Efektívne spravovať štát
Komentuje Eleonóra Bujačková
Stále opakovane konštatujeme, že domáce hospodárstvo je choré. Toto konštatovanie teda nikoho už ani neprekvapuje, prekvapuje však diskusia o dôvodoch neradostného vývoja. Táto je stále skôr politická, teda zjednodušená a málo pragmatická. Sústreďuje sa na dve základné stanoviská. Jeden extrém je založený na tvrdení, že problémy má na svedomí aj Národná banka svojím tvrdým protiinflačným postupom, ktorý pridusil rast. Druhé stanovisko - môžu za to všetky predchádzajúce vlády, pretože pokazili inštitucionálne reformy, nepredvídali sporné miesta reforiem, čo doviedlo ekonomiku k vážnej nerovnováhe. Vyriešenie sporu kto za to môže je podstatné z jedného kľúčového dôvodu - liečba chorej ekonomiky musí byť naordinovaná práve podľa choroby. To, čo sa stalo, je známe. Ukázalo sa, že rast ekonomiky v minulých rokoch bol v rozhodujúcej miere umelý, živený z predchádzajúcej podstaty hospodárstva, či lepšie povedané zo zväčšujúcej sa nerovnováhy. Východiskom pre súčasnú recesiu boli problémy, ktoré odborníci označujú za Achillovu pätu reforiem. Ich pôsobenie sa však neprejavilo v ochabnutí ekonomického rastu, ale v jeho nezdravosti a neudržateľnosti. Kríza by prišla rovnako aj bez záchranných opatrení, zasiahla by síce hospodárstvo o niečo neskôr, ale možno ešte výraznejšie a s dlhodobejšími dôsledkami. Je témou odbornej diskusie, či kombinácia tvrdej menovej politiky národnej banky, teda predovšetkým zvyšovanie sadzieb, spolu s bežným pritvrdzovaním pravidiel bankového podnikania, nevytvorili príliš dramatickú kombináciu. Viacerí zdôvodňujú, že bolo možné voliť nižšie sadzby a tlak na banky, ich kapitálovú primeranosť a tvorbu rezerv by vyvolal dostatočný sám efekt. Nižšie sadzby by aspoň čiastočne zabránili znehodnoteniu kurzu koruny. Hľadať však recept na súčasný stav v dramatickom znížení sadzieb je omyl, ktorý by viedol iba k návratu inflačného démona. Už iba preto, že domáci priemysel nie je oveľa flexibilnejší ako pred rokom. Cesta k ekonomickému rastu nevyhnutne vedie tŕnistým krovím. Preto je nevyhnutné opätovne diskutovať o obchodnej legislatíve, o konkurznom zákone a jeho uplatňovaní v praxi, o deregulácii sieťových odvetví, o reforme súčasnej a málo výkonnej štátnej správy, doprivatizácii a o ďalších pokusoch reformovať kapitálový trh. Kľúčová otázka dňa teda znie - sú politici pripravení efektívne spravovať štát a nechať ekonomiku robiť svoju prácu? Zatiaľ sa zdá, že iba občas.
|
|
| Amsterdam | zamračené | 7 |
| Atény | slnečno | 20 |
| Belehrad | slnečno | 16 |
| Berlín | dážď | 8 |
| Bratislava | oblačno | 14 |
| Brusel | oblačno | 5 |
| Budapešť | polooblačno | 16 |
| Bukurešť | slnečno | 18 |
| Frankfurt | zamračené | 7 |
| Helsinki | dážď | 6 |
| Istanbul | slnečno | 14 |
| Kodaň | oblačno | 9 |
| Kyjev | slnečno | 18 |
| Lisabon | polooblačno | 17 |
| Londýn | zamračené | 6 |
| Madrid | polooblačno | 20 |
| Miláno | dážď | 15 |
| Moskva | oblačno | 10 |
| Oslo | zamračené | 4 |
| Paríž | oblačno | 5 |
| Praha | dážď | 10 |
| Rím | oblačno | 15 |
| Sofia | polooblačno | 15 |
| Štokholm | dážď | 7 |
| Varšava | zamračené | 10 |
| Viedeň | oblačno | 13 |
| Záhreb | poloooblačno | 17 |
| Ženeva | oblačno | 12 |
|
|
|
