Hospodársky denník
USD41,264 Sk
EUR44,761 Sk
CHF27,951 Sk
CZK1,177 Sk
  Utorok  13.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prehlbovanie nerovnováhy


Pokles ekonomického rastu - daň predchádzajúcemu vývoju
Rok 1998 priniesol pre národné hospodárstvo SR na jednej strane relatívne solídne makroekonomické výsledky, avšak na druhej strane ďalšie zauzlenie a prehĺbenie problémov mikroekonomiky. Nedosiahnutie pokroku v riešení problémov mikroekonomickej adaptácie a nízka efektívnosť prerozdeľovacích procesov v oblasti verejných financií úzko súvisia s prehlbovaním vonkajšej a vnútornej nerovnováhy a so zaznamenaným poklesom dynamiky hospodárskeho rastu. Zákonitým dôsledkom vývoja predchádzajúcich rokov bude v roku 1999 pokračovanie poklesu dynamiky hospodárskeho rastu a znižovanie stability makroekonomického prostredia. Bude to najmä dôsledok neriešeného pnutia medzi nevyváženosťou ekonomiky a jej rastom na strane jednej a nedostatočnej mikroekonomickej adaptácie na strane druhej. Určitý vplyv na zníženie hospodárskeho rastu bude mať pritom aj očakávaná nižšia dynamika ekonomického rastu u našich hlavných obchodných partnerov. Vývoj ekonomiky Slovenska bude v roku 1999 bude predovšetkým podmienený: - znížením deficitnosti zahraničného obchodu,
- znížením deficitnosti verejných financií a
- úrovňou dosiahnutého pokroku v oblasti riešenia roky odkladaných vlečúcich sa problémov ekonomiky. Ide najmä o úverové portfólio komerčných bánk, medzipodnikovú zadlženosť, fungovanie účinného systému bankrotov a revitalizácie, fungovanie kapitálového trhu ako i efektívnosť prerozdeľovacích procesov v oblasti verejných financií. V uplynulých rokoch zaznamenaný vývoj naznačuje úzku súvislosť medzi dynamikou hospodárskeho rastu a štruktúrou agregátneho dopytu daného domácim a zahraničným dopytom na jednej strane, a deficitnosťou zahraničného obchodu na druhej strane. Vysoký hospodársky rast a vysoký podiel domáceho dopytu na dopyte spolu mali rozhodujúci vplyv na rast deficitu zahraničného obchodu. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v roku 1996, keď na generovaní 6,6-percentného rastu HDP sa 65,1 percentami podieľal domáci dopyt a iba 34,9 percentami dopyt zahraničný. Takto generovaný hospodársky rast bola schopná ekonomika dosiahnuť iba za cenu prudkého nárastu deficitu zahraničného obchodu. Pokles dynamiky hospodárskeho rastu a pokles podielu domáceho dopytu na dopyte spolu vyvolali v roku 1997 mierny pokles deficitu zahraničného obchodu. Napriek tomu, že v roku 1998 pokračoval pokles dynamiky hospodárskeho rastu a pokles podielu domáceho dopytu na dopyte spolu, deficit zahraničného obchodu vzrástol. Znamená to, že ekonomika sa dostala do takého štádia vývoja, kde na zníženie zahraničnoobchodného deficitu už nestačí iba zníženie dynamiky hospodárskeho rastu a zníženie podielu domáceho dopytu na dopyte spolu, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Doterajší vývoj v oblasti formovania domáceho dopytu a salda zahraničného obchodu vyjadrujú ukazovatele, ktoré obsahuje tabuľka. Domáci dopyt a saldo zahraničného obchodu
1994 1995 1996 1997 1998
Podiel domáceho dopytu na dopyte spolu % 59,1 60,9 65,1 63,0 62,01) Saldo zahraničného obchodu mld. Sk 2,6 -5,7 -70,3 -68,4 -80,8 Poznámka: Výpočet na podklade ukazovateľov ŠÚ SR. 1) odhad. Na štruktúru agregátneho dopytu dosiahnutú v roku 1998 mala rozhodujúci vplyv predovšetkým dosiahnutá dynamika exportnej výkonnosti. Rast exportnej výkonnosti bol však spojený s prudkým nárastom dovoznej náročnosti. Ukazuje sa, že efektívne vyváženie dovozu prostredníctvom vývozu, v dôsledku dovozne náročnej štruktúry výroby, vyžaduje opäť iba zvýšenie dovozu. Takže v dôsledku existujúcej štruktúry výroby, zvýšenie exportnej výkonnosti má vplyv na zvýšenie dovoznej náročnosti, možno sa dočítať v prognostickej štúdii „Zamestnanosť a základné tendencie na trhu práce v ekonomike Slovenska“ Pavla Kárásza a Juraja Renčka, pracovníkov Prognostického ústavu SAV, ktorú vypracovali s prispením Friedrich-Ebert Stiftung. (do)

Amsterdamoblačno14
Aténypolooblačno20
Belehradoblačno14
Berlínoblačno13
Bratislavadážď13
Bruseloblačno14
Budapešťoblačno15
Bukurešťpolooblačno14
Frankfurtoblačno13
Helsinkidážď8
Istanbuloblačno18
Kodaňprehánky9
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno27
Londýnprehánky14
Madridpolooblačno23
Milánooblačno19
Moskvaoblačno10
Oslooblačno10
Parížpolooblačno15
Prahaoblačno13
Rímbúrky17
Sofiapolooblačno15
Štokholmdážď9
Varšavaoblačno13
Viedeňzamračené14
Záhrebpolooblačno17
Ženevaoblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.