Záväzky, pohľadávky a plány Fondu životného prostredia Súčasný stav Štátneho fondu životného prostredia SR (ŠF ŽP) je žalostný, v roku 1999 bude splácať dlh z roku 1998. Ten bol k 1. januáru 1999 okolo 850 mil. Sk pri predpokladanom zdroji príjmov fondu na rok 1999 okolo 960 mil. Sk, povedala nám riaditeľka ŠF ŽP Daniela Kobetičová. Dlh vznikol tým, že sa na jeseň minulého roka poprideľovali prostriedky, ktoré fond nemal, čiže musia sa vyplatiť z tohtoročných predpokladaných príjmov. Vzhľadom na tento fakt, ministerstvo životného prostredia neuskutočnilo prvé tohtoročné kolo prideľovania dotácií z fondu a podľa vyjadrenia ministra Miklósa, sa neuskutoční ani druhé - jesenné kolo. ŠF ŽP sa v prvom rade napĺňa z poplatkov a pokút za znečisťovanie životného prostredia. Istá - z roka na rok menšia suma - doň plynie aj zo štátneho rozpočtu. Z očakávaných príjmov vo výške 960 mil. Sk by v tomto roku mala predstavovať len 140 mil. Sk. Z fondu sa prideľujú dotácie na ochranu ovzdušia, odpadového hospodárstva, kvality vôd a pod. Hoci od založenia ŠF ŽP sa vždy podarilo uspokojiť len zlomok žiadateľov, predsa len predstavoval významnú pomoc najmä pre nesolventné samosprávy. Veď z neho získali aspoň časť potrebných prostriedkov na výstavbu kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, plynofikáciu. Problém je však v tom, že podniky, teda znečisťovatelia si svoje povinnosti neplnia, a tak pohľadávky fondu narastajú doslova geometrickým radom. Podľa D. Kobetičovej v súčasnosti narástli na 926 mil. Sk. Z toho je už asi 200 mil. Sk premlčaných. Keby sa zvyšok podarilo vymôcť, vykryli by aspoň dlh, ktorý vznikol za minulý rok. No vymáhanie týchto prostriedkov je problematické, lebo väčšina dlžníkov sú podniky v zániku. Nerezignujeme, prostredníctvom exekútorov a súdov, ale aj dohodou o splátkových kalendároch sa snažíme tieto prostriedky získať, vysvetľuje D. Kobetičová. Myšlienka predaja pohľadávok je podľa nej zatiaľ neaktuálna, lebo MF SR nemá vypracovaný systém získavania pohľadávok v rámci tuzemských dlžníkov. Najviac pohľadávok - až 300 miliónov - majú v Košiciach. No ak by dali VVK do exekúcie, tak odstavia obyvateľom dodávku vodu. To však nepripadá do úvahy. Situácia sa komplikuje aj tým, že sa nedarí napĺňať plánovanú príjmovú časť rozpočtu na tento rok. Za prvý štvrťrok očakávali príjmy vo výške 300 mil. Sk., ale do minulého týždňa dostal ŠF ŽP asi len 230 mil. Sk. Takže pohľadávky vzrástli o 100 mil. Sk. V minulom roku pridelila Rada fondu dotácie asi 1200 žiadateľom. Doteraz sme dotácie vyplatili asi 200 žiadateľom, ďalších 200 je uspokojených čiastočne. Zatiaľ sa vyplácajú dotácie z prvého, jarného kola roku 1988, alebo tým, ktorým hrozia dodávatelia vysokými penále. Niektoré stavebné firmy sú dodávateľmi aj na troch, štyroch akciách, ktoré dotáciu dostali. Keďže je stále len na papieri, hrozí im krach. Preto musíme prihliadať aj na takéto prípady, zdôrazňuje D. Kobetičová. Pomoc FNM SR Podľa novely zákona o ŠF ŽP, ktorú minulý rok na jar schválil parlament, sa fond mal rozčleniť na dve časti dotačnú a obrátkovú, čiže revolvingový fond s tzv. mäkkými úvermi. No hoci oficiálne prísľuby zneli, že revolvingový fond sa začne využívať najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia zákona, dosiaľ je jeho vznik len hudbou budúcnosti. Revolvingový fond by mal začať svoju činnosť od budúceho roka. Zatiaľ je situácia s jeho založením kritická, lebo nemáme vstupný kapitál. Isté východisko predstavuje uvedená suma zo štátneho rozpočtu, z ktorej 100 mil. Sk plánujeme použiť ako vstupný kapitál. Ďalej sme požiadali FNM SR o presun, čiže o odstúpenie tých pohľadávok v privatizovaných organizáciách, ktoré vznikli zníženou cenou organizácii pri predaji. Táto znížená cena mala sa mala použiť na odstránenie starých environmentálnych záťaží. Ak nám FNM vyhovie, noví nadobúdatelia ich neodvedú na účet FNM, ale ich dajú do revolvingového fondu. Potom si z nich budú môcť brať úvery na odstránenie environmentálnych záťaží, vysvetľuje D. Kobetičová. MŽP SR zároveň požiadalo FNM o mimoriadny prísun prostriedkov, na čo už získalo predbežný prísľub. Ide o sumu 70 miliónov Sk. No tento presun musí schváliť vláda SR. Čo sa týka revolvingového fondu D. Kobetičová vysvetľuje, že rátajú aj s pomocou zo zahraničia. Konkrétne z programu PHARE. Musia však splniť stanovenú podmienku, a to, aby pomer vlastných zdrojov a zdrojov zo zahraničia bol 50:50. Preto MŽP SR teraz rokuje so slovenským peňažnými ústavmi, aby dotiahli zahraničné prostriedky. V prípade úspechu takéhoto riešenia by sa úrok revolvingového fondu mohol pohybovať okolo 6 %. Tým, že financie z PHARE by boli s nulovým úrokom, konečný výsledok by bol vlastne polovica z toho, za čo slovenské banky získajú úver v zahraničí. Zdena Rabayová
