|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 19.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Najvýnosnejšia je domáca turistikaCestovný ruch a možnosti prínosu pre zamestnanosť Je len málo odvetví, kde sa transformácia ekonomiky prejavila tak výrazne ako v cestovnom ruchu. Osobitne zahraničný cestovný ruch zaznamenal po roku 1989 nebývalý rozvoj. Otvorenie hraníc smerom k vyspelým krajinám západnej Európy vytvorilo priaznivý rámec aj na rozvoj príjazdov zahraničných návštevníkov na Slovensko. Od roku 1989 sa objem devízových príjmov zvýšil takmer 20-násobne. Rovnako rástli aj výjazdy našich občanov do zahraničia a napriek ustavične klesajúcej životnej úrovni spolu výdaje vzrástli takmer 10-násobne, rovnako rástli aj tržby organizovaného cestovného ruchu. Úmerne k tomu vzrástol počet cestovných kancelárií a dnes sa odhaduje, že na trhu aktívne pôsobí vyše 400 cestovných kancelárií. Štatistické ukazovatele od roku 1997 naznačujú pokles najmä príjazdov zo zahraničia, čo sa prejavuje aj poklesom celkových devízových príjmov. Extenzívne faktory rastu (otvorenia hraníc a odstránenie administratívnych prekážok cestovania) sa vyčerpali. Je zrejmé, že ďalší rozvoj sa nezaobíde bez ucelenej koncepcie a systematickej podpory tomuto odvetviu zo strany štátu i miestnych samosprávnych orgánov. Presvedčujú nás o tom aj početné príklady z rozvinutých krajín cestovného ruchu, kde súčasný stav je výsledkom pôsobenia rôznych konceptov štátnej politiky cestovného ruchu a systematickej podpory štátov týchto krajín pri rozvoji cestovného ruchu. Príjazdy z cudziny V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že pri podpore odvetvia sa veľký význam pripisoval rozvoju domáceho cestovného ruchu. V každej krajine domáci cestovný ruch pomáha dosiahnuť lepšiu distribúciu činností zamestnania a príjmov v rámci národného územia. Na funkciu cestovného ruchu sa u nás úplne zabudlo, keďže v rámci preexportnej politiky sa záujem sústreďuje skôr na oblasť zahraničných príjazdov. Svetové štatistiky tiež venujú viac pozornosti ukazovateľom zahraničného cestovného ruchu, ale väčšina príjmov z cestovného ruchu vo svete je z domáceho cestovania. Ak zoberieme do úvahy, že na zahraničné cesty vydali naši občania takmer 4,5 mld. Sk, môžeme očakávať, že zhoršujúcou sa životnou úrovňou bude rásť podiel domáceho cestovného ruchu. Z viacerých iných hľadísk treba rozvoj domácej turistiky považovať za pozitívny trend, ktorý môže viesť k vytvoreniu pracovných príležitostí, osobitne v problémových oblastiach Slovenska. Pozitívny vplyv odvetvia na zamestnanosť vykazujú aj údaje Programov podpory rozvoja cestovného ruchu v SR, ktoré uvádza Slovenská záručná banka pri hodnotení efektívnosti vynaložených príspevkov na úhradu úrokov z úverov poskytnutých na projekty v rámci cestovného ruchu. Podľa týchto údajov od roku 1991 do roku 1999 poskytli 233 mil. Sk, pričom sa vytvorilo 3588 pracovných miest. Právo na voľno Vzhľadom na veľký počet podnikov cestovného ruchu (hotelov, reštaurácií, cestovných kancelárií, dopravných firiem a pod.), v ktorých často pracujú aj rodinní príslušníci ich majiteľov, neexistujú presné údaje o počte pracovníkov v tomto odbore. Predpokladá sa, že iba v službách pohostinstva, ubytovania a cestovných kancelárií pracuje asi 60-tisíc pracovníkov. Tieto pracovné miesta sú väčšinou vytvárané v regiónoch postihnutých konverziou a vysokou mierou nezamestnanosti, kde neexistujú alternatívne pracovné príležitosti. Odhaduje sa, že každých 500 prenocovaní zahraničných návštevníkov vytvorí jedno pracovné miesto. Nárast počtu prenocovaní od roku 1991 je 1400-tisíc prenocovaní zahraničných návštevníkov, čo znamená prírastok 2800 pracovných miest iba v ubytovacích zariadeniach. Rovnako priaznivý vplyv na zamestnanosť má aj nárast počtu ubytovaní domácich hostí. Tieto pozitívne dosahy z rozvoja cestovného ruchu na zamestnanosť v sledovanom období sa vôbec nebrali do úvahy napríklad pri rozhodovaní o smerovaní prostriedkov na aktívnu zamestnanosť zo strany Fondu zamestnanosti, neskôr aj Národného úradu práce. Tu sa uprednostňovali a dodnes sa preferujú najmä výrobné odvetvia. Nedoceňuje sa celkový význam odvetvia pre zamestnanosť v regiónoch Slovenska a úplne uniká pozornosť, že služby cestovného ruchu, ako aj celý sektor služieb stoja a padajú na pracovnej sile. Slovenská asociácia cestovných kancelárií vytrvale usiluje o to, aby sa týmto otázkam venovala väčšia pozornosť. Nie je však v silách našej organizácie prezentovať skutočný imidž cestovného ruchu v podmienkach SR. Ako sa uvádza v Manilskej deklarácii o cestovnom ruchu, cestovný ruch na konci 20. storočia vychádza z prijatia sociálnej politiky, ktorá viedla k tomu, že pracovníci dostali každoročne platenú dovolenku a predstavuje uznanie základných ľudských práv na odpočinok a voľno. Pre spoločnosť to znamená aj povinnosť voči občanom poskytovať čo najpraktickejšie a najefektívnejšie prístupy k tomuto druhu činnosti. Cestovný ruch má teda nielen ekonomickú, ale aj významnú sociálnu a kultúrnu funkciu. V snahe upozorniť na niektoré dôležité, ale zatiaľ nedostatočne vnímavé prínosy cestovného ruchu boli vypracované návrhy na jeho podporu, ktoré môžu mať priamy vplyv na zamestnanosť a zlepšenie dôchodkovej situácie obyvateľstva, a to aj: Republikový rekvalifikačný program cestovné kancelárie, o ktorom vás budeme informovať. Ing. Jana Kozubová |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
