Druhá krvavá vojna
Boj medzi sekulárnou tradíciou a náboženským fundamentalizmom Desať rokov bojovali Alžírčania za nezávislosť od Paríža. Sloboda získaná v roku 1962 stála dva milióny ľudských životov, a táto bývalá francúzska kolónia si vtedy získala obdiv celého sveta. Za statočnosť. Bola to prvá krvavá vojna moderného Alžírska. Tá druhá, prebiehajúca, si obdiv nezasluhuje. V konflikte medzi úradnou mocou a islamskou opozíciou od roku 1991 už zahynulo okolo 77 000 ľudí. Alžírsko sa stalo synonymom pre násilie a občiansku bezmocnosť. Príčiny konfliktu má na svedomí hlboký rozpor medzi dvoma protichodnými ideológiami. Na jednej strane je sekularistická tradícia krajiny, podľa ktorej platí, že štát a náboženstvo sú oddelené. Je to situácia podobná ako v Turecku, kde náboženské vášne drží na uzde armáda. Na druhej strane je silná podpora koncepcie islamského štátu (živená zo zahraničia), podľa ktorej najvyšším zákonom krajiny je islam a ústavou Korán. Rozpor medzi oboma koncepciami sa vyhrotil v roku 1991, keď v prvom kole parlamentných volieb prekvapivo zvíťazil Islamský front spásy (FIS), ktorý sa netajil inštaláciou fundamentalistického islamského štátu. Islamisti ťažili zo skutočnosti, že Alžírsko sa po poklese cien ropy dostalo do sociálnych problémov, ktorým dominovala vysoká nezamestnanosť, nedostatok tovarov a všeobecná kríza. Severu Afriky hrozil "iránsky" režim, čiže zánik občianskych slobôd a demokracie západného typu. V mene záchrany demokracie preto armáda celkom nedemokraticky zrušila demokratické voľby. Znamenalo to však spustenie lavíny s katastrofálnymi následkami. FIS bol politickou stranou s najsilnejšou podporou obyvateľstva. Vládna akcia vzbudila protireakciu. A keďže zahraničie na čele so štátmi západnej Európy a USA viac-menej schválilo nedemokratické zrušenie volieb, hnev oklamaných náboženských fanatikov sa najskôr obrátil na cudzincov. Prvá vlna vraždenia sa týkala zahraničných turistov, robotníkov a misionárov. A tiež predstaviteľov úradnej moci - policajtov, úradníkov, miestnych politikov, ale aj novinárov a intelektuálov. Roztočená špirála násilia akoby nemala konca. Svet sa každý týždeň dozvedá o nových krutých masakroch na vidieckom obyvateľstve, o vyvražďovaní celých dedín. Najhoršia na tom je skutočnosť, že sa nedá ukázať prstom na vinníka. Vláda obviňuje islamské gerily, že vraždením dostali krajinu do stredoveku, fundamentalisti zasa z vrážd vinia vládne jednotky, ktoré chcú vraj takto zdiskreditovať náboženské politické hnutia v krajine. Jedno je však isté - priveľa krvi pretieklo a je čas povedať dosť. Iaromír Novák
|
|
| Amsterdam | zamračené | 7 |
| Atény | slnečno | 26 |
| Belehrad | polooblačno | 17 |
| Berlín | dážď | 10 |
| Bratislava | polooblačno | 14 |
| Brusel | dážď | 8 |
| Budapešť | malá oblačnosť | 18 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | dážď | 8 |
| Helsinki | dážď | 9 |
| Istanbul | prehánky | 20 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 7 |
| Kyjev | dážď | 14 |
| Lisabon | oblačno | 15 |
| Londýn | oblačno | 8 |
| Madrid | oblačno | 22 |
| Miláno | oblačno | 22 |
| Moskva | prehánky | 10 |
| Oslo | dážď | 4 |
| Paríž | dážď | 12 |
| Praha | dážď | 10 |
| Rím | malá oblačnosť | 21 |
| Sofia | prehánky | 10 |
| Štokholm | dážď | 8 |
| Varšava | polooblačno | 11 |
| Viedeň | polooblačno | 11 |
| Záhreb | polooblačno | 19 |
| Ženeva | veľká oblačnosť | 11 |
|
|
|
