Hodnota vzdelávania na príjmovej hojdačke Bratislava (is, bj) - Systém financovania vysokých škôl v krajinách OECD je zásadne diferencovaný. Na európskych štátnych univerzitách tvoria prostriedky získané zo súkromných zdrojov 10-25 % ich rozpočtu. Napríklad vo Veľkej Británii sú vysoké školy financované prevažne z verejných prostriedkov, tie však univerzity nedostávajú priamo, ale prostredníctvom samostatných finančných rád. Financovanie podrobne určuje finančné memorandum, s ktorým musia univerzity súhlasiť, ak chcú získať štátne financie. V Rakúsku sú všetky univerzity verejnými inštitúciami a do 97 % sú financované z federálneho rozpočtu. Za rozdelenie fondov medzi jednotlivé vysoké školy zodpovedá ministerstvo vedy, výskumu a umenia. V Spojených štátoch sa praktizuje jeden z najliberálnejších modelov financovania vysokých škôl - najväčšie a prestížne sú väčšinou neštátne a prostriedky na výchovu a vzdelávanie získavajú vlastnými podnikateľskými aktivitami a zo sponzorských príspevkov. Vysoké školy u nás majú postavenie samosprávnych rozpočtových organizácií, program ďalšieho rozvoja uvažuje o transformovaní na neziskové organizácie. Ráta sa s diferencovanými zdrojmi, ťažiskom príjmov však naďalej zostane štátny rozpočet, ktorý bude garantovať rozvoj hlavnej činnosti vysokých škôl - vzdelávanie. Pokiaľ ide o financovanie vedecko-výskumných projektov a štúdií, ktoré si na obchodnom princípe objednajú zástupcovia regiónov a súkromného sektora, budú sa na ňom podieľať regióny a zamestnávatelia. Novým zdrojom budú aj poplatky za štúdium od tzv. samoplatcov, čiže od študentov, ktorí neuspejú na prijímacích skúškach a pritom prejavia záujem o štúdium za úhradu nákladov. Cieľom ministerstva školstva je zvýšiť počet študujúcich z dnešných približne 17 % populačného ročníka na úroveň 25 %, ktorú odporúča EÚ.
