|
|
||||||||||||||||
| Piatok 16.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vodovody nie sú samozrejmosťouNádejné plnenie koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenská republika zaostáva v rozvoji verejných vodovodov za vyspelými európskymi krajinami, ale aj za svojimi susedmi - Českom, Maďarskom a Rakúskom. Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov dosiahol vlani 4,3 mil. Sk, čo je zvýšenie od roku 1990 o 317-tisíc. Podiel obyvateľov zásobovaných z týchto vodovodov dosiahol v minulom roku 80,8 percenta. Koncepcia vodohospodárskej politiky SR z roku 1994 predpokladá, že do roku 2005 sa podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov zvýši na 85 percent. Znamená to, že ročne by malo pribudnúť až 55-tisíc zásobovaných obyvateľov. Ako vyplýva z doterajšieho vývoja, tento cieľ sa môže splniť. Bratislava vedie Obdobie od roku 1990 je charakteristické útlmom bytovej výstavby, ale aj rozvoja verejných vodovodov. Vzhľadom na to, že vo väčších sídlach boli vybudované už v predchádzajúcich rokoch, v súčasnosti sa zriaďujú v menších obciach. Najväčší prírastok sme zaznamenali v západoslovenskom regióne, kde spolu s Bratislavou predstavuje vyše 160-tisíc obyvateľov. Najnižší bol v stredoslovenskom regióne, kde pribudlo len 57-tisíc obyvateľov napojených na verejný vodovod. Z týchto údajov je zrejmé, že rozvoj vodovodnej siete v SR je regionálne veľmi nerovnomerný. Z ôsmich krajov je najvyšší - 94-percentný podiel zásobovaných obyvateľov - v Bratislavskom kraji. Najmenej rozvinuté sú kraje východného Slovenska - Prešovský so 73 percentami obyvateľov a Košický so 77 percentami. Za celoslovenskou úrovňou mierne zaostáva aj Nitriansky a Trnavský kraj. Vranov najhorší Podstatne väčšie rozdiely v rozvoji verejných vodovodov sú na úrovni okresov. K stavu nasýtenosti sa okrem Bratislavy blížia aj okresy Prievidza, Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica a Košice mesto. Stále však existujú na Slovensku okresy, ktoré zaostávajú za celoslovenským priemerom. Absolútne najhorší stav pretrváva v okrese Vranov, kde je len necelých 46 percent obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov. V súčasnosti je aspoň čiastočný verejný vodovod vybudovaný v 1920 sídlach, čo predstavuje 67 percent obcí Slovenska. To však znamená, že v tretine obcí sú obyvatelia zásobovaní pitnou vodou individuálne, väčšinou z domových studní, z ktorých kvalita vody nie vždy zodpovedá prísnym požiadavkám na pitnú vodu. Z hľadiska veľkostných kategórií obcí možno konštatovať, že všetky sídla nad 5000 obyvateľov majú vybudovaný verejný vodovod, pričom výnimkou bývajú okrajové časti týchto sídel. V kategórii obcí od 2000 do 5000 obyvateľov je ešte stále 26 sídel bez verejného vodovodu. V kategórii do 2000 obyvateľov nemá vybudovaný verejný vodovod asi tisíc obcí, teda takmer 40 percent z týchto sídel. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
