Zmeny platné od 1. apríla 1999

(§ 6 ods. 1 písm. c) znie: „c) odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;“) Vypustením textu v zátvorke sa značne zjednodušilo a hlavne zjednoznačnilo zdaňovanie odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb (členov predstavenstiev, správnych rád, dozorných rád, kontrolných komisií atď.). Až po tejto úprave predmetného ustanovenia možno povedať, že všetky tieto odmeny sa budú zdaňovať podľa rovnakých princípov. Je známe, že od 1. januára 1999 bolo zrušené 20-percentné zdaňovanie týchto odmien (majúcich zdroj krytia v zisku po zdanení). Textácia tohto ustanovenia však zmenená k tomuto dátumu nebola, čo malo za následok, že ich bolo možné zdaňovať do 31. 3. 1999 v podstate dvojakým spôsobom. Ak išlo o odmeny tzv. cudzích zamestnancov, v prípadoch, ak ich výška bola do 3000 Sk mesačne a zdrojom nebol zisk po zdanení (napr. v stratových spoločnostiach), bolo možné zdaniť ich 10-percentnou osobitnou sadzbou dane, pretože zákon v podstate umožňoval takúto odmenu zahrnúť buď medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a), alebo odseku 9, ktoré možno za podmienok uvedených v § 6 ods. 4 zdaňovať takýmto spôsobom. Predpokladom bolo, že nešlo o tzv. hlavného zamestnávateľa. Ak išlo o odmeny vlastných zamestnancov, tu bolo zdanenie jasné. Bolo potrebné všetky príjmy (bežný príjem i príslušnú odmenu) spočítať a príjem zdaniť spolu (preddavkom na daň). Nebol v rozpore so zákonom ani spôsob zdanenia tohto príjmu formou jednorazovej mzdy. Išlo však opäť o preddavok na daň. V súčasnosti sa všetky tieto odmeny zdaňujú rovnakým, preddavkovým spôsobom. Osobitné zdanenie vo výške 10 % nemožno aplikovať vzhľadom na znenie ustanovenia § 6 ods. 4, ktoré vylučuje tento spôsob zdanenia z tohto druhu príjmov. Podľa § 6 ods. 4 možno 10-percentnú daň aplikovať len z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. a) a ods. 9. Všetky druhy odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb sa považujú za príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c), čo vylučuje iný spôsob zdanenia. V praxi sa bude zdanenie odmien členov štatutárnych orgánov vykonávať v súčasnosti takto: A. Ak budú zdanené odmeny členov štatutárnych orgánov právnických osôb, ktorí sú vlastnými zamestnancami platiteľa (zamestnávateľa), treba spočítať dva čiastkové základy dane a zdaniť ich spolu podľa mesačnej daňovej tabuľky, a to dvoma spôsobmi (predpokladáme, že ide o „hlavného“ zamestnávateľa) takto: Poznámka: Uvažovali sme, že ide o nášho daňového rezidenta (ak by išlo o daňovníka podľa § 2 ods. 5 zákona, ešte by sa mu odpočítal tento rok z príjmov 30-percentný paušál). Ďalej sme predpokladali, že si zamestnanec uplatňuje deti ako vyživované osoby. 1. Zdanenie preddavkom na daň z úhrnu príjmov:

Hrubé príjmy (bežný príjem)
- Povinné poistné
- 300 Sk, resp. 380 Sk, resp. 800 Sk (paušál)
- Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov
- 500 Sk (len pri úhrne príjmov do 7000 Sk vrátane)
___________________________________________________
´= Čiastkový základ dane 1. (ČZD 1.)
Odmena člena štatutárneho orgánu
- 3,7 % na zdravotné poistenie
______________________________
´= Čiastkový základ dane 2. (ČZD 2.)
Celkový čiastkový základ dane (ČZD 1. + ČZD 2.)
- 1750 Sk
- na deti

_________________________________________
= Zdaniteľná mzda

Zaokrúhlená na celé stovky Sk nahor

Preddavok na daň (podľa mesačnej daňovej tabuľky)
2. Zdanenie odmeny formou jednorazovej mzdy:

ČZD 1. (výpočet je uvedený v bode 1)
- 1750 Sk
- na deti
_____________________________

= Zdaniteľná mzda

Zaokrúhlená na celé stovky Sk nahor
1. preddavok na daň (podľa mesačnej daňovej tabuľky)

Odmena člena štatutárneho orgánu
- 3,7 % na zdravotné poistenie

_______________________________

= ČZD 3.

Zaokrúhlený na celé stovky Sk nadol
2. preddavok na daň (podľa ročnej daňovej tabuľky)

Celkový preddavok na daň = 1. + 2. preddavok na daň. B. Ak budú zdanené odmeny členov štatutárnych orgánov, ktorí sú cudzími zamestnancami (t. j. zamestnanca, ktorí nemajú u tohto platiteľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti), zdanenie sa vždy vykoná podľa nasledujúcej schémy (bez ohľadu na výšku príjmu):

Odmena

- 3,7 % na zdravotné poistenie

_________________________

= ČZD

Zaokrúhlený na celé stovky Sk nahor

Preddavok na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky Upozorňujeme, že zdroj krytia odmien nie je dôležitý, aj keď ustanovenie § 25 písm. d) zákona vylučuje tieto odmeny zahrnúť medzi daňové náklady. V tomto prípade nemožno aplikovať ročnú daňovú tabuľku, t. j. príjem považovať na daňové účely za jednorazovú mzdu. Z dikcie § 40f ods. 4 zákona jasne vyplýva, čo sa považuje za jednorazovú mzdu. Okrem toho preddavok na daň z jednorazovej mzdy sa zráža oddelene od ostatnej mzdy. V tomto prípade ostatná mzda (bežný príjem) nie je. Pri zdanení jednorazovej mzdy vždy ide o príjem vyplatený popri bežnej mzde. 5. § 6 ods. 4 sa slová „sumu podľa odseku 12 písm. b)“ nahrádzajú slovami „sumy podľa odseku 12 písm. b) a e)“. Zmena ustanovenia reaguje na rozšírenie § 6 ods. 12 o nové písmeno e). Je spresnené, že nemožno aplikovať 10-percentnú osobitnú sadzbu dane z príjmu od zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatňuje nárok na mesačný paušál, a po novom i sumu 500 Sk na úhradu mimoriadnych výdavkov zamestnanca (bližšie pozri poznámky k § 6 ods. 12) a 1/12 nezdaniteľných súm. Inak k zmene podmienok na uplatnenie tejto sadzby dane nedošlo. 6. V § 6 ods. 12 písm. b) znie:
„b) sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci; táto suma sa zvyšuje: 1. na 380 Sk za každý kalendárny mesiac, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7000 Sk, alebo 2. na 800 Sk, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou železničnou osobnou dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou okrem mestskej verejnej dopravy sú najmenej 300 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);“. Od 1. 4. 1999 sa zmenili podmienky na uplatnenie mesačného paušálu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce (ďalej len „paušál“), avšak len pre jednu skupinu zamestnancov. Podmienka výkonu práce viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci a uplatnenie nároku podpísaním vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa zostáva zachovaná vo všetkých prípadoch. Zamestnanci, ktorých úhrn príjmov zo závislej činnosti v kalendárnom mesiaci je vyšší ako 7000 Sk, majú naďalej nárok na paušál v nezmenenej výške, t. j. 300 Sk mesačne. V tejto skupine daňovníkov k zmene (zníženiu) daňového zaťaženia príjmov zo závislej činnosti nedošlo. Tejto skupine fyzických osôb sa tzv. balíček opatrení nekompenzuje žiadnym daňovým zvýhodnením. Ďalej sa budeme preto venovať len tej skupine zamestnancov, ktorých úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vrátane príjmov zo sociálneho fondu je u „hlavného“ zamestnávateľa 7000 Sk mesačne a menej. Týmto zamestnancom sa paušál 300 Sk zvyšuje na sumu 380 Sk alebo na 800 Sk. Na zvýšený paušál vo výške 800 Sk má nárok ten zamestnanec s uvedenými príjmami, - ktorého skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania sú najmenej 300 Sk mesačne (t. j. 300 Sk a viac), pričom limit výdavkov sa týka len vymedzeného druhu dopravy (pravidelnej železničnej osobnej dopravy a pravidelnej autobusovej dopravy, s výnimkou mestskej verejnej dopravy) a - ktorý si nárok na tento paušál uplatní u svojho „hlavného“ zamestnávateľa (§ 40g ods. 3) a súčasne - preukáže túto skutočnosť príslušnými dokladmi (cestovné lístky a pod.). Ak zamestnanec preukáže tieto doklady zamestnávateľovi do konca apríla, už za mesiac apríl možné po prvý raz u neho tento zvýšený paušál uplatniť. Naďalej platí, že ak zamestnávateľ zamestnancovi zaplatil príspevok na dopravu zo sociálneho fondu alebo z iného zdroja (zo zisku po zdanení), treba skutočné výdavky zamestnanca o uvedené úhrady očistiť (odpočítať). Napríklad výdavky zamestnanca na cestu do práce vlakom predstavujú mesačne sumu 500 Sk. Zo sociálneho fondu mu zamestnávateľ hradí 250 Sk. Do 31. 3. 1999 platilo, že v prípade, ak mal zamestnanec priemerný mesačný zárobok 7000 Sk a menej, mal nárok, ak odpracoval viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci, na 700 Sk odpočet (stačilo, ak jeho skutočné výdavky boli vyššie ako 200 Sk). Dnes už nárok na zvýšený odpočet (800 Sk) stráca, pretože jeho faktické skutočné výdavky sú „len“ 250 Sk mesačne. Ak by mu zamestnávateľ uhradil 200 Sk, mal by nárok na tento zvýšený paušál. Vidíme, že pokiaľ ide o tzv. zvýšený paušál, došlo k trom zmenám: a) V prvom rade sa zmenil ukazovateľ príjmu, pri ktorého hranici sa uplatňuje nárok. Kým do 31. marca 1999 sa sledoval na tento účel ukazovateľ priemerný mesačný zárobok, čo bolo značne administratívne prácne (zohľadňoval vymedzené príjmy dosiahnuté za predchádzajúci štvrťrok), v súčasnosti je to úhrn príjmov zo závislej činnosti vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Domnievam sa, že ide o zlepšenie a zreálnenie tohto ukazovateľa v čase uplatnenia predmetného paušálu. b) Na druhej strane sa zvýšila hranica výšky skutočných výdavkov spojených s dopravou do zamestnania z 200 na 300 Sk mesačne. (Mimochodom v znení tohto ustanovenia platnom do 31. 3. 1999 sa hovorilo v zákone o výdavkoch na dopravu do zamestnania a späť, kým v teraz platnom znení len o výdavkoch na dopravu do zamestnania. Verím však, že zákonodarca nemal na mysli výdavky len na cestu do práce...) Zvýšením tejto hranice výdavkov sa sprísnilo kritérium na uplatnenie zvýšeného paušálu. Môže sa preto stať, že niektorých zamestnancov sa táto zmena dotkne negatívne v prípadoch, ak ich výdavky na dopravu sú v rozpätí od 200 do 300 Sk. V takýchto prípadoch strácajú v súčasnosti nárok na zvýšený paušál, do konca marca platný vo výške 700 Sk. Budú mať nárok na paušál len vo výške 380 Sk. K zníženiu daňového zaťaženia týchto daňových subjektov by však nemalo dôjsť vzhľadom na zavedenie novej odpočítateľnej sumy, ktorá sa ich týkať bude (pozri bod 7). c) Zvýšil sa paušál v prípade vyšších výdavkov na dopravu do zamestnania zo 700 na 800 Sk, avšak len pri zvýšených výdavkoch, tak ako sme už uviedli.

Z toho vyplýva, že pri odpracovaní viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci má daňovník s príjmami 7000 Sk mesačne a menej nárok na paušál buď vo výške 380 Sk, alebo 800 Sk mesačne. Zo zákona ďalej vyplýva, že nárok na predmetný paušál, bez ohľadu na výšku príjmu, nemajú obvinení vo väzbe a odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody, čo je logické. 7. V § 6 ods. 12 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) sumu vo výške 500 Sk za každý kalendárny mesiac na mimoriadne výdavky zamestnanca, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7000 Sk. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);“. Zákon zavádza pre skupinu daňovníkov (zamestnancov) s príjmami zo závislej činnosti mesačne vo výške 7000 Sk a menej (v úhrne vrátane príjmov zo sociálneho fondu) ďalšiu výdavkovú, resp. odpočítateľnú položku, a to sumu vo výške 500 Sk na mimoriadne výdavky zamestnanca. Táto suma nie je viazaná na výkon práce (na počet odpracovaných dní), tak ako to platí na uplatnenie nároku na „bežný“ paušál (300, resp. 380, resp. 800 Sk). Môže sa preto stať, že zamestnanec nebude mať nárok na „bežný“ paušál vo výške 380, , resp. 800 Sk, ale 500 Sk sa mu bude môcť z jeho príjmov na účely zdanenia odpočítať. Domnievam sa, že ide o nesystémovú zmenu z hľadiska zdaňovania príjmov fyzických osôb, a to z týchto dôvodov: Do daňového zákona sa zavádza nelogický systém: „čím nižší príjem, tým vyšší výdavok“. Daňový zákon má byť založený na princípe, že príslušný základ dane (čiastkový základ dane) sa má stanoviť, všeobecne povedané, ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na tento príjem. Aspoň takto to vyplývalo z daňovej reformy, ktorá u nás zaviedla nový daňový systém, ktorý sa mal blížiť systému platnému vo vyspelom svete. Zdá sa mi neprijateľné, aby sa daňový zákon nepozeral rovnako na každého daňovníka, ale preferoval len jednu skupinu, a to formou odpočítateľnej položky len z jedného druhu príjmu. Ak by sa takáto daňová úľava, ktorá má čiastočne negovať tzv. balíček opatrení vlády SR, vykonala v rámci ustanovenia § 15 (Nezdaniteľná časť základu dane), bolo by to logické a spravodlivé vzhľadom na to, že toto ustanovenie zohľadňuje jednak sociálne aspekty a jednak sú si v jeho rámci všetci – v rovnakej sociálnej situácii – rovní. Ako príde k tomu daňovník, ktorý má len iné druhy príjmov (napr. zo živnosti, z literárnej a umeleckej činnosti, z prenájmu atď.), ktorého sa opatrenia vlády SR rovnako negatívne dotkli v prípade, ak má príjmy v rovnakej výške (do 7000 Sk mesačne)? Tí, ktorí tento zákon schvaľovali, akosi zabudli na to, že fyzická osoba môže mať päť druhov príjmov a tie spolu sa zdaňujú rovnakou sadzbou dane. Z toho dôvodu sociálne aspekty, ktoré sa, mimochodom, mali z daňového zákona odstrániť, treba riešiť globálne, a nielen pri jednom druhu príjmu. Tento problém má aj druhú stranu. Daňovník majúci príjmy zo závislej činnosti do 7000 Sk mesačne, môže popri zamestnaní úspešne podnikať s niekoľkotisícovými mesačnými príjmami. Zákon sa však na neho pozerá len z jedného uhla, len z hľadiska jeho príjmov zo závislej činnosti. Tomuto daňovníkovi sa bude balíček opatrení vlády čiastočne kompenzovať. Na druhej strane budeme mať zamestnanca s jediným príjmom zo zamestnania vo výške 7001 Sk, ktorému sa kompenzovať nebude nič. Pri zavedení tejto novej odpočítateľnej sumy (500 Sk) môže dôjsť aj k ďalším paradoxným situáciám. Napríklad, ak zamestnanec má bežný príjem zo závislej činnosti 50 000 Sk mesačne. Väčšinu mesiaca je práceneschopný. Jeho úhrn zdaniteľných príjmov (nemocenské dávky sú od dane oslobodené) bude v tomto mesiaci do 7000 Sk. Ak je tento zamestnanec múdry a uplatňuje si vo vyhlásení nárok na uvedenú sumu u svojho „hlavného“ zamestnávateľa, bude sa mu z jeho príjmov môcť na daňové účely tento ďalší paušál odpočítať. V skutočnosti nebude mať v súvislosti s dosiahnutým príjmom žiadny – ani mimoriadny – výdavok. Na druhej strane jeho kolega s bežnými príjmami vo výške 7050 Sk, ktorý pracoval celý mesiac a mal pomerne vysoké výdavky vynaložené na tento príjem, nárok na túto sumu nebude mať vôbec. Na záver tejto prvej časti uvádzame, ako bude v praxi vyzerať „po novom“ zdanenie príjmov zo závislej činnosti v rôznych situáciách. Uvádzame schému bežného mesačného zdanenia príjmov zo závislej činnosti u tzv. hlavného zamestnávateľa, platnú od 1. 5. 1999 (po prvý raz sa bude aplikovať pri vyúčtovaní mzdy za apríl 1999) takto: (Predpokladáme pritom, že daňovník má u tohto zamestnávateľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a odpracoval viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci. Príjem mu plynie na základe pracovného pomeru. Ide o zamestnanca v produktívnom veku, ktorý si neplatí príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie. Uplatňuje si jedno dieťa ako vyživovanú osobu.) a) Príjem nad 7000 Sk:
Hrubý príjem
- 12 % povinné poistné
- mesačný paušál vo výške 300 Sk

= mesačný čiastkový základ dane
- základná nezdaniteľná suma (1750 Sk)
- na dieťa (750 Sk)
= zdaniteľná mzda

(zaokrúhli sa na celé stokoruny nahor)

preddavok na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky
b) Príjem do 7000 Sk, ak si zamestnanec neuplatňuje zvýšený paušál (jeho výdavky na dopravu do zamestnania sú menej ako 300 Sk mesačne): Hrubý príjem
- 12 % povinné poistné
- mesačný paušál vo výške 380 Sk
- paušál na mimoriadne výdavky (500 Sk)

= mesačný čiastkový základ dane
- základná nezdaniteľná suma (1750 Sk)
- na dieťa (750 Sk)
= zdaniteľná mzda

(zaokrúhli sa na celé stokoruny nahor)

preddavok na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky

c) Príjem do 7000 Sk, ak si zamestnanec uplatňuje zvýšený paušál (jeho výdavky na dopravu do zamestnania sú 300 Sk a viac mesačne, čo aj preukázal cestovnými lístkami): Hrubý príjem
- 12% povinné poistné
- mesačný paušál vo výške 800 Sk
- paušál na mimoriadne výdavky (500 Sk)

= mesačný čiastkový základ dane
- základná nezdaniteľná suma (1750 Sk)
- na dieťa (750 Sk)
= zdaniteľná mzda

(zaokrúhli sa na celé stokoruny nahor)

preddavok na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky
Uplatnenie paušálu do 31. 3. 1999:
a) Všetci zamestnanci, ak odpracovali viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci ......... 300 Sk alebo b) ak ich priemerný mesačný zárobok nepresahoval 7000 Sk a ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania a späť pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou boli 200 Sk a viac mesačne ..................... 700 Sk. Uplatnenie paušálov od 1. 4. 1999:
a) Zamestnanci, ak odpracovali viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci: 1. ak úhrn ich mesačných príjmov u „hlavného“ zamestnávateľa je viac ako 7000 ............... 300 Sk; 2. ak úhrn ich mesačných príjmov u „hlavného“ zamestnávateľa je 7000 Sk a menej ............380 Sk + 500 Sk alebo - ak ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou železničnou osobnou dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou okrem mestskej verejnej dopravy sú 300 Sk a viac .......800 Sk + 500 Sk. b) Zamestnanci, ak odpracovali päť dní v kalendárnom mesiaci a menej (alebo odpracovali menej alebo neodpracovali ani jeden deň), ak úhrn ich mesačných príjmov u „hlavného“ zamestnávateľa je 7000 Sk a menej............ 500 Sk. c) Zamestnanci, ak odpracovali päť dní v kalendárnom mesiaci a menej (alebo odpracovali menej alebo neodpracovali ani jeden deň), ak úhrn ich mesačných príjmov u „hlavného“ zamestnávateľa je 7000 Sk a viac ............ 0 Sk. Nedá mi nepripomenúť tvorcom myšlienky zaviesť paušál na úhradu mimoriadnych výdavkov, že sa môže stať, že v skutočnosti tým, ktorí skutočne kompenzáciu balíčka opatrení potrebujú, zavedenie tohto paušálu vlastne nepomôže. Napríklad, ak by išlo o zamestnanca s mesačným príjmom 6000 Sk, ktorý vyživuje štyri deti a jeho výdavky na dopravu sú viac ako 300 Sk mesačne. V prvom prípade uvediem jeho daňové zaťaženie platné do 31. 3. 1999 a v druhom prípade v teraz platnom stave: Stav platný do 31. 3. 1999:
1. Hrubý príjem ................ 6000 Sk
- poistné ....................... -720 Sk
- paušál ........................ -700 Sk

- zákl. nezd. suma ......... -1 750 Sk

- deti (4x750) ............... -3 000 Sk

__________________________________

= zdaniteľná mzda ......... 0 Sk (-170 Sk)

preddavok na daň ....... 0 Sk

Stav platný od 1. 4. 1999:
hrubý príjem ................. 6 000 Sk
- poistné ....................... -720 Sk
- paušál (800+500)......... -1 300 Sk

- pákl. nezd. suma ......... -1 750 Sk

- deti (4x750) ............... -3 000 Sk

__________________________________

= zdaniteľná mzda ......... 0 Sk (-770 Sk)

preddavok na daň ....... 0 Sk
Možno si poviete, že ide o prehnaný prípad. Domnievam sa však, že pokiaľ ide o slušné „prežitie“, treba poukazovať práve na takéto prípady. 8. V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a k výchovnému k dôchodku“ a za slovom „deti“ sa vypúšťa čiarka a slová „výchovné k dôchodku“. Ustanovenie je legislatívne spresnené vzhľadom na teraz platný právny stav. 9. V § 15 ods. 1 písm. e) posledná veta znie:
„Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, 12e) výsluhový príspevok, 12f) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.“ Ustanovenie je doplnené v nadväznosti na osobitné predpisy upravujúce problematiku poberania invalidných výsluhových dôchodkov, výsluhových dôchodkov a výsluhových príspevkov (zákony č. 114/1998 Z. z., 73/1998 Z. z. a 200/1998 Z. z.), ktoré svojím charakterom sú podobné starobným, resp. invalidným dôchodkom. 10. V § 40f ods. 1 písmeno c) znie:
„c) sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) a sumu na mimoriadne výdavky zamestnanca podľa § 6 ods. 12 písm. e),“. Ustanovenie je legislatívne upravené vzhľadom na zavedenie novej odpočítateľnej sumy na úhradu mimoriadnych výdavkov (500 Sk) na účely správneho stanovenia tzv. zdaniteľnej mzdy. 11. V § 40g ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Na predložené doklady podľa § 40h ods. 1 písm. h) platiteľ dane prihliadne už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom ich daňovník preukáže.“ Ustanovenie „umožňuje“ zamestnávateľom prihliadať na doklady, ktoré zamestnanec prinesie na účely uplatnenia zvýšeného paušálu na úhradu zamestnaneckých výdavkov (800 Sk mesačne) v nadväznosti na jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania (týka sa len železničnej osobnej dopravy a pravidelnej autobusovej dopravy, okrem mestskej verejnej dopravy), a to už v mesiaci ich preukázania. Napríklad, ak zamestnanec prinesie cestovné lístky v hodnote 350 Sk dňa 30. apríla 1999, zamestnávateľ už za apríl mu z príjmov môže uplatniť odpočet 800 Sk (v prípade, ak jeho zdaniteľné príjmy, ako sme už uviedli, sú najviac 7000 Sk mesačne). Predpokladáme, že ak si v súčasnosti zamestnanec uplatňoval zvýšený paušál vo výške 700 Sk a jeho skutočné výdavky na vymedzený okruh dopravy do zamestnania a späť bol nad túto hranicu (300 Sk a viac), podmienka je splnená aj bez nového preukazovania tejto skutočnosti. 12. V § 40g ods. 3 sa slová „sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b)“ nahrádzajú slovami „sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e)“. Do ustanovenia bolo doplnené, že len jeden zamestnávateľ môže prihliadať, okrem 1/12 nezdaniteľných súm zo základu dane na mesačný paušál (300, resp. 380, resp. 800 Sk), ako aj na odpočet 500 Sk. 13. V § 40g odsek 5 znie:
„(5) Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom: a) aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili, b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e) u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník, c) či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 15 ods. 2“.
Poznámka: Text pod písmenom c) nadobudne účinnosť v uvedenom znení až od 1. 1. 2000. Teraz platí znenie: „c) či je poberateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu.“. Ustanovenie je legislatívne upravené v nadväznosti na rozšírenie ustanovenia § 6 ods. 12 o nové písmeno e) týkajúce sa 500 Sk odpočtu na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov s príjmami mesačne vo výške 7000 Sk a menej. Zabezpečuje, aby si zamestnanec aj uvedenú sumu 500 Sk nárokoval u svojho „hlavného“ zamestnávateľa vo vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (že si ju uplatňuje len jedenkrát, t. j. v tom istom čase len u jedného zamestnávateľa). 14. V § 40h ods. 1 písm. c) znie:
„c) rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok.“. Ustanovenie nadväzuje na úpravu § 15 ods. 1 písm. c).
15. V § 40h ods. 2 sa v prvej vete slová „e) a f)“ nahrádzajú slovami „e), f) a h)“ a na konci vety sa pripájajú slová „s výnimkou dokladov uvedených v odseku 1 písm. h)“. Z doplneného ustanovenia podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že doklady preukazujúce skutočné výdavky zamestnanca na dopravu do zamestnania platia trvale, aj v prípade, ak ich platnosť bola časovo obmedzená. Zamestnanec však bude musieť zamestnávateľovi preukazovať nové doklady, ak dôjde k zmene výšky výdavku na dopravu do zamestnania (jeho zníženiu), resp. ak prestane používať príslušnú ním preukázanú dopravu do zamestnania (ak napr. začne chodiť do zamestnania vlastným autom alebo ak ho zamestnávateľ bude voziť vlastnou podnikovou dopravou a pod.), keď bude musieť zrušiť svoj nárok na odpočet zvýšeného paušálu na úhradu zamestnaneckých výdavkov (800 Sk mesačne). 16. V § 40ch ods. 3 sa slová „sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b)“ nahrádzajú slovami „sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e)“. Ustanovenie je legislatívne spresnené vzhľadom na rozšírenie ustanovenia § 6 ods. 12 o nové písmeno e), týkajúce sa sumy 500 Sk na úhradu mimoriadnych výdavkov zamestnanca majúceho príjmy vo výške 7000 Sk mesačne a menej. 17. V § 40ch ods. 6 sa slová „písm. b), c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. b) až e).“. Ustanovene je legislatívne upravené z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom bode. 18. V § 40ch ods. 8 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.“ Ustanovenie bolo doplnené o určenie konkrétneho termínu na odvod zrazených nedoplatkov na dani zamestnancov, ktorým zamestnávateľ robil ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za predchádzajúci rok. 19. V § 40i ods. 2 písm. e) v piatom bode sa slová „písm. b), c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. b) až e)“. Aj toto ustanovenie je legislatívne upravené v nadväznosti na rozšírenie ustanovenia § 6 ods. 12 o nové písmeno e) (500 Sk). Preto bolo potrebné o uvedený údaj rozšíriť obsah mzdového listu. 20. V § 41d ods. 2 a 3 znejú:
„(2) Pri zdanení miezd zúčtovaných do konca marca 1999 sa postupuje podľa doterajších predpisov.

(3) Na doklady, ktoré daňovník predloží podľa § 40h ods. 1 písm. h) na uplatnenie nároku na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) tohto zákona, platiteľ dane prvýkrát prihliadne pri zúčtovaní mzdy za apríl 1999 v prípade, ak daňovník tieto doklady predloží do 30. apríla 1999.“ Toto prechodné ustanovenie rieši prechod na nový spôsob zdaňovania príjmov zo závislej činnosti s tým, že aprílová výplata bude zdanená už podľa nových pravidiel (vyúčtovanie vykonané v máji 1999). V prvej časti príspevku sme sa snažili poukázať na najdôležitejšie zmeny, s ktorými treba od 1. mája 1999 pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti počítať.