Nevyhnutné zreálnenie ceny plynu je prvým krokom k reálnej ekonomike Komentuje Zdena Rabayová Návrh Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Bratislava na zvýšenie ceny plynu, ktorý posudzovala Hospodárska rada vlády, nie je bezdôvodnou iniciatívou SPP. Alebo návrhom len pre zviditeľnenie firmy. Treba pripomenúť, že plynári s podobnými návrhmi prichádzali už niekoľko rokov. Ceny pre maloodberateľov, čiže domácnosti sa nezvýšili od roku 1991. Aj keď ich SPP sčasti dotoval zo ziskov z tranzitného plynovodu, predsa len nie je možné donekonečna v tomto trende pokračovať. Najmä ak berieme do úvahy, že SPP nakupuje plyn za 3 Sk za kubík a občan zaň platí o korunu menej. Stačí teda jednoduchá matematika, aby sme si ľahko vyrátali straty z dotácií, keď vieme, že obyvateľstvu sa ročne dodá takmer viac ako 1,6 miliardy kubíkov plynu. Rovnako závažný je aj argument o náraste takmer všetkých vstupov a nákladov SPP na prevádzku, distribúciu za posledných sedem rokov, ktoré sa v cenách plynu neodzrkadlili. Neochota vlády k nepopulárnemu kroku sa podpísala pod pokles ziskov SPP (samozrejme, boli aj iné dôvody). Pritom ale každý rok v podobe mimoriadnych odvodov SPP prispieva do štátneho rozpočtu jednou až dvoma miliardami korún. Tranzitnému plynovodu sa s obľubou hovorí zlatá nosnica. No ak má ňou byť aj naďalej, je nevyhnutné dobre sa o ňu starať. To znamená, investovať do výstavby piatej línie tranzitného plynovodu a modernizovať jednotlivé technológie. Len vlani SPP preinvestoval 9,5 mld. Sk, čo je dokonca viac ako v 1997. Cez to všetko si stav mnohých zariadení a potrubí vyžaduje zásadnú rekonštrukciu. Nikto z kompetentných nechce riskovať prípadnú haváriu. Východiskom v danej hospodárskej situácii SPP je predaj akcií Globtelu či predaj akcií, ktoré SPP vlastní v českých plynárenských spoločnostiach. Takéto riešenie je ale opäť len čiastkovým plátaním. Veď keby kapitálová účasť v nich nebola lukratívna, najmä z perspektívneho hľadiska, nemecký Ruhrgas by za ne nebol ochotný zaplatiť takú výhodnú cenu. Hoci návrh na zvýšenie cien plynu vyvolal obrovský rozruch, málokto si uvedomuje, že pre bežnú domácnosť, ktorá plyn potrebuje na varenie, by zvýšenie predstavovalo menej ako nedávne zvýšenie poplatkov za káblovú televíziu (80 Sk za štvrťrok). To ale občania prijali bez reptania. Podľa prvých vyjadrení členov SDĽ, ale i odborárov je jasné, že okolo tejto témy bude ešte horúco. Iste, treba brať do úvahy sociálne aspekty, rozkrútenie inflačnej špirály. No na druhej strane si treba uvedomiť, že ak sa opäť pod takom narušenia sociálneho zmieru ceny plynu zakonzervujú, nožnice rozporu sa budú naďalej rozpínať, a to až v troch rovinách. Po prvé - môžeme zabrzdiť toľko proklamovaný rozvoj plynofikácie. Po druhé, SPP neodvedie v podobe spomínaných odvodov toľko, koľko sa v rozpočte ráta. Po tretie - kým sa nezreálnia ceny plynu (ale i elektriny), nezačnú obyvatelia investovať do úspor. Jednoducho, plytvať sa bude naďalej.
|
Amsterdam | zamračené | 7 |
Atény | slnečno | 20 |
Belehrad | slnečno | 16 |
Berlín | dážď | 8 |
Bratislava | oblačno | 14 |
Brusel | oblačno | 5 |
Budapešť | polooblačno | 16 |
Bukurešť | slnečno | 18 |
Frankfurt | zamračené | 7 |
Helsinki | dážď | 6 |
Istanbul | slnečno | 14 |
Kodaň | oblačno | 9 |
Kyjev | slnečno | 18 |
Lisabon | polooblačno | 17 |
Londýn | zamračené | 6 |
Madrid | polooblačno | 20 |
Miláno | dážď | 15 |
Moskva | oblačno | 10 |
Oslo | zamračené | 4 |
Paríž | oblačno | 5 |
Praha | dážď | 10 |
Rím | oblačno | 15 |
Sofia | polooblačno | 15 |
Štokholm | dážď | 7 |
Varšava | zamračené | 10 |
Viedeň | oblačno | 13 |
Záhreb | poloooblačno | 17 |
Ženeva | oblačno | 12 |
|
|
|