Nemeniť pravidlá hry Za marec dosiahla nezamestnanosť v SR až 17,5 %. Bez práce je teda takmer pol milióna ľudí a ďalšie prognózy nie sú radostné. Jedným z východísk je aj v minulosti toľko diskutovaný projekt verejnoprospešných prác. Samosprávy sa s ním stotožnili a po získaní finančného zabezpečenia od štátu ho sľubne rozbehli. Dnes, keď by to štát a jeho obyvatelia najviac potrebovali, v tomto smere zostalo ticho. Potvrdil nám to pri včerajšej návšteve našej redakcie aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Zo strany samospráv nie sú prekážky. Vieme dať nezamestnaným prácu, dokonca priložíme aj časť finančných prostriedkov na motiváciu ľudí, aby mali záujem pracovať. Ale projekt zaspal zo strany štátu, nemá naň peniaze. Úrady práce nemôžu vytvárať dostatočný počet miest, pretože tento spôsob vytvárania pracovných miest nebol správne využitý v štátnej správe a v iných inštitúciách. Obce a mestá dostávali iba okolo 50 % financií vynaložených na tento účel... V súčasnosti rastie počet nezamestnaných. Preto sa väčšina financií, ktorými disponuje Národný úrad práce, vynakladá na pasívnu politiku práce, na podpory v nezamestnanosti, a nie na aktívnu, ktorej nástrojom sú aj verejnoprospešné práce. Všetci samospráva, odbory, ministerstvo práce deklarujeme podporu verejnoprospešným prácam, ale nejde to... Do riešenia problému nezamestnanosti treba vtiahnuť aj samosprávy, ktoré môžu vytvárať pracovné príležitosti. Darí sa to? - Nie. Ale nie je to naša chyba. Legislatívne sa veci nepohli dopredu. Napríklad pre nás ako predstaviteľov samosprávy v obci je tajomstvo, kto z našich obyvateľov je nezamestnaný. Je to vraj ochrana údajov. Ale v minulosti sme tieto údaje dostávali. Vedeli sme, kto je naozaj nezamestnaný, kto nechce pracovať a kto berie podporu a pritom chodí za prácou do zahraničia. Tým, že takáto spolupráca neexistuje, štát prichádza o nemalé prostriedky. Čo navrhujete ako riešenie? - Samospráva by napríklad mala byť vedená k tomu, aby podnikala. Mala by zakladať verejnoprospešné organizácie. Lenže pri tom ju náš daňový systém vníma ako klasický podnikateľský subjekt. Veľakrát sme navrhovali v tomto smere zmeny, ale márne. Pristali sme dokonca aj na to, aby sme boli zdaňovaní ako podnikateľský subjekt, ale nech je v daňovom zákone klauzula, že peniaze, ktoré zaplatíme na daniach, sa vrátia do obecných rozpočtov. Tento systém je bežný vo vyspelých krajinách. U nás však zatiaľ nie je politická vôľa na jeho presadenie. Dane plynú do centra, do štátneho rozpočtu, o ktorom rozhodujú poslanci. Čiže neexistuje výrazná motivácia pre samosprávy. Je najvyšší čas zmeniť daňový systém. V súčasnosti aj obce a mestá iba živoria a táto situácia sa nedá udržať dlhodobo. Dá sa povedať, že tento rok je posledný, keď sa ešte dá žiť na dlh. Už nemôžeme predávať majetok a brať úvery. Na tento rok ste akceptovali 7,7 mld. Sk pre samosprávy na republikových daniach. Nárast o 10 % zodpovedal konštante minulých rokov. Čo teda bude o rok? - Pri tohtoročnom rozpočte sme žiadali 10-percentný nárast oproti vlaňajšku, plus 1 mld. Sk a navýšenie dotácie pre malé obce o 200 mil. Sk. To sa nesplnilo. Ale veríme, že na budúci rok dôjde k naplneniu sľubov aj politických strán a hnutí, aj predstaviteľov vlády vo vzťahu k samospráve. Veď po minulé roky oni sami deklarovali, že na naše súčasné kompetencie nám správne patrí z republikových daní podiel 13 mld. Sk. Analýzami, okrem iných aj z organizácie M.E.S.A. 10, sa dokázalo, že samospráva je podhodnotená. To len potvrdzuje, že možnosti predaja majetku miest a obcí a ďalších úverov sa vyčerpali. Ste v tomto smere realista, alebo 13 miliárd je iba vaším želaním? - Otázka nestojí tak, či je to reálne, ale tak, že je to nevyhnutné. Najistejšie pre samosprávu je, aby sme mali ekonomickú stabilitu deklarovanú v Ústave SR. Existuje celý rad návrhov, čo by mala novela Ústavy SR vo vzťahu k samosprávam riešiť, ale prioritu dávame ich ekonomickému zabezpečeniu. Súčasne budeme požadovať garancie, aby sa ekonomické pravidlá vo vzťahu k obciam štyri roky, teda aspoň jedno volebné obdobie, nemenili. Peter Višváder
