Pozadie utečeneckej drámy
Exodus odštartoval až po začiatku leteckých útokov
Nič z toho, čo sa teraz odohráva ma neprekvapuje. Vojenskí predstavitelia v úplnosti anticipovali Miloševičovu odpoveď, uviedol pre americký týždenník Newsweek generál W. Clark na margo posledných kosovských utečeneckých vĺn. Jeho slová teda vôbec nekorešpondujú s vyhláseniami západných politikov, ktorí svetovú verejnosť presviedčajú, že exodus by sa konal aj bez bombových úderov. Sú však aj ďalšie fakty hovoriace proti argumentom týchto politikov. V prvom rade nie je pravda, že Albánci utekajú z Kosova už celé desaťročie. Srbské úrady síce vládli v 90. rokoch v Kosove tvrdou rukou, no za túto skutočnosť nemôže len Miloševičov režim, ale aj neochota Albáncov zmieriť sa so skutočnosťou, že sú občanmi Juhoslávie a ich odmietanie práv a povinností, ktoré im z toho plynuli. K prvým utečeneckým vlnám prišlo však až v lete minulého roka. To sa však boj o nezávislosť kosovských Albáncov už neobmedzoval len na pasívny odpor, ale teroristická UCK ovládala tretinu územia Kosova, kde sa ďalej ozbrojovala a organizovala. Belehrad proti tomu zasiahol. Možno príliš tvrdo, ale nie neoprávnene. Nepriamym výsledkom prvého exodu bol nátlak Západu a októbrová dohoda Miloševič-Holbrooke, v dôsledku ktorej sa veľká časť utečencov vrátila domov. V súčasnosti sa však s cieľom ilustrovať nevyhnutnosť zásahu a podporiť teóriu o kontinuite vyháňania tento návrat často ignoruje. Skutočnosť je však taká, že prevažná väčšina z odhadovaných 800-tisíc utečencov svoje domovy opustila až po 24. marci. Tiež treba povedať, že medziobdobie medzi dohodou Miloševič-Holbrooke a leteckými útokmi nebolo vyplnené len obmedzenými akciami srbských jednotiek, ale v prvom rade teroristickými útokmi UCK, ako aj nie celkom férovým prístupom šéfov overovateľskej misie OBSE. Čiže nespravodlivé obviňovanie Belehradu ako jediného vinníka za situáciu v Kosove, ako aj za zlyhanie rokovaní v Rambouillet, len ešte viac vyprovokovalo tvrdé odvetné opatrenia po začiatku leteckých útokov. Pritom akcie juhoslovanskej armády sú zrejme aj súčasťou vojenskej stratégie. Nemožno predsa očakávať od srbskej armády, že bude nečinne trpieť bombardovanie a potom, dôkladne oslabená, v boji s UCK príde o Kosovo. Nakoniec, hocako cynicky to znie, v danom okamihu nie je možné posúdiť ozajstný rozmer tragédie. Pohľad na masy utečencov je strašný. Príčiny ich odchodu však nemusia byť výlučne cielené akcie srbských ozbrojených zložiek. V Kosove sú útoky bombardérov NATO najintenzívnejšie. Okrem toho tu prebiehajú boje medzi juhoslovanskou armádou a UCK. Nemôže preto prekvapovať, že ľudia pred vojnou utekajú. Stačí povedať, že utečenci z Kosova odchádzajú nielen do Albánska a Macedónska, ale aj samého Srbska. Ešte ťažšie je však overiť si utečenecké príbehy o masových popravách či znásilneniach, ako aj zistiť, ako často k takýmto prípadom naozaj prichádza. Treba si totiž uvedomiť, že v Kosove zúri vojna a, ako sa hovorí, prvou obeťou vojny je pravda. V našej ére informácií to platí dvojnásobne. Rastislav Boldocký
|
|
| Amsterdam | zamračené | 7 |
| Atény | slnečno | 26 |
| Belehrad | polooblačno | 17 |
| Berlín | dážď | 10 |
| Bratislava | polooblačno | 14 |
| Brusel | dážď | 8 |
| Budapešť | malá oblačnosť | 18 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | dážď | 8 |
| Helsinki | dážď | 9 |
| Istanbul | prehánky | 20 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 7 |
| Kyjev | dážď | 14 |
| Lisabon | oblačno | 15 |
| Londýn | oblačno | 8 |
| Madrid | oblačno | 22 |
| Miláno | oblačno | 22 |
| Moskva | prehánky | 10 |
| Oslo | dážď | 4 |
| Paríž | dážď | 12 |
| Praha | dážď | 10 |
| Rím | malá oblačnosť | 21 |
| Sofia | prehánky | 10 |
| Štokholm | dážď | 8 |
| Varšava | polooblačno | 11 |
| Viedeň | polooblačno | 11 |
| Záhreb | polooblačno | 19 |
| Ženeva | veľká oblačnosť | 11 |
|
|
|
