|
|
||||||||||||||||
| Piatok 16.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rusko trpí prebytkom rubľovBankám chýba možnosť efektívneho investovania zdrojov Znie to neuveriteľne, ale ruské banky majú viac rubľov, než by sa mohlo zdať, nevedia však čo s nimi robiť. Finančnú krízu, ktorá sa v krajine začala v auguste minulého roka, sprevádzali akútne problémy s likviditou a vyberaním depozitov vo väčšine bánk. V súčasnosti je trh peňažnou hotovosťou preplnený, chýbajú však investičné príležitosti. Ruská centrálna banka sa tak usiluje sťahovať aspoň časť prebytku finančných zdrojov z trhu, píše agentúra Reuters. Kríza špekulantov V Jekaterinburgu, hlavnom meste uralského regiónu Sverdlovsk, len málo bánk požičiavalo vo veľkej miere peniaze na domácom alebo zahraničnom trhu, a tak z ruskej finančnej krízy vyšli s relatívne stabilnou pozíciou, čo sa však nedá povedať o ich moskovských konkurentoch. Niekoľko významných bánk sa dostalo pod tlakom zahraničného dlhu do problémov, niektoré z najväčších padli na kolená po tom, čo centrálna banka 17. augusta minulého roka nepriamo devalvovala rubeľ, za čím nasledovalo zmrazenie zahraničného dlhu ruskou vládou. Kríza vo väčšine prípadov zasiahla banky, ktoré vo veľkej miere špekulovali, hovorí Arkadij Chernetskij, starosta Jekaterinburgu. Naše malé a stredne veľké banky sa však spoliehali na poskytovanie služieb reálnej ekonomike, dodal. Podľa neho majú jekaterinburské banky v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov, problémom teda nie je získavanie zdrojov, ale ich efektívne investovanie. Tento nadbytok peňazí sa odzrkadlil na bilanciách účtov, ktoré si komerčné banky vedú v ruskej centrálnej banke. Ich zostatky sa totiž oproti augustu viac než zdvojnásobili. Banky však nemajú možnosť tieto zdroje rozumne alokovať, lebo domáci trh cenných papierov stagnuje, obchodovanie so zahraničnými menami je prísne regulované a poskytovanie úverov je ochromené nadmernou rizikovosťou a vysokými úrokovými sadzbami. Kroky centrálnej banky Po začiatočných nevyhnutných injekciách likvidity a stabilizačných úverov pre niekoľko vybraných inštitúcií sa centrálna banka v súčasnosti usiluje o oslabenie tlaku na rubeľ, ktorý od augusta minulého roka stratil viac než 75 % svojej hodnoty. Keď finančný systém Ruska trpel v auguste nedostatkom likvidity, centrálna banka znížila povinné rezervy komerčných bánk, opäť ich však 19. marca zvýšila. Tento krok je jednoducho odrazom toho, že v bankovom systéme je v súčasnosti oveľa viac likvidity než v minulosti, a teda už nie je potrebné udržiavať povinné rezervy na nižšej úrovni, hovorí Margot Jacobsová, analytička v United Financial Group. Optimistické regióny V súčasnosti sa cítia bezpečnejšie regionálne banky, ktoré boli menej vystavené negatívnym vplyvom trhu štátnych dlhopisov, menových forwardov a medzibankových úverov. Centrálna banka okrem toho už predstavila reštrukturalizačný plán bankového sektora, podľa ktorého práve regionálne banky dostanú istú podporu ruskej vlády i samej centrálnej banky. Regionálne banky, ktoré sú považované za štrukturálne dôležité, by mali dostať finančnú pomoc vo výške okolo 5 miliárd rubľov, čo je približne 200 miliónov dolárov, zatiaľ čo na vzkriesenie siete najväčších bánk v krajine bude potrebných minimálne 25 miliárd rubľov. Sverdlovsk je jedným z 26 regiónov, kde ruská centrálna banka plánuje vytvoriť tzv. podporné regionálne banky na báze už existujúcich finančne stabilných bánk. Tieto banky budú dôležitými komponentmi v ozdravovaní finančnej infraštruktúry Ruska. Niektoré z väčších lokálnych bánk regiónu už dokonca dostali stabilizačné pôžičky od centrálnej banky, pričom sa predpokladá, že kritickú situáciu prežijú aj menšie bankové domy. Ruský bankový systém nie je najlepší, takže nemožno očakávať pomoc všetkým bankám, uviedol A. Chernetskij, kandidát na post guvernéra Sverdlovska v tohtoročných voľbách a dodal: V nijakom prípade by však nemala nastať umelá likvidácia menších bánk, lebo žiadny veľký finančný ústav v Moskve nemôže prevziať úlohy regionálnych bánk. V krajine v súčasnosti operuje približne 1400 bánk, z ktorých je podľa centrálnej banky až 70 % finančne stabilných a schopných efektívneho fungovania bez štátnej podpory. Podľa viacerých ruských bankárov by tak bolo nerozumné pomáhať len niektorým vyvoleným ústavom na úkor tých ostatných. Roman Guniš |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
