Pomôže dolár Latinskej Amerike?
Väčšina krajín Latinskej Ameriky, ktoré v poslednom čase zaznamenávajú veľkú nestabilitu domácich mien, má svoje finančné prostriedky a úspory uložené v amerických dolároch. Keď sa však začne hovoriť o postupnom nahradení domácich mien silným dolárom, ozývajú sa hlasné protesty. Táto téma sa stala dôležitou v predchádzajúcich rokoch, keď sa v dôsledku turbulencií na svetových finančných trhoch začala otriasať aj pôda pod nohami dovtedy odolných krajín Latinskej Ameriky. Agentúra Reuters uskutočnila v predchádzajúcom mesiaci prieskum, v ktorom oslovila 34 známych ekonómov z New Yorku, Londýna, Mexika, Brazílie a Argentíny. Výsledkom však bolo iba to, že sa nedá jednoznačne povedať, či by prechod k americkej mene bol jednoznačne dobrým alebo zlým krokom. Jedenásť ekonómov zaujalo k tomuto problému negatívny postoj, desiati boli tomuto riešeniu naklonení a zvyšných trinásť nezaujalo jednoznačné stanovisko. Nestabilné meny
Uprednostnenie dolára by podľa jednej strany mohlo podporiť všetky ekonomiky, ktoré by si vyriešením problémov volatilnej meny zabezpečili lepšie podmienky na expanziu. Argentína uskutočnila už v roku 1991 prvé kroky na vyriešenie problémov domácej meny zavedením menovej rady so Spojenými štátmi. Avšak situácia, ktoré bola v Argentíne na konci osemdesiatych rokov - hodnota inflácie dosiahla štvormiestne číslo - si dolarizáciu a zavedenie menovej rady nevyhnutne vyžiadala. Odborníci pripisujú základnú chybu tohto obdobia zlej domácej monetárnej politike. Podľa Michaela Moskowa, prezidenta Federal Reserve Bank of Chicago, je však Argentína v súčasnosti ďaleko od chvíle plnej implementácie plánu dolarizácie. Na adresu súčasného systému menovej rady M. Moskow poznamenal, že so sebou prináša pre Argentínu výhody, ale aj nevýhody. Jeho negatívny vplyv sa prejavil hlavne na slabších ekonomických ukazovateľoch ekonomiky, výhodou však bude ochrana pred výkyvmi na svetových devízových trhoch. V podobnej situácii sa nachádza aj Ekvádor, na ktorý výrazne pôsobil predchádzajúci obrovský prepad brazílskeho reálu. Na začiatku tohto sa objavili silné útoky zo strany špekulantov, ktorí sa snažili o výrazné znehodnotenie brazílskej meny. Podľa prezidenta Fernanda Henriqua Cardosa sa však situácia stabilizovala, vysoké úrokové sadzby sa podarili znížiť a zahraniční investori sa opäť začali zaujímať o brazílske projekty. Aj problémy s vysokou infláciou sa začínajú rozplývať, keď odhadovaná miera inflácie na tento rok by mala byť nižšia ako 10 %. Reál stratil v období fluktuačného režimu v porovnaní s americkým dolárom až 45 %. Za a proti
Hlavný prúd odporcov rastúcej závislosti na dolári argumentuje tým, že dlhodobý rast a ekonomická stabilita krajín Latinskej Ameriky môže byť zabezpečená iba hlbokými reformami. Na druhej strane väčšina krajín má svoje financie v dolároch, preto by sa mali jednotlivé vlády seriózne zamyslieť nad dlhodobým riešením tejto horúcej otázky. Zavedenie dolára by mohlo vyvolať zvýšený tlak na uskutočnenie ekonomických zmien, ktoré by zvýšili schopnosť konkurencie domácich ekonomík v porovnaní s ostatnými emerging markets. Dobrým príkladom môže byť Mexiko, ktoré počas svojich problémov v roku 1994 zaznamenalo výrazný rast exportu do USA, čo sa stalo odrazovým mostíkom na vyriešenie problémov. Rozhodnutie, akým smerom sa budú jednotlivé krajiny uberať, však nebude jednoduché, pretože prechod na dolár by mohol mať negatívny vplyv na uplatňovanie pôvodných ekonomických politík. Je takmer samozrejmé, že dolarizácia by sa uskutočnila iba na obdobie nevyhnutné na oživenie ekonomiky a zabezpečenie makroekonomickej stability. Americká ekonomika zaznamenala v posledných rokoch najdlhšie mierové obdobie rastu, a tak je najvhodnejším partnerom, ktorý by mohol pomôcť prekonať súčasnú krízu. Predstavitelia vlád jednotlivých krajín sa však obávajú narastajúcej závislosti na Spojených štátoch, ktorá by mohla v konečnom dôsledku prerásť do takých rozmerov, že by už nebolo jednoduché urobiť krok späť. Je nevyhnutné si však uvedomiť, že ekonomické podmienky v USA a ostatných krajinách Latinskej Ameriky budú v nasledujúcich rokoch určite odlišné, z čoho vyplýva, že rovnaká monetárna politika nebude vhodná pre všetky zainteresované strany. (Vladimír Gajdoš)
|
|
| Amsterdam | zamračené | 7 |
| Atény | slnečno | 26 |
| Belehrad | polooblačno | 17 |
| Berlín | dážď | 10 |
| Bratislava | polooblačno | 14 |
| Brusel | dážď | 8 |
| Budapešť | malá oblačnosť | 18 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | dážď | 8 |
| Helsinki | dážď | 9 |
| Istanbul | prehánky | 20 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 7 |
| Kyjev | dážď | 14 |
| Lisabon | oblačno | 15 |
| Londýn | oblačno | 8 |
| Madrid | oblačno | 22 |
| Miláno | oblačno | 22 |
| Moskva | prehánky | 10 |
| Oslo | dážď | 4 |
| Paríž | dážď | 12 |
| Praha | dážď | 10 |
| Rím | malá oblačnosť | 21 |
| Sofia | prehánky | 10 |
| Štokholm | dážď | 8 |
| Varšava | polooblačno | 11 |
| Viedeň | polooblačno | 11 |
| Záhreb | polooblačno | 19 |
| Ženeva | veľká oblačnosť | 11 |
|
|
|
