|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 19.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Máme prebytok a dovážameSlabá ochrana domáceho trhu a výrobcov Dosť často počúvame: Kupujte slovenské výrobky, podporíte nielen našich výrobcov, ale aj našu ekonomiku! Nič proti, naopak, možno s tým iba súhlasiť, pretože okrem už spomenutého, podporujeme tým aj zamestnanosť našich ľudí. Aká je však skutočnosť? V súčasnosti je u nás predávaných potravín slovenského pôvodu už iba 73 percent. Po obilí aj cukor Za necelých desať rokov sme benevolenciou v ochrane domácich potravín a ich producentov stratili nie menej ako 27 percent nášho slovenského trhu. Aj to je jedna z príčin, prečo sa nám pomaly a isto vyprázdnili maštale, že máme asi len z dvoch tretín využité potravinárske kapacity... Iba pre zaujímavosť - ešte pred vyše piatimi rokmi sme doviezli potraviny približne za 18,5 mld. Sk, vlani to však už bolo takmer za raz toľko... Navyše, za rovnaký čas sa predtým vyrovnané saldo s ČR zmenilo na prevahu dovozu - ročne približne o 5 mld. Sk. Napriek tomu však ešte stále máme u nás potravinárske komodity, ktorých je nielen dostatok, ale aj prebytok - a predsa sa dovážajú. Najskôr bola kauza s vývozom obilia, potom sa čosi dialo so zemiakmi a teraz niekto povolí dovoz cukru a pritom ho máme doma toľko, že ho sami môžeme vyvážať. Licenčná komisia Ministerstva hospodárstva SR povolila doviezť takmer 8200 ton cukru... bez toho, aby toto rozhodnutie prebralo s ministerstvom pôdohospodárstva. Potom by musel byť konečný verdikt úplne iný, pretože či sa vám to už chce, alebo nechce veriť - náš prebytkový cukor vyvážame pod cenu... Môžete sa potom čudovať, že naši spracovatelia - cukrovarníci sú právom rozhorčení a nie celkom bez dôvodu upodozrievajú, že sa to robí preto, aby sa niekto opäť "nabalil!. Tak ako pred rokmi, keď zo štátnych hmotných rezerv niekomu uvoľnili strategický cukor, ktorý štát predtým lacno kúpil a takisto, ale ešte lacnejšie predal, keď už bola cena na našom spotrebiteľskom trhu raz tak vysoká... Šťastlivec šmahom ruky zbohatol o desiatky miliónov korún. Prudký nárast Či si už to chceme, alebo nechceme otvorene priznať, vyzerá to tak, že v zahraničnom obchode sa s úspechom presadzuje tlak a lobizmus dovozných firiem a spracovateľov, ktorým neodolajú ani štátne orgány - colnice, ministerstvá a podobne. Prejavuje sa to najmä nevhodnou a nepružnou licenčnou politikou pri mäse, obilí, pive, mliečnych a konzervárenských výrobkoch, nealkoholických nápojoch, liehovinách, tabaku a ďalších komoditách. Na porovnanie, kým v roku 1996 sme doviezli jatočné ošípané za 35 mil. Sk, vlani to už bolo za 350 miliónov. Rovnako je to pri dovoze bravčového mäsa - v roku 1996 sme doviezli mäso za 36 mil. Sk, vlani už za 725 miliónov korún. Podstatná časť týchto dovozov je z ČR. Výrazne sa zvýšil aj dovoz hydiny a jogurtov. Nuž nečudo, že sa to odzrkadlilo na zhoršení našej zahraničnoobchodnej bilancie. V roku 1996 bolo naše saldo 13 miliárd 165 miliónov korún a vlani už 15 miliárd 238 miliónov korún. Ak bude tento vývoj pokračovať, postupne a veľmi rýchlo zlikvidujeme našich agropodnikateľov a potravinárov. Bohuš Hrušovský |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
