjadrení 14 mld. USD (o niečo menej ako v roku 1998). V daňovom roku 1997 bola hodnota amerického vývozu obilnín a krmovín 16,5 mld. a rok predtým 21,6 mld. USD. V sezóne 1999/2000 sa očakáva pokles pestovateľských rozlôh pšenice v USA o 5 % a produkcia bude asi o 14 % nižšia ako v tejto sezóne a bola by to najmenšia úroda od roku 1991. V závere mesiaca marca cena pšenice s dodávkou v máji t. r. na Chicago Board of Trade vystúpila na 2,97 USD/bušel (1 bušel pšenice = 27,2 kg), najvyššia cenová úroveň od tohtoročného januára. Dňa 26. februára t. r. májový termínový kontrakt pšenice bol na svojej najnižšej obchodovanej úrovni 2,48 USD/bušel. Pred jedenástimi mesiacmi sa na máj 1999 pšenica na parkete Chicagskej burzy obchodovala za 3,45 USD/bušel. Priemerné mesačné ceny pšenice od amerických farmárov sa v USA od januára 1998 postupne znižovali z 3,32 až na 3,06 USD/bušel v máji a potom na 2,39 USD/bušel v auguste. V septembri minulého roku mierne stúpli na 2,41 a v nasledujúcich dvoch mesiacoch na 2,97 USD/bušel. V decembri sa pšenica priamo od pestovateľov v priemere ponúkala na severoamerickom trhu za 2,87 a v januári tohto roku za 2,86 USD/bušel. V roku 1996 sa pšenica v Spojených štátoch amerických od pestovateľov predávala za priemernú cenu 4,30 a v roku 1995 za 4,55 USD/bušel. Brazílska úroda pšenice v sezóne 1998/1999 sa odhaduje v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vyššia o 37 %, v množstve 3 mil. ton. Príčinami prudkého nárastu produkcie je zväčšenie osevných rozlôh z 1,42 na 1,68 mil. hektárov a 43-percentný nárast cien pšenice na domácom trhu. Dovoz pšenice zo zahraničia sa po devalvácii brazílskeho reálu stal drahým. Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov (USDA) predpovedá, že za 5 rokov objem svetového obchodu s pšenicou stúpne na 120 mil. ton zo súčasných 100 mil. ton a podiel amerických vývozcov pšenice by z 28 % mal stúpnuť na 34 %. USDA vyjadrilo snahu, že sa zasadí o to, aby sa vo svetovom obchode do roku 2005 výrazne znížili dovozné clá na obilniny, postupne sa fázovo odstraňovali exportné subvencie a rôzne bezcolné prekážky medzinárodného obchodu. Juhoafrickí farmári odhadujú, že tohtoročná pestovateľská plocha pšenice bude najnižšia za posledné štyri desaťročia - 613 tis. hektárov, teda o 18 % menšia ako v sezóne 1998/1999. V pestovateľskej sezóne 1997/1998 sa v Juhoafrickej republike pestovala pšenica na rozlohe 748 tis. hektárov a produkcia dosiahla 1,53 mil. ton. V sezóne 1996/1997 sa v štáte na juhu Afriky vypestovalo 2,3 mil. ton pšenice. V sezóne 1998/1999 Austrália exportuje podľa odhadov asi 18,2 mil. ton pšenice a pšeničnej múky. Najväčšími odberateľmi budú s najväčšou pravdepodobnosťou nasledujúce krajiny: Irán - 3,59 mil. ton; Indonézia - 2,41 mil.; Egypt - 1,67 mil.; Japonsko - 1,23 mil. a India 1,11 mil. ton. Ing. Ivan Masár
Informačné spravodajstvo