Peter Kasalovský O mesiac sa uskutoční prvé kolo priamej voľby prezidenta republiky. O túto prestížnu funkciu sa uchádza desať kandidátov, z ktorých mal byť už dnes favoritom predseda SOP R. Schuster. Mal byť jediným kandidátom vládnej koalície, ktorú reprezentuje SDK, SDĽ, SMK a SOP. Ešte ani nezaschli podpisy pod koaličnou zmluvou a R. Schuster bol ako prezidentský kandidát odmietnutý viacerými poslancami, ktorí boli do Národnej rady SR zvolení za SDK. Jednotlivé strany, z ktorých vznikla z vôle predchádzajúceho parlamentu SDK, preferujú otvorene iných kandidátov - exprezidenta M. Kováča, poslanca NR SR J. Šveca a sociologičku - dramatickú umelkyňu M. Vášáryovú. Napriek tomu, že sa aj z tohto hľadiska porušila koaličná dohoda, tak len ojedinele počuť hlasy, ktoré žiadajú jej vypovedanie. Akoby bola 100-percentná istota, že R. Schuster bude prvým spomedzi desiatich kandidátov. Volebné počty však naznačujú, že prístup KDH, DÚ a DS môže spôsobiť, že to vôbec nemusí byť R. Schuster, ktorého domovom sa stane prezidentský palác. Z prieskumov verejnej mienky a ďalších informácií totiž vyplýva, že zo štyroch kandidátov, ktorí majú podporu z vládneho tábora, môže skončiť aj ako druhý. Podľa všetkého za M. Vášáryovou, ktorej vstup na domácu politickú scénu je razantný a jej preferencie sú čoraz vyššie, najmä medzi mládežou, ženami a strednou generáciou. Takže košický primátor a poslanec NR SR R. Schuster by mohol prísť o šancu zúčastniť sa druhého kola, keďže do najsilnejšej dvojice by sa mal dostať oživnutý predseda HZDS V. Mečiar. Keby sa expremiérovi nepodaril návrat na dosky slovenskej politiky, tak by v záverečnom dueli mohol byť aj R. Schuster, ale tiež iba proti kandidátovi akoby z vlastného tábora. A možnosť, že by nevyhral, by bola rovnaká ako tá, že by zvíťazil. Čo by po takomto vývoji urobila SOP a jej líder, ako aj ďalšie strany, ktoré ho rešpektujú... Koniec koncov podľa prepočtov, keby bol vskutku jediným kandidátom vládnych strán, tak by mohol zvíťaziť už v prvom kole. Z rozptyľovania voličských hlasov medzi viacerých kandidátov a vďaka novým kauzám-škandálom, v ktorých figurujú poslanci NR SR za SOP, môže dôjsť k paradoxnej situácii, že z jasného víťaza bude čestne porazený. Keby sa tak stalo, nehovoriac už o voľbe iného kandidáta za prezidenta ako koaličného, tak by mal nastať oneskorený rozpad koalície a zároveň prechod na menej farebnú vládu. Najskôr by to bola vláda SDĽ, SOP, SDSS a nových nezávislých z niektorých koaličných strán, najmä DÚ. Dostali by podľa všetkého podporu aj časti súčasnej opozície. Je zrejmé, že by došlo aj k personálnym zmenám vo vedeniach väčšiny vládnych strán. Koaliční poslanci by mali mať na mysli a nespať z predstavy, že falošnosť medzi nimi ako spojencami môže znamenať v konečnom dôsledku politické Waterloo. Dá sa mu vyhnúť tým, že R. Schuster by sa stal naozaj spoločným kandidátom koaličného zoskupenia, ale to je už prakticky nemožné.
