Investori chcú východné trhy
Slovensku chýbajú kvalitní manažéri
Vo svete existujú profesionálne organizácie, ktoré sa zaoberajú získavaním zahraničných investícií pre krajiny, ktoré majú o ne záujem. Dokonca existuje istá súťaž medzi krajinami o zahraničný kapitál. U nás existujúca organizácia SNAZIR (Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj) už pretrpela počas svojej existencie viaceré zmeny čo do spôsobu financovania i personálneho obsadenia. Jediná organizácia však nemôže nahradiť ostatné subjekty, ktoré by sa o prílev zahraničných investícií tiež mali snažiť, povedal nám o podpore prílevu zahraničných investícií do SR Peter Knapík, externý lektor Inštitútu zahraničného obchodu a pedagóg na Ekonomickej univerzite a pokračoval: Veľa zlého doteraz narobilo zovšeobecňovanie príčin nezáujmu a nízkeho prílevu zahraničných investícií. Dôvod nezáujmu investorov je pestrejší než tvrdenie, že príčinou boli politické pomery. Nepatrí medzi najdôležitejšie. Motivovať prílev investícií musíme aj prostredníctvom vhodných zákonov. Niektoré už existujú. Sú to dvojstranné dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, o vzájomnej ochrane investícií. Pred časom vláda poskytla zahraničným investorom daňové prázdniny. Aj doteraz existovali niektoré nástroje na podobné výhody (napr. oslobodenie nepeňažného vkladu zahraničného investora do firmy od cla atď.). Podľa P. Knapíka nie sú spomínané zvýhodnenia pre mnohé firmy dostatočnou zárukou zhodnotenia ich kapitálu. Výhody investorov narážajú na nepochopenie zo strany našich podnikateľov, pre ktorých výška daňového zaťaženia a vysoká cena peňazí hrajú negatívnu úlohu. Ako ďalej P. Knapík uvádza, nie je jasné, či navrhované opatrenia majú za úlohu vyriešiť len čiastkové alebo dokonca komplexnejšie problémy (deficit obchodnej bilancie, nezamestnanosť v regiónoch, nedostatok finančných zdrojov v SR, zvýšenie exportu, stabilizáciu meny, riešenie daňových príjmov v dlhodobejšom výhľade, stabilizáciu devízových rezerv). Poznám zahraničné analýzy zaoberajúce sa podnikateľským prostredím v tranzitívnych ekonomikách i úvahy o tom, či a kedy je vhodné zakladať v nich firmy s účasťou zahraničného kapitálu. Nelichotivé sú tvrdenia o tom, že zákony v tranzitívnych ekonomikách sú už pomerne dobré, len súdna prax je, bohužiaľ, iná, komentuje P. Knapík postoj zahraničných investorov: Našu firemnú sféru považujú za nepripravenú absorbovať zahraničné investície tak, aby došlo k ich zhodnoteniu. Podobné tvrdenie platí aj pre manažment a úroveň riadenia. Negatívne sa hodnotí neprehľadnosť finančných tokov. Namýšľame si tiež, komentuje P. Knapík úroveň slovenských manažérov, že máme dostatok odborníkov pre obchod a osobitne pre obchod zahraničný. Zahraničné analýzy tvrdia, že u nás prevažuje pohľad na obchod ako na fyzický pohyb tovaru (zásobovanie a odbyt). Navrhované riešenia, ako zvýšiť motiváciu zahraničných investorov v súčasnosti, podľa P. Knapíka málo zohľadňujú hroziace riziko pre investorov, ktorým je dovozná prirážka. Na druhej strane odmietame devalváciu. Tá by mohla aspoň krátkodobo pôsobiť ako stimul pre investorov zo zahraničia. Mnohých však môže viesť k istému otáľaniu a čakaniu na ďalší pokles kurzu koruny. Pre investora je však ťažko realizovateľné, aby podnikal v zaostalejších, vzdialenejších regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou úrovňou kvalifikácie. V Európskej únii, pokračuje P. Knapík, existujú rôzne motivačné fondy pre investovanie v tranzitívnych ekonomikách. Podmienkou však je, aby spoločný podnik produkoval pre trhy mimo EÚ. Založiť dnes výrobu, nasmerovať ju na export, získať podiel na zahraničných trhoch nie je jednoduché ani pre zahraničného investora. Zo zaostalejších regiónov so slabou infraštruktúrou je to ešte ťažšie. Aj v EÚ sa rozvoj zaostalejších regiónov riešil nie úľavami, ale finančnými fondmi na ich podporu. Mnohé výrobne a montovne by boli ohrozené navrhovanou dovoznou prirážkou. Existuje síce zámer vyňať z dovoznej prirážky viaceré komodity podľa istých kritérií. Tu treba povedať, že aj v predchádzajúcom období existovali výnimky z dovoznej prirážky. Neboli však stanovené logické pravidlá ich udeľovania. Systém udeľovania výnimiek nebol najvhodnejší a najprehľadnejší. Navyše, uplatňovanie dovoznej prirážky sa rôzne vysvetľovalo v existujúcich colných režimoch (napr. nebolo jasné, čo uznať za zušľachťovací styk a pod.). Pred rokom 1989, podotkol P. Knapík, ešte existovala možnosť tzv. kompletačných dovozov. V takomto prípade výrobca lodí nemusel platiť colný dlh za zariadenia, ktoré montoval do lode určenej na vývoz. Bojím sa, že snaha zabiť viac múch jednou ranou nemusí byť pri prijímaní motivačných opatrení najúčinnejšia. Zahraničný investor si uvedomuje aj riziká hroziace napr. z devízového zákona pri uplatnení ťnúdzového režimuŤ, z rýchlosti zmien v daňových zákonoch, hroziace riziká transferu ziskov, riziká reinvestovania ziskov v SR. Poskytnúť zahraničným investorom výhody v období, keď neexistuje v zásade podpora exportu u nás, je dosť zložité. Najmä z pripravovaných zmien vo fungovaní Fondu na podporu exportu nemožno vytušiť, čo sa v skutočnosti bude z nich realizovať. Podľa P. Knapíka prekážkou pre zahraničných investorov bude existujúci systém administratívnych predpisov v zahraničnom obchode a ťažkopádnosť ich vybavovania (pravidlá na udeľovanie dovozných licencií, certifikátov, rýchlosť a kvalita colného konania, skladanie colnej istoty, vracanie DPH pri vývoze, komplikácie zo strany colnice pri uznávaní, čo je a čo nie je zušľachťovací styk v systéme vracania a v podmienečnom režime). Aj kvalita poistných, prepravných a špedičných služieb poskytovaných našimi firmami je často na nízkej úrovni. Zahraničný investor zvyčajne nemá záujem len o to, aby sme mu poskytli iba plochu pre jeho závod a k tomu lacnú pracovnú silu. Bez infraštruktúry, služieb, financovania predchádzajúce výhody nemotivujú dostatočne. Aj minulá vláda prijala niektoré opatrenia na podporu prílevu investícií boli však nesystémové a neboli prijaté včas, ale až vtedy, keď sa o SR všeobecne hovorilo ako o krajine, kde nie je vhodné investovať. Aj partner v colnej únii s ČR prijal viaceré opatrenia motivujúce zahraničných investorov, ktoré však zatiaľ nedokazujú svoju úspešnosť. Jaroslav Koribský
|
|
| Amsterdam | zamračené | 7 |
| Atény | slnečno | 26 |
| Belehrad | polooblačno | 17 |
| Berlín | dážď | 10 |
| Bratislava | polooblačno | 14 |
| Brusel | dážď | 8 |
| Budapešť | malá oblačnosť | 18 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | dážď | 8 |
| Helsinki | dážď | 9 |
| Istanbul | prehánky | 20 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 7 |
| Kyjev | dážď | 14 |
| Lisabon | oblačno | 15 |
| Londýn | oblačno | 8 |
| Madrid | oblačno | 22 |
| Miláno | oblačno | 22 |
| Moskva | prehánky | 10 |
| Oslo | dážď | 4 |
| Paríž | dážď | 12 |
| Praha | dážď | 10 |
| Rím | malá oblačnosť | 21 |
| Sofia | prehánky | 10 |
| Štokholm | dážď | 8 |
| Varšava | polooblačno | 11 |
| Viedeň | polooblačno | 11 |
| Záhreb | polooblačno | 19 |
| Ženeva | veľká oblačnosť | 11 |
|
|
|
