|
|||||||||||||||||
Piatok 16.Apríla 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vonku vieme, doma nieSlabá úroveň manažmentu v cestovnom ruchu Kým u nás je cestovný ruch ešte stále viac-menej len v proklamačnej polohe, inde sa už dávno prezentuje ako vyspelé priemyselné odvetvie. Štát ho berie rovnako vážne, ba niekde ešte pozornejšie ako ktorékoľvek iné. Manažéri prekypujú nápadmi, za ktorými sa skrýva jediný cieľ: prilákať hostí. Dar mladomanželom Veľkým zážitkom je napríklad plavba trajektom Polonia, ktorý patrí švédsko-poľskej spoločnosti Unity Line, tvrdí Ing. Ivana Magátova, zástupkyňa riaditeľa Slovenskej asociácie pre cestovný ruch (SACR). Je to najmodernejší trajekt, ktorý premáva medzi poľským winousciem a švédskym Istadom a jeho pasažiermi sú ľudia rôznych národností, ktorí sa na loď chodia zabávať. Lístok je veľmi drahý, preto sa dáva napríklad aj ako dar mladomanželom, ktorí na lodi prežívajú neobyčajnú svadobnú cestu. Predstaviť sa tu môže len ten, kto ponúkne najlepší program. Ide o rôzne agentúry, divadlá alebo iné subjekty. S dobrou muzikou, ľudovými umelcami a srdečnou atmosférou sa to podarilo aj nám a treba povedať, že s veľkým úspechom. Ide vlastne o dve plavby, z ktorých každá trvá asi deväť hodín - jedna cez deň a druhá v noci. Ten, kto práve nepretržitý program vytvára, stáva sa na ten čas zamestnancom lode a podlieha priamo kapitánovi. Ten dozerá nielen na kvalitu programu, ale nemilosrdne sleduje, kritizuje či chváli celý jeho priebeh. Naši si teda na Polonii vyskúšali svoje schopnosti a veru, nemuseli sa hanbiť. Práve preto je nepochopiteľné, prečo sa takto nevieme prezentovať aj doma? uvažuje Ing. Ivana Magátová. Zrejme je to tým, že naši podnikatelia v cestovnom ruchu síce ovládajú cudzie jazyky, nie sú však správnymi manažérmi. Chýba im priebojnosť, dravosť, nejdú tvrdo za obchodmi, ako to robia ostatní. Napokon, po príklad netreba chodiť ďaleko. Máme Dunaj, aké programy na ňom ponúkame? Hádam žiadne okrem plavby do Gabčíkova či na Devín. O celé Podunajsko stúpa v posledných rokoch záujem. Cudzincov priťahujú dunajské ramená, člnkovanie, stanovanie, vodné mlyny. Pritom na niektorých miestach nedostať ani základné občerstvenie. Je tu toľko nevyužitých možností, navyše dosť vysoká nezamestnanosť regiónu a podnikatelia, ako by túto situáciu nevedeli odhadnúť a zvládnuť. Maturanti na Slovensko Zdá sa, že okrem Veľkej Británie sme sa nedostali ešte ani do tých zahraničných katalógov, ktoré sa špecializujú na toho času veľmi módne pomaturitné cesty mládeže do sveta. Naša agentúra SACR robí pre propagáciu Slovenska všetko, čo je v jej silách, ale pre známy dôvod - nedostatok finančných prostriedkov - je to stále veľmi málo. Tých približne 45 mil. Sk ročne jej nestačí ani na účasť na dôležitých veľtrhoch. Tak ako sa mení móda, mení sa aj chuť a vkus ľudí, pokiaľ ide o dovolenky a voľný čas. More už vôbec nepriťahuje tak, ako kedysi. V posledných rokoch je to skôr záujem domácich i zahraničných hostí o drevenice, chalupy a penzióny na našom vidieku. Kým pre cudzincov sú ceny za tieto pobyty prístupné, pre našinca sa už pobyt doma stáva problémom, najmä v zime, keď sa do hôr vyberie celá rodina. Veď cena jedného denného lístka na lyžovanie na Donovaloch stojí 350 Sk. Podnikatelia argumentujú drahými vstupmi - cena za ratrak predstavuje 10 mil. Sk, veľmi nákladné je aj umelé zasnežovanie atď. Samozrejme, že aj tu by mohol pomôcť štát - výhodnými úvermi, daňovými prázdninami či vytvorením Fondu cestovného ruchu na podporu jeho rozvoja, ktorý sa vraj už pripravuje. Nedostatok animátorov Všetko štát vyriešiť nemôže, hovorí Ivana Magátová. Bude sa musieť viac cibriť aj fantázia tzv. animátora, programového pracovníka, čo bolo kedysi v zariadeniach ROH úlohou kultúrnych pracovníkov, hovorí Ivana Magátová. Niet pochýb o tom, že zakrátko bude práve animátor jeden z veľmi dobre platených pracovníkov cestovného ruchu. Ten bude musieť vedieť napríklad urobiť všetko pre to, aby sa dieťa stalo prvoradým klientom v našich zariadeniach tak, ako je to vo vyspelých krajinách. Ak totiž bude mať dieťa svoj zaujímavý denný program, oddýchnu si aj rodičia a celá rodina sa potom bude do takýchto zariadení rada vracať. Nedávno som sa vrátila z Francúzska, kde bol každý deň na recepcii hotela vyvesený program pre deti: dnes spoločne plávame, dnes spoločne lyžujeme, dnes sa hráme a pod. Tieto programy u nás jednoznačne chýbajú a ak hosť nemá pripravený alternatívny program, najmä v prípade nepriaznivého počasia alebo v zime po lyžovačke, nudí sa. Niektorí turisti sa k nám začínajú vracať. Vo veľkej miere to v poslednom čase platí najmä o hosťoch zo Spojených arabských emirátov. Piešťany boli pre ne celé roky magnetom, potom sa tradícia prerušila a dnes ožíva znova. Dávajú si však podmienku - zaviesť do Piešťan pravidelnú leteckú dopravu, lebo pristávať vo Viedni a odtiaľ cestovať ďalej autom, odmietajú. Chcú priletieť aspoň do Bratislavy. Na radikálnom vyriešení problému vlastných aerolínií by mal mať už konečne prvoradý záujem štát. Ak zariadenia cestovného ruchu prídu o klientov, príde o zisky z tohto odvetvia štátny rozpočet. Okrem toho našim susedom sa nepáči, že turisti z Viedne nezostávajú u nich, ale pokračujú ďalej na Slovensko. Navyše nesúhlasia, aby sme ich vozili svojimi autobusmi. V máji Švajčiarsko Slovenská agentúra pre cestovný ruch sa v máji po prvý raz zúčastní na veľtrhu Insektívnej a kongresovej turistiky vo Švajčiarsku. Pod pojmom insektívna treba rozumieť netradičné, zaujímavé a zvláštne formy cestovného ruchu. Môže to byť napríklad karneval v maskách, psie záprahy, oberačky hrozna a mnohé iné. Vynikajúcou ponukou je tiež naša Hontianska paráda, keď človek môže vojsť do otvorených dvorov a domov, zúčastniť sa na pečení chleba, na výrobe dreveného uhlia, zoznámiť sa s prácou včelára. Práve vo Švajčiarsku chceme upozorniť na naše možnosti v tomto smere. Pre nás, ako SACR, je dôležitá vo Švajčiarsku tá druhá - kongresová turistika, na ktorej sa dnes vo svete veľmi dobre zarába. V predpoludňajších hodinách účastníci rokujú a popoludní si prezerajú krajinu. Napriek tomu, že vhodných priestorov je u nás viac ako dosť, máme v tomto smere veľké rezervy. A zase: do Švajčiarska idú síce okrem nás ešte tri cestovné kancelárie, ale ani jeden hotel, ani jedno kongresové zariadenie. Ich majitelia tvrdia, že na takúto reprezentáciu nemajú prostriedky, navyše je neisté, či by im vôbec priniesla zisk. Nuž, ak budú sedieť doma, naozaj žiadne kontakty nenadviažu. A sme zase pri koreni veci - nedostatku dobrých a predvídavých manažérov v tomto odvetví, uzatvára Ing. Ivana Magátová. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |