Hospodársky denník
USD41,967 Sk
EUR44,8 Sk
CHF27,957 Sk
CZK1,185 Sk
  Pondelok  19.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vstúpi EBRD do ČSOB?


Výročné rokovanie Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), založenej v roku 1991 na pomoc ekonomickej reforme krajín bývalého východného bloku, je zrejme v tieni krízy v Kosove - tá bude mať nepriaznivý dosah najmä na ekonomiku susedných krajín. Kľúčovým problémom rokovania EBRD je otázka, ako spravovať finančné prostriedky po ruskej finančnej kríze, ktorá vypukla v auguste uplynulého roka. Problémy umocňuje i to, že krajiny strednej a východnej Európy sú rozdelené do dvoch skupín - podľa úspešnosti doteraz urobených reforiem. Od krajín strednej Európy a Pobaltia sa čoraz viac diferencujú aj ekonomicky nestabilné krajiny Balkánu a bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa situácia po ruskej kríze ešte zhoršuje. Niektoré krajiny pod vplyvom ruskej krízy dokonca od ekonomickej reformy podľa EBRD odstupujú. Zvýšené riziko preto núti banku prejsť ku konzervatívnejšej stratégii, s čím však nesúhlasia všetky členské krajiny. Banka zvyšuje svoju úverovú angažovanosť vo vyspelejšej časti Európy, kde už dosahuje 38 % oproti pôvodnému cieľu 30 %, čím koriguje riziko. Napriek tomu, že kríza v Kosove by nemala mať podstatný vplyv na úverové portfólio EBRD, vyskytujú sa i obavy, že banka sa vplyvom krízy opäť dostane do straty. Vplyv ruskej hospodárskej krízy na bývalý východný blok je oveľa výraznejší, ako sa očakávalo. Vo výročnej správe EBRD, vypracovanej pred začiatkom útokov NATO v Kosove, sa uvádza ekonomický rastu v regióne v roku 1999 o 1 %, oproti predpokladaným 3,5 % z času pred ruskou krízou. Podľa hlavného ekonóma EBRD N. Sterna, krajiny strednej a východnej Európy, ktoré pristúpili k odvážnejším štrukturálnym a inštitucionálnym reformám, preukázali vyššiu odolnosť v minuloročnom „stres-teste“ ruskej finančnej krízy. V pobaltských krajinách i v ostatnej časti východnej a strednej Európy sa očakáva v tomto roku 1,9-percentný rast v porovnaní s 2,3 % v minulom roku. Oproti tomu Rusko a ďalšie krajiny SNŠ zaznamenajú po vlaňajšom 3,5-percentnom poklese ďalší štvorpecentný pokles v tomto roku. Súčasná ruská ekonomika dosahuje len 55 % zo svojej veľkosti spred 10 rokov a ukrajinské hospodárstvo len niečo vyše tretiny. Za príčinu tohtoročného a minuloročného poklesu označuje EBOR vo svojej správe predovšetkým ruskú krízu, ako i pomalší ekonomický rast západoeurópskych krajín. Prílev kapitálu do oblasti sa v roku 1998 znížil asi na 45 mld. zo 61 mld. USD v roku 1997. Bankové kruhy očakávajú ďalšie spomalenie kapitálového toku, keďže niektoré spoločnosti zadržiavajú realizáciu svojich investičných projektov až do upokojenia vojny na Balkáne. Objem pôžičiek do regiónu klesol na 12,5 mld. z 27,1 mld. USD. Znížila sa aj hodnota emisií obligácií na 5,5 mld. z 9,4 mld. USD v roku B. Schmögnerová, ktorá sa zúčastňuje na zasadaní EBRD, po rozhovoroch s H. Köhlerom, prezidentom EBRD, potvrdila, že banka má záujem o kúpu slovenského podielu v Československej obchodnej banke. Ministerka zdôraznila, že SR sa bude snažiť predať slovenský podiel v rovnakom čase a za rovnakých podmienok, ako sa bude predávať český podiel. Popri EBRD prejavila záujem o vstup do ČSOB aj Medzinárodná finančná korporácia - IFC , takže konečný výsledok bude výsledkom rokovaní. (al)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.