Hospodársky denník
USD41,564 Sk
EUR44,908 Sk
CHF27,999 Sk
CZK1,191 Sk
  Piatok  16.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Negatívny vplyv na ekonomiku


Straty Mahartu môžu dosiahnuť 1 miliardu forintov
Letecké útoky NATO na ciele v Juhoslávii spôsobujú v dôsledku prerušenia nákladnej medzinárodnej dopravy a obchodu s krajinou vo vojnovom stave značné finančné straty aj maďarským firmám. Maďarsko, ako jeden z trojice čerstvých členov aliancie, podporilo ozbrojenú akciu proti svojmu južnému susedovi aj otvorením vzdušného priestoru a poskytnutím vlastných letísk útočiacim lietadlám. Rozhodlo sa dobrovoľne znášať následné straty pre svoju ekonomiku. Nevyhlo by sa im však, ani keby s podporou vojenskej operácie ako nový člen NATO zaváhalo. Vzhľadom na špecifickú situáciu, keďže v srbskej provincii Vojvodina žije asi 300-tisícová maďarská menšina, od vlády sa očakávala v tomto konflikte predsa len väčšia zdržanlivosť. Vojvodinskí Maďari, zabezpečujúci sa pred prípadnými represiami srbských úradov, preto kritizovali nielen útoky aliancie, ale paradoxne aj postoj Maďarska Pokiaľ ide o ekonomické straty maďarských firiem, zapríčinené vojnovou situáciou, medzi najviac postihnuté patrí plavebná spoločnosť Mahart. V dôsledku zablokovania juhoslovanského úseku Dunaja jej denne vznikajú straty odhadované na 2,5-3 milióny forintov a na dolnom úseku rieky jej stoja štyri tlačné remorkéry a ďalších 24 nákladných plavidiel, z nich väčšina prázdnych. S predlžovaním vojny sa straty z príjmov zvýšia ešte výraznejšie. V Maharte odhadujú, že v môžu dosiahnuť až 1 miliardu HUF. Maďarská riečna spoločnosť prepravila vlani zo svojej celkovej kapacity 1,2 milióna ton tovarov približne 40 percent objemu práve cez Juhosláviu. Terajšia situácia je pre ňu, ale aj pre ďalšie dunajské plavebné spoločnosti citeľne horšia, ako nie tak dávne hospodárske embargo proti Juhoslávii trvajúce do roku 1995. Podľa správ Dunajskej komisie, ktorá má sídlo v Budapešti, ročne sa po celom úseku Dunaja medzi Nemeckom a Rumunskom, respektíve Ukrajinou, prepraví okolo 100 miliónov ton tovarov, z toho vyše polovice medzi Maďarskom a Čiernym morom. Z ťažkostí Mahartu môžu čiastočne ťažiť Maďarské štátne železnice MÁV, ktoré sa s jeho zákazníkmi zatiaľ dohodli na náhradnej preprave 200-tisíc ton tovarov cez Rumunsko a Bulharsko. Zvýšené náklady a straty spôsobuje firmám aj dlhšia náhradná kamiónová preprava vyhýbajúca sa územiu Juhoslávie. Martin Benko
Budapešť

Amsterdamzamračené7
Atényslnečno20
Belehradslnečno16
Berlíndážď8
Bratislavaoblačno14
Bruseloblačno5
Budapešťpolooblačno16
Bukurešťslnečno18
Frankfurtzamračené7
Helsinkidážď6
Istanbulslnečno14
Kodaňoblačno9
Kyjevslnečno18
Lisabonpolooblačno17
Londýnzamračené6
Madridpolooblačno20
Milánodážď15
Moskvaoblačno10
Oslozamračené4
Parížoblačno5
Prahadážď10
Rímoblačno15
Sofiapolooblačno15
Štokholmdážď7
Varšavazamračené10
Viedeňoblačno13
Záhrebpoloooblačno17
Ženevaoblačno12

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.